Sci-fi koalícia Smeru a PS. Prezident nazrel za roh

Polarizácia na všetkých frontoch

Ak sa má uvažovať o prípadnej povolebnej spolupráci Smeru a PS, medzi lídrami strán by mala fungovať aspoň určitá „politická chémia“. Tá medzi Ficom a Šimečkom nejestvuje ani len v náznakoch. Premiér hovorí o „deckách v PS“. Naposledy cez víkend Šimečka kritizoval premiéra za jeho vyjadrenia o prehodnotení zrušenia transakčnej dane. Predseda progresívcov v tejto súvislosti nazval Fica „politickým hochštaplerom“.

V Českej republike v minulosti existovala dohoda, na základe ktorej opozičná ODS Václava Klausa tolerovala menšinovú vládu ČSSD pod vedením Miloša Zemana. V Nemecku teraz vládne veľká koalícia stredopravicového bloku CDU/CSU a sociálnych demokratov z SPD.

Veľká koalícia dvoch najsilnejších strán na Slovensku nemá tradíciu, hoci v roku 2006 SDKÚ uvažovala o pravicovej vláde s KDH, SMK a HZDS. Líder SDKÚ Mikuláš Dzurinda takúto možnosť pripustil, pretože by umožnila pokračovanie v reformách a išlo by o rovnocenné partnerstvo strán. Podčiarkol, že ľudia vo voľbách nezvolili socialistickú vládu. Kresťanskí demokrati však boli proti spolupráci s hnutím Vladimíra Mečiara. Napokon vznikla vláda Smeru, HZDS a SNS.

Dnes je spoločnosť výrazne polarizovaná a rozdelenie medzi koalíciou a opozíciou sa prenáša aj medzi ľudí. Medzi Smerom a PS sú rozdielne predstavy nielen o ekonomickej politike. Obe strany majú výrazne odlišné postoje nielen v kultúrno-etických otázkach, ale aj k vojne na Ukrajine, trestnej politike či migrácii.

Prezident: „Zlepence“ viacerých strán sa do roka a pol rozpadnú

Prezident Peter Pellegrini upozornil, že po voľbách ani jedna, ani druhá strana nemusí byť schopná vo svojom tábore zostaviť vládnu väčšinu. „Možno v týchto náročných časoch by Slovensku prospela takáto, nazvime ju veľká koalícia dvoch najsilnejších, hoci protichodne dnes súperiacich politických strán, ktorá by podľa mňa mala veľkú šancu,“ uviedol prezident v relácii Sobotné dialógy v STVR.

Myslí si, že na to je potrebný vyzretý líder, ktorý potlačí svoje vlastné ego a všetko to, čo sa doteraz narozprávalo medzi lídrami týchto strán. Kto má byť tým vyzretým lídrom, prezident nepovedal.

Podľa neho po voľbách môže nastať situácia, že bude lepšie vytvoriť širokospektrálnu koalíciu zloženú z dvoch veľkých a možno z jednej malej strany, „ako keď sa budú všetci zliepať naľavo alebo napravo“ do koalície z viacerých subjektov, ktorá sa po roku a pol rozpadne.

Šimečka: Odmietame absurditu

Líder opozičného PS Michal Šimečka podľa očakávania povolebné spojenie PS so Smerom okamžite odmietol. Zdôraznil, že Pellegrini asi zabudol, že s Ficom dlhé roky vládol on, nie PS. „Tak aby bolo jasné – túto absurditu z fleku odmietame. Smer je najväčšou brzdou lepšieho života na Slovensku. Vládne tu 16. rok a preň upadá životná úroveň našich ľudí, ich zdravie, bezpečie, prepadáme sa prakticky v každom rebríčku EÚ až niekam na dno,“ vyhlásil Šimečka na sociálnej sieti.

Dodal, že Slovensko potrebuje zmenu k lepšiemu. „Prvým krokom tejto zmeny je porážka Smeru vo voľbách 2027 a vyprevadenie tejto strany do politického dôchodku. Až vtedy príde skutočná nádej a vízia na lepší život ľudí na Slovensku,“ podotkol.

Zaskočený Fico

Premiéra Fica prekvapilo, že „skúsený harcovník“, akým je prezident, viedol úvahy o zostavovaní novej vlády ešte pred voľbami. Podľa Fica je do volieb ďaleko. Smer sa drží zásady nekomentovať „zväčša falšované prieskumy verejnej mienky“ a pred voľbami nikoho ani nepotvrdzuje, ani nevylučuje.

„Samozrejme, že hlavnou úlohou Smeru je nielen šiestykrát vyhrať voľby, ale najmä zabrániť prevzatiu plnej kontroly nad Slovenskom tými, ktorí našu krajinu nemajú radi a ktorí by všetko, čo je príliš sociálne, príliš slovenské, príliš autentické a príliš suverénne ihneď rušili a zo Slovenska robili malého poslušného psíka,“ zhodnotil premiér.

Bugár: Minimálne 80 poslancov musí držať lajnu

Bývalý šéf Mostu-Híd a niekdajší Ficov koaličný partner Béla Bugár predpokladá, že prezident vychádzal zo súčasného stavu na politickej scéne, keď ani súčasné strany vládnej koalície, ani opozície nebudú vedieť vytvoriť stabilnú vládu, ak sa niečo nezmení.

„Zatiaľ to nevyzerá na to, že by došlo k nejakým presunom medzi opozíciou a koalíciou. Stabilná vláda potrebuje minimálne 80 poslancov v parlamente, ktorí budú držať lajnu. Myslím si však, že spojiť vodu s ohňom nikdy nefunguje,“ komentoval Bugár úvahu o povolebnej koalícii Smeru a PS.

Príkladom rozdelenia politických strán podľa neho bolo aj predstavenie dokumentu Vízia Slovensko 2040, ktorý vypracovalo 350 odborníkov. Poukázal na to, že KDH čelilo kritike z opozície za to, že sa jeho dvaja poslanci zúčastnili na prezentácii dokumentu. Podľa Bugára musí vzniknúť dohoda o tom, ako dlhodobo postupovať v školstve, zdravotníctve či v zahraničnej politike. „Keby sa dohodli, potom by bolo ,skoro jedno‘, aká vláda vznikne, ak sa zaviaže pokračovať v tom, na čom vznikla širšia zhoda. Ani len snaha nie je a pritom víziu vypracovali odborníci, aj keď na základe požiadavky vlády,“ zhodnotil Bugár.

Spomenul okolnosti, ktoré prispeli k vzniku prvej vlády Mikuláša Dzurindu v roku 1998, ktorej súčasťou bola aj SMK. „Napriek tomu, že bola veľmi veľká protimaďarská nálada, už v roku 1997 sme spolupracovali s vtedajšími slovenskými opozičnými stranami na konkrétnych materiáloch, aby sme vedeli, aké zmeny budeme robiť v ekonomike, zdravotníctve, v sociálnej, menšinovej a zahraničnej politike. Potom sa nám ľahšie tvorila vládna koalícia,“ priblížil Bugár.

Hřích: Vzťahy v opozícii sa nezlepšujú

Sociológ Václav Hřích nepovažuje vytvorenie koalície Smeru s PS za reálne. Myslí si, že by to neprijali ani voliči týchto dvoch strán. Vyjadrenia hlavy štátu vníma skôr ako otvorenie témy na jednom konkrétnom príklade.

„Hľadal by som za tým myšlienku, že v súčasnej situácii by nejaká pevná vláda bola veľmi ťažko uskutočniteľná a treba sa pozerať aj na iné kombinácie. Do volieb je však ešte ďaleko,“ povedal sociológ. Slová prezidenta by vnímal ako vstup do diskusie o tom, aká môže byť politická situácia na Slovensku o rok.

Podľa sociológa je kľúčové, koľko strán a s akými výsledkami sa dostane do parlamentu. „Môže tam byť o dve strany viac alebo aj o dve menej,“ poznamenal.

Bolo by zvláštne, keby Fico a Šimečka teraz čo i len pripustili spoločné vládnutie. Ak by si mali súčasné opozičné strany PS, SaS, KDH a Demokrati vybrať, pravdepodobne by dali prednosť Hnutiu Slovensko pod vedením Igora Matoviča pred úvahami o zložení vlády z dvoch najsilnejších parlamentných strán.

„Logika veci to hovorí. Vidíme však, že vzťahy v opozícii sa nejak nezlepšujú.  Myslím si však, že o kombinácii Smeru a PS sa do volieb ani nebude hovoriť,“ usúdil Hřích.

Za prekvapivé nepovažuje ani vyjadrenia opozície, ktorá vylúčila z povolebnej spolupráce vládne strany. „Takéto vylučovanie je pred každými voľbami. Vždy až po voľbách sa počítajú možné kombinácie. Strany sa musia nejakým spôsobom voči sebe vymedzovať. Je to prirodzené, pretože je to súčasťou komunikácie s voličom,“ uzavrel sociológ.