Aktuálne to však podľa niektorých správ vyzerá, že spaľovacie motory majú budúcnosť aj po roku 2035 vďaka syntetickým palivám a v takom prípade je jasné, že v nejakej podobe Euro 7 schválené bude.
Aby sa momentálna patová situácia posunula vpred, vložila sa do tejto záležitosti v súčasnosti predsednícka krajina EÚ, ktorou je Švédsko. Jej zástupcovia už minulý týždeň poslali členským štátom prvé návrhy zmien, zatiaľ však nešli do detailov, keďže nepoznajú názory jednotlivých národných štátov.
České Hospodárske noviny (HN) nedávno napísali, že švédsky návrh majú k dispozícii a hovoria o ňom ako o „hrubom nástrele“. A čoho sa týka?
Namiesto mesiacov dva až štyri roky
V prvom rade termínov. Pre automobilky bolo nemysliteľné, aby mali na implementáciu noviniek do praxe len pár mesiacov, navyše v situácii, keď netušia, ako majú konkrétne predpisy či metodika merania vyzerať. A toho sa chytili aj Švédi. Podľa HN by norma mala začať platiť až dva roky po jej schválení, čo je detail, ktorý v predpise chýbal. Písalo sa v ňom, že EU7 bude platiť od 1. júna 2025.
„Zatiaľ to považujem za prvú reakciu a priebežný stav pri zisťovaní postoja členských štátov. Ide to správnym smerom, ale ku konečnému stavu, ktorý by bol v praxi realizovateľný, to má ďaleko,“ uviedol pre HN člen predstavenstva Škody Martin Jahn, ktorého sme v súvislosti novou normou tiež nedávno vyspovedali.
Proti Euro 7 sa okrem iného angažuje aj český minister dopravy Martin Kupka, ktorý však nový švédsky návrh zatiaľ nevidel. „Viem o tom, že Švédi návrh vypracovali, ale nemal som šancu sa s ním zoznámiť. Ale prvé informácie, ktoré som od kolegov dostal, boli také, že všetkým požiadavkám návrh zďaleka nezodpovedá. Ale viac to nechcem komentovať,“ povedal pre Hospodárske noviny Kupka, ktorý je presvedčený, že by nová norma mala začať platiť až štyri roky po jej definitívnom schválení.
Ďalším kritickým bodom je rozsah a spôsob merania emisií. Nový švédsky návrh reviduje túto časť len okrajovo, dá sa však hovoriť o istom posune. Týka sa merania v reálnej premávke, pričom auto malo plniť limity v akýchkoľvek podmienkach, teda v mrazoch (desať stupňov pod nulou), s prívesom a prudkom stúpaní. Podľa nového nápadu by mala byť pri konkrétnom meraní uplatnená len jedna uvedená podmienka, nie všetky naraz.
Emisie a termíny EU7 sú nerealistické
HN s odvolaním na svoje zdroje uvádza, že k prepracovaným švédskym podmienkam mali pri prvých jednaniach výhrady zástupcovia väčšiny štátov, pretože menia len jednotlivé slová, nie celé pasáže či znenie. Aj preto sa predpokladá, že ďalšie diskusie budú ešte búrlivé. „Euro 7 potrebuje zásadnú zmenu, aby automobilky neboli ďalej škrtené. Veď USA ani Čína žiadne Euro 7 nemajú,“ povedal po debate v Bruseli europoslanec Alexander Vondra.
Jasný zatiaľ nie je ani vykonávací predpis merania emisií z bŕzd a pneumatík, ktorý má nemalý dopad aj na elektromobily, keďže majú výrazne vyššiu hmotnosť ako klasické autá so spaľovacími motormi. „Norma má podľa môjho presvedčenia zmysel ohľadom emisií v prípade bŕzd a pneumatík, tam je dopad na životné prostredie v podobe mikroplastov a kovových častíc veľký. Ale ostatné emisie a termíny Eura 7 sú absolútne nerealistické,“ dodal Vondra.
Text pôvodne vyšiel na portáli Topspeed. Po úprave vychádza so súhlasom redakcie.
