Michal Čop

Deň pred hlasovaním KDH o tom, či vezme Kresťanskú úniu na svoju kandidátku, mi vravel dlhoročný člen KDH, ktorý je v ňom od roku 1990, že ak sa nespoja, pravdepodobne prvýkrát nedá svoj hlas vo voľbách KDH. Signály, že členovia oboch strán si želajú spojenie, som vnímal aj od rôznych ďalších ľudí, či už z KDH alebo KÚ.

Výnimkou boli len vrcholové štruktúry KDH. Aj keď pred celoslovenskou radou KDH sa zdalo, že je priam nemožné, aby hnutie neprijalo ponuku KÚ na spojenie, mlčanie špičiek strany a prekvapivé výzvy predstaviteľov KÚ dávali tušiť, že situácia ani zďaleka nie je istá. Dopadlo to zle pre obe strany.

Snažil som sa zistiť, ako túto situáciu vnímajú ľudia z jednotlivých strán. Z toho, čo som sa dozvedel, sa zdá, že dôvodom nezhôd bolo to, že nikto nechcel v tejto hre držať v rukách pomyselného čierneho Petra. Ale omnoho väčší dôvod na strach mala, zdá sa, Kresťanská únia.

V nej sa báli, že KDH chce spoločnú dohodu vykresliť ako ústretový krok voči menšej strane, no zároveň si nadiktovať podmienky, vďaka ktorým by Kresťanskú úniu prakticky potopili. V KÚ sa preto báli, že dohoda pre nich bude rovnako neprijateľná ako pred štyrmi rokmi, keď sa pokúšali dohodnúť s Alojzom Hlinom. Možno aj preto deň pred Radou zverejnili svoje podmienky na sociálnej sieti.