Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stoltenberg: NATO zatiaľ nezaznamenalo zmenu v jadrovom postoji Ruska

Severoatlantická aliancia (NATO) nezaznamenala žiadnu zmenu v jadrovom postoji Ruska od oznámenia ruského prezidenta Vladimira Putina, že rozmiestni jadrové zbrane v Bielorusku. Uviedol v pondelok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Informuje o tom spravodajca TASR v Bruseli.

Šéf Aliancie pred dvojdňovým pracovným stretnutím ministrov zahraničných vecí členských štátov NATO v Bruseli zdôraznil, že Putinovo vyhlásenie o rozmiestnení jadrových zbraní v Bielorusku je súčasťou „nebezpečnej a bezohľadnej jadrovej rétoriky", v ktorej sa Rusko a prezident Putin pokúšajú použiť jadrové zbrane ako spôsob zabrániť spojencom z NATO podporovať Ukrajinu.

„Je to zastrašovanie, nátlak s cieľom zastaviť spojencov a partnerov NATO v podpore Ukrajincov, v ich práve brániť svoju krajinu. Nenecháme sa zastrašiť, budeme aj naďalej podporovať Ukrajinu," uviedol Stoltenberg počas tlačovej konferencie.

Spresnil však, že NATO tieto správy neignoruje, zostáva v strehu a pozorne sleduje čo Rusko robí a to aj pokiaľ ide o možné rozmiestnenie jadrových zbraní v Bielorusku.

„Zatiaľ sme ale nezaznamenali žiadnu zmenu ich jadrového postoja, ktorá by si vyžadovala akúkoľvek zmenu nášho jadrového postoja," vysvetlil.

Stoltenberg zároveň dodal, že NATO „zostáva jadrovou alianciou", ktorá bráni všetkých spojencov.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf MAAE bude v stredu v Rusku rokovať o bezpečnosti elektrárne v Záporoží

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi navštívi v stredu ruské mesto Kaliningrad, aby rokoval o bezpečnosti jadrovej elektrárne v Záporoží na juhu Ukrajiny. S odvolaním sa na hovorcu MAAE o tom informovala spravodajská televízia CNN.

„Generálny riaditeľ MAAE Rafael Mariano Grossi navštívi v stredu Kaliningrad v rámci prebiehajúcich konzultácií zameraných na zabezpečenie ochrany ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) počas vojenského konfliktu," uviedol v pondelok hovorca MAAE.

Záporožská jadrová elektráreň je so svojím celkovým inštalovaným výkonom 6-tisíc MW najväčšou jadrovou elektrárňou Európy a s čistým výkonom 6 x 950 MW je piata najväčšia na svete. Pred ruskou inváziou produkovala približne jednu pätinu ukrajinskej elektrickej energie.

Od vpádu ruskej armády na územie Ukrajiny bola táto elektráreň často terčom ostreľovania, čo vyvolalo veľké obavy o jej bezpečnosť - MAAE opakovanie vyjadruje obavy z jadrovej havárie.

(tasr)

Minúta  |  

Reforma nemocníc: Skončiť majú pôrodnice, kde sa ročne narodí menej ako štyristo detí

Ministerstvo zdravotníctva v pondelok predstavilo zástupcom Združenia samosprávnych krajov SK8 ďalšiu fázu optimalizácie siete nemocníc. Zaniknúť by malo päť pôrodníc, tie však o ničom nevedia.

Ministerstvo predstavilo krajom, aké doplnkové medicínske programy schválilo jednotlivým nemocniciam. Štátny tajomník Michal Palkovič pripustil, že v aktuálnej verzii ešte môžu nastať zmeny, pretože predsedovia krajov si vyžiadali čas na komunikáciu s nemocnicami. Finálna verzia rozhodnutia o doplnkových programoch by mala byť známa vo štvrtok (6. apríla). Reforma teda mešká, lebo definitívne to chcel rezort oznámiť do konca marca.

Nemocnice požiadali celkovo o 1 075 doplnkových medicínskych programov, z čoho rezort doteraz schválil 77 percent.

"Máme hotovú verziu, ktorú sme odprezentovali. Na základe dohody sa stretneme ešte raz vo štvrtok s tým, že zo strany samospráv bude prebiehať intenzívna komunikácia smerom na ústavnú zdravotnú starostlivosť, teda na poskytovateľov. V prípade, že budú pripomienky, budeme ďalej rokovať," uviedol Palkovič.

Zástupcovia samospráv chcú podľa predsedu Trnavského samosprávneho kraja Jozefa Viskupiča "postrážiť", že pri jednotlivých schválených programoch rezort postupoval odborne a nevynechal žiadny program, ktorý by mohol byť zaradený do siete.

Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter doplnil, že sa na problematiku zdravotnej starostlivosti v regiónoch treba pozerať komplexne, teda z pohľadu nemocníc aj ambulancií. "Chceme bojovať za to, že v prípade, že aj nejaký program spadol pod arbitrárnu hranicu, ale zároveň tam neexistuje ambulantná starostlivosť, ktorá by ho mohla kompenzovať, aby sme to minimálne na prechodné obdobie zvážili," doplnil predseda Banskobystrického kraja Lunter.

https://standard.sk/338067/reforma-nemocnic-budu-breznianske-zeny-rodit-na-horskom-priechode-vernar/

Partizánske, Snina, Revúca, Myjava a Kráľovský Chlmec zatiaľ o ničom nevedia

Palkovič ďalej uviedol, že od roku 2024 majú skončiť pôrodnice, v ktorých sa ročne narodí menej ako štyristo detí. Podľa medializovaných informácií ide o pôrodnice v Partizánskom, Snine, Revúcej, Myjave a Kráľovskom Chlmci.

Hoci má rozhodnutie padnúť už vo štvrtok, nemocnice zatiaľ informáciu o rušení nemajú. Palkovič však trvá na tom, že zariadenia nebudú protestovať a v agende pôrodníckej zdravotníckej starostlivosti nenastanú zmeny. "To ostane pravdepodobne tak, ako boli nastavené fixné kritériá," skonštatoval.

Dotknuté nemocnice zatiaľ zoznam schválených doplnkových programov nedostali. "Poštou ani mailovou komunikáciou nám nebolo doručené žiadne vyrozumenie," uviedol pre TASR primár oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Nemocnice Snina Norbert Orinín.

Rovnako na oficiálne stanovisko čaká aj Nemocnica s poliklinikou Revúca. "Momentálne sa ešte neviem vyjadriť, kým to nemám čierne na bielom," skonštatovala riaditeľka nemocnice Janette Hrbálová.

Nemocnica s poliklinikou Kráľovský Chlmec reagovala, že "má Ministerstvom zdravotníctva SR schválený dlhodobý rozvojový plán so zdravotnou starostlivosťou poskytovanou v súčasnosti".

(tasr, est)

Minúta  |  

Macron chce špecifický zákon o eutanázii do konca tohto leta

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok oznámil, že od vlády "do konca leta" očakáva návrh zákona o asistovanom umieraní. Zákon má byť výsledkom procesu priamych konzultácií s občanmi o eutanázii, ktorý Macron spustil vlani v septembri, informuje spravodajca TASR.

Agentúra AFP informovala, že Macron chce týmto zákonom splniť odporúčania občanov. Konzultácie s občianskou spoločnosťou vyústili do záverov podporujúcich „aktívnu pomoc" pri umieraní za určitých špecifických podmienok.

Francúzska legislatíva v súčasnosti zakazuje eutanáziu a asistovanú samovraždu, od roku 2016 však umožňuje opatrovateľom trvalo „pod vplyvom liekov" utišovať pacientov, ktorí sú blízko smrti a ktorí trpia veľkými bolesťami.

Macron spresnil, že chce vytvoriť „francúzsky model eutanázie" do konca tohto leta a poveril vládu a parlament, aby rozhodli o obsahu zákona, ktorý musí stanoviť jasné obmedzenia. Medzi ne patrí potreba zaručiť „jasný a slobodný prejav vôle" podstúpiť asistované ukončenie života, možnosť rozmyslieť si túto voľbu a dôraz na neliečiteľnosť duševného či fyzického utrpenia žiadateľov o eutanáziu. Prezident zároveň vylúčil aj eutanáziu v prípade maloletých pacientov.

Podľa jeho slov je teraz úlohou vlády a poslancov Národného zhromaždenia, aby naprieč politickými frakciami a v spojení so všetkými zainteresovanými stranami položili „základný kameň" nového zákona, ktorý je výsledkom vôle občanov.

Rovnako chce vyjsť v ústrety občanom v oblasti služieb paliatívnej starostlivosti. Tie Francúzi v rámci konzultácii označili ako nedostatočné, a preto Macron navrhuje investície rozložené na desaťročný plán na zlepšenie podmienok pre osoby umiestnené v ústavoch na dožitie.

V pondelok ráno francúzsky prezident prijal 184 vyžrebovaných členov Konventu, čiže občanov, ktorí sa počas troch mesiacov zúčastňovali na intenzívnych diskusiách na túto tému. Konvent vo svojej správe odsúhlasenej v nedeľu skonštatoval, že tri štvrtiny účastníkov konzultácií odpovedali „áno" na myšlienku ponúknuť aktívnu pomoc pri umieraní, ale so zachovaním dôležitých obmedzení.

V rámci EÚ je eutanázia legálna v piatich členských krajinách: v Belgicku, Holandsku, Luxembursku, Nemecku a v Španielsku.

(tasr)

Minúta  |  

Predseda Snemovne reprezentantov sa stretne s prezidentkou Taiwanu, Čína hovorí o provokácii

Predseda Snemovne reprezentantov Kongresu Spojených štátov Kevin McCarthy sa v stredu v Kalifornii stretne s taiwanskou prezidentkou Cchaj Jing-wen. Čína tento krok už predtým označila za provokáciu. Informuje agentúr AFP.

„V stredu 5. apríla sa predseda Snemovne Kevin McCarthy zúčastní na bilaterálnom stretnutí s taiwanskou prezidentkou v Prezidentskej knižnici Ronalda Reagana," uviedla v pondelok vo vyhlásení McCarthyho kancelária. Podľa amerických médií bude na stretnutí s taiwanskou prezidentkou McCarthyho sprevádzať i približne 20 ďalších amerických zákonodarcov.

Čína upozornila Spojené štáty, že v súvislosti s návštevou Cchaj Jing-wen, ktorá sa v USA zastaví na ceste do Latinskej Ameriky, sa „zahráva s ohňom".

Americká vláda považuje plánované zastávky Cchaj Jing-wen v USA za rutinné a Čína by ich nemala využiť ako zámienku na vystupňovanie agresívneho konania v Taiwanskom prielive. Ccchaj sa v minulosti počas takýchto neoficiálnych návštev USA stretla s členmi Kongresu i príslušníkmi taiwanskej menšiny.

Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia v rámci politiky jednej Číny. Taiwan však má autonómnu vládu a označuje sa za nezávislý. Peking preto hrozí, že ho v prípade potreby obsadí aj s použitím vojenskej sily.

USA, tak ako väčšina krajín, nemá oficiálne diplomatické vzťahy s Taiwanom. Poskytuje mu však ekonomickú a politickú podporu a zbrane, čo vyvoláva napätie vo vzťahoch s Pekingom. To sa vystupňovalo vlani v auguste, keď vtedajšia predsedníčka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová navštívila Taiwan, na čo Peking odštartoval sériu vojenských cvičení v okolí ostrova.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz sa v Bukurešti vyslovil za prijatie Rumunska do Schengenu do konca roka

Nemecký kancelár Olaf Scholz sa v pondelok vyslovil za prijatie Rumunska do schengenského priestoru. Vyjadril sa tak po stretnutí s rumunským prezidentom Klausom Iohannisom v rumunskej metropole Bukurešť, informuje agentúra DPA.

Scholz uviedol, že Rumunsko už splnilo všetky kritériá potrebné na prijatie. Cieľom tak podľa jeho slov je, aby „tento rok konečne získalo plné členstvo v schengenskom priestore".

Aj Iohannis vyjadril presvedčenie, že sa jeho krajina do konca roka plne pripojí k Schengenu.

Pristúpenie Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru bolo zamietnuté začiatkom decembra 2022. Proti hlasovalo na rade ministrov vnútra členských krajín EÚ Rakúsko a Holandsko.

Do Schengenu bolo vtedy prijaté Chorvátsko, o ktorom sa hlasovalo separátne. Od 1. januára sa stalo ako v poradí 27. štát súčasťou tohto priestoru, v ktorom je možný voľný pohyb tovaru a osôb bez ohľadu na hranice.

Prijatie Rumunska a Bulharska pritom zablokovali najmä námietky Rakúska, ktoré vyjadrovalo obavy z nedovolenej migrácie. Viedeň tvrdila, že obe krajiny sú pre nelegálnych migrantov jednoduchou cestou, ako sa dostať do Európy.

Bukurešť aj Sofia tieto obvinenia odmietali.

Obe balkánskej krajiny sa o prijatie, ktoré musia jednomyseľne schváliť všetky členské krajiny, uchádzajú už od roku 2011 a už zaviedli niektoré pravidlá Schengenu, približuje DPA. Kontroly na hraniciach s inými štátmi EÚ však stále vykonávajú.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.