Úplatok od Zoroslava Kollára rozbehol mnohé stíhania

Beňa pôsobil ako námestník a zástupca riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) a bol odsúdený za korupciu a vynášanie informácií týkajúcich sa odpočúvania osôb. V rámci dohody o vine a treste bol odsúdený aj za poskytnutie informácií Ľudovítovi Makóovi o tom, že ho odpočúvajú.

Za tri skutky dostal Beňa trest odňatia slobody na tri roky s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou päť rokov s probačným dohľadom. Zároveň mu bol uložený peňažný trest 14-tisíc eur. Neskôr Beňa žiadal obnovu konania, pretože sa mu tento trest zdal príliš prísny.

V súčasnosti čelí bývalý funkcionár SIS spolu s Makóom obvineniu vo veci úplatku od podnikateľa Zoroslava Kollára pre niekdajšieho riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského za to, že Kollár nebude predmetom rozpracovania SIS. Podnikateľ a predseda strany Právo na pravdu Z. Kollár sa k poskytnutiu úplatku priznal a uzavrel dohodu o vine a treste, no neskôr tvrdil, že bol k tomuto kroku donútený vydieraním.

V. Pčolinský bol v danej veci obžalovaný z toho, že mal spolu s Beňom prijať úplatok vo výške 40-tisíc eur za utlmenie spravodajského rozpracovania sledovaného podnikateľa Z. Kollára. Úplatok mal sprostredkovať Makó.

Súd v prvostupňovom konaní bývalého riaditeľa SIS oslobodil spod obžaloby s konštatovaním, že neexistuje dôkaz, že Beňa a Makó posunuli úplatok V. Pčolinskému. Proti riaditeľovi SIS tak svedčili kajúcnici, ktorých súd označil za vyjednávačov sledujúcich vlastný prospech.

Beňova prvá výpoveď Pčolinského nespomína

Vo veci úplatku od Z. Kollára pre V. Pčolinského došlo k zaujímavému posunu po tom, ako v inej trestnej veci predložil na súde prokurátor Generálnej prokuratúry Ján Hrivnák úradný záznam, podľa ktorého Beňa vo svojej prvej výpovedi v súvislosti s úplatkom vôbec nehovoril o jeho delení s Pčolinským.

Záznam uvádza, že v decembri 2020 Beňu predviedli na vtedajší Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) na základe rozhovoru s obhajcom Danielom Lipšicom. Stalo sa tak len krátko predtým, ako začal spolupracovať s políciou a usvedčovať iné osoby.

Prokurátor ÚŠP Peter Kysel, vyšetrovateľ NAKA Miroslav Chudý a advokát Daniel Lipšic sú spolu s Beňom podpísaní na úradnom zázname, v ktorom sa uvádza, že Beňa chce vypovedať a priznať sa ku všetkým skutkom.

Vo veci úplatku od Z. Kollára pritom tvrdil, že ho oslovil Makó s požiadavkou na pomoc pre podnikateľa Kollára, ktorý mal byť jeho dobrým priateľom. Za túto „službu“ odovzdal Makó Beňovi úplatok 40-tisíc eur, ktoré bol Beňa ochotný vydať polícii.

V úradnom zázname nielenže nespomínal V. Pčolinského ako osobu, ktorá sa mala podieľať na „ochrane“ Z. Kollára za úplatok, ale dokonca chcel polícii odovzdať celú sumu úplatku. Z toho vyplýva, že peniaze nemohli byť rozdelené medzi Beňu a V. Pčolinského tak, ako to kajúcnik tvrdil neskôr.

Beňa pritom v januári 2021 prvýkrát vypovedal, že si 40-tisícový úplatok s V. Pčolinským rozdelili na polovicu. Beňa mal podľa tejto verzie dostať 40-tisíc eur od Makóa, 20-tisíc si ponechať a 20-tisíc odovzdať Pčolinskému. Polícia v ten deň začala prípad vyšetrovať, čo viedlo k obžalobe exšéfa SIS.

Keďže prvá výpoveď Beňu, v ktorej o V. Pčolinskom vôbec nevypovedal, mala iba formu úradného záznamu, ten sa vôbec nedostal medzi dôkazy v celej kauze obvinenia Pčolinského.

Výpoveď nebola zaznamenaná zákonným spôsobom

Na takýto postup pritom neexistuje racionálny ani právny dôvod. Ak osoba príde vypovedať pred vyšetrovateľom a prokurátorom o závažnej korupcii na najvyšších miestach, zákon predpokladá spísanie zápisnice o takomto úkone.

Ak niekto ústne oznamuje skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu, zákon vyžaduje jeho poučenie a vypočutie o okolnostiach skutku. Ústne podanie trestného oznámenia sa robí do zápisnice. To isté platí aj v prípade, ak by bol Beňa vypočutý ako svedok.

Namiesto toho prokurátor ÚŠP o podstatných skutočnostiach spísal iba úradný záznam. Ten však slúži na opis iných skutočností než výpovede osoby, ktorá sa priznáva k rozsiahlej trestnej činnosti. Úradný záznam pritom nemožno v trestnom konaní použiť ako dôkaz.

Účelom úradných záznamov je opísať postup polície pri overovaní informácií o tom, že mal byť alebo mohol byť spáchaný trestný čin, prípadne opísať postup polície pri realizovaní niektorých úkonov, ako napríklad pri overovaní totožnosti osôb. Ide teda o dokumentovanie operatívneho postupu polície pred začatím trestného stíhania.

Tento postup pritom odmietla ako nezákonný aj samotná Generálna prokuratúra SR, a to priamo vo veci obvinenia V. Pčolinského. Špecifický postup spočívajúci v spísaní úradného záznamu, začatí trestného stíhania a následnom vypočutí Beňu ako svedka prokuratúra odmietla a zrušila stíhanie Pčolinského pre nezákonný postup na základe paragrafu 363 Trestného poriadku.

Zákon teda predpokladá pri výpovedi osoby spísanie zápisnice a, naopak, vylučuje použitie úradného záznamu ako dôkazu v trestnom konaní.

Právna manipulácia zmarila možnosť poukázať na rozpory

Nič z toho sa neudialo, a to pod dozorom ÚŠP a NAKA. Nie je zrejmé, prečo tieto „elitné“ inštitúcie nechceli zachytiť prvú Beňovu výpoveď riadnou zákonnou cestou, no takáto manipulácia so zákonnými postupmi umožnila, že po čase nebolo možné porovnávať neskoršie výpovede kajúcnika s jeho prvotným tvrdením.

Svojím postupom, ktorý nemá oporu v zákone, tak zmarili možnosť konfrontovať zásadnú zmenu výpovede kľúčového kajúcnika pri obvinení V. Pčolinského.

Podstatná otázka je aj to, kde skončil úradný záznam, ktorý obsahoval kľúčové rozpory vo výpovediach, a prečo prokurátor alebo vyšetrovateľ nekonfrontovali svedka Beňu s týmito rozpormi, keď neskôr tvrdil, že úplatok smeroval aj Pčolinskému.

Podobne záhadná strata prvotnej výpovede sa udiala aj pri kajúcnikovi Makóovi. Aj v jeho prípade mal najprv odmietať svedčiť a až neskôr zrazu otočil a začal spolupracovať. Ide teda o rovnaký scenár ako pri Beňovi s tým rozdielom, že úradný záznam o výpovedi Beňu sa našiel o šesť rokov neskôr. Výpoveď Makóa dosiaľ chýba.

V prípade Beňu sa pritom nikto z ÚŠP nepýtal, ako mohol odovzdať úplatok bývalému riaditeľovi SIS, keď pri svojej prvej výpovedi chcel odovzdať celú sumu úplatku polícii. Rovnako nikoho nezaujímalo, ako sa v celej veci zrazu ocitol riaditeľ SIS, ktorý v prvotnej verzii nebol nijako spomínaný ako spolupáchateľ.

Tento postup spolu s náhlym zmiznutím úradného záznamu navodzuje dojem, že orgány činné v trestnom konaní neobjasňovali s rovnakou starostlivosťou dôkazy v prospech Pčolinského, ako to robili v jeho neprospech.

Generálna prokuratúra pritom musela týmto záznamom disponovať, keďže naň odkazovala pri prvotnom zrušení stíhania Pčolinského a v roku 2026 s ním operuje v inej trestnej veci.

Nejasnosti s odstavením prokurátora Kysela

V súvislosti s prípadom trestného stíhania V. Pčolinského denník Postoj uverejnil informáciu, že generálny prokurátor Žilinka rozhodol o odstavení prokurátora Petra Kysela. Generálny prokurátor ale uverejnil status, v ktorom hovorí o lži zo strany novinára Mareka Vagoviča, pretože žiaden podobný pokyn nevydal a v konaní bývalého riaditeľa SIS nikdy osobne nekonal.

Pokyn pritom skutočne hovorí o zastúpení generálneho prokurátora jeho prvým námestníkom Jozefom Kanderom, a pri prokurátorovi Kyselovi spomína zneužívanie právomoci verejného činiteľa.

Z obsahu pokynu ale nie je známe, či podozrenia majú súvis s úradným záznamom pri výpovedi Beňu. Rovnako nie je známe, prečo také podstatné oznámenie Beňu za prítomnosti prokurátora, vyšetrovateľa a obhajcu dostalo iba podobu úradného záznamu a nebolo ďalej podrobené testu objektivity, nie je známe.

Rozhodne však možno tvrdiť, že takýto postup bol nezákonný a podieľali sa na ňom prokurátor ÚŠP ako ochranca zákonnosti, ako aj Daniel Lipšic, ktorý bol v tom čase Beňovým advokátom.

Ticho a praktiky okolo úradného záznamu nemožno označiť inak ako za manipuláciu nepohodlnej výpovede, ktorá by inak stála v ceste inej verzii udalostí. Minimálne by bolo potrebné pýtať sa, prečo Beňa zásadným spôsobom zmenil svoju výpoveď. Súd napokon na prvom stupni neuveril kajúcnikom ani ich tvrdeniam o úplatku pre V. Pčolinského.

Aj takto sa viedlo vyšetrovanie okolo kajúcnikov v čase, keď mali orgány činné v trestnom konaní „rozviazané ruky“.