Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin posmrtne vyznamenal blogera, ktorý zahynul pri výbuchu v Petrohrade

Ruský prezident Vladimir Putin udelil vojenskému blogerovi Vladlenovi Tatarskému vyznamenanie Rad za odvahu. Podľa agentúry AFP to Kremeľ oznámil v tlačovom vyhlásení, v ktorom sa uvádza, že bloger bol ocenený „za odvahu a statočnosť preukázanú pri výkone profesionálnych povinností". Informuje TASR.

Tatarskij, vlastným menom Maxim Fomin, prišiel o život v nedeľu pri výbuchu v jednej z kaviarní v Petrohrade. Pre podozrenie zo spolupáchateľstva bola na mieste činu zadržaná mladá žena, ktorá Tatarskému odovzdala ako dar sadrovú sochu. Nástražný výbušný systém bol vnútri tohto predmetu. Tatarskij zomrel na následky výbuchu. Zranenia utrpelo viac ako 30 ľudí.

Po smrti Tatarského Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) začal trestné stíhanie vo veci vraždy, neskôr ho však preklasifikoval na teroristický čin.

Rusko v pondelok vyhlásilo, že „teroristický útok" v Petrohrade zorganizovala Ukrajina s pomocou podporovateľov uväzneného kritika Kremľa Alexeja Navaľného. Tí to však rozhodne odmietli a zo zodpovednosti za vraždu blogera obvinili ruskú tajnú službu FSB.

Vladlen Tatarskij bol jedným z najznámejších „vojenských korešpondentov" – blogerov píšucich o vojne na Ukrajine, ale aj o súvisiacom dianí v Rusku. Jeho účet v aplikácii Telegram sledovalo viac ako 560-tisíc ľudí. Známym sa stalo jeho vyjadrenie z Kremľa, v ktorom počas oslavy anexie ukrajinských území sľúbil, že „všetkých zabije, všetkých okradne".

Pochádzal z Makijivky v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Najprv bojoval na strane samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republiky (DĽR), neskôr v jednotkách Luhanskej ľudovej republiky (LĽR). Predtým si odpykával väzenský trest za ozbrojenú lúpež.

(tasr)

Minúta  |  

UNICEF: Na Ukrajine bolo počas vojny zabitých už viac ako päťsto detí

Na Ukrajine bolo od začiatku vojny zabitých už viac ako päťsto detí. Oznámil to v pondelok Detský fond OSN (UNICEF).

Od vypuknutia ruskej invázie z februára 2022 tam podľa overených údajov tejto organizácie prišlo o život prinajmenšom 501 detí, uviedla výkonná riaditeľka UNICEF-u Catherine Russellová.

Toto číslo vo svojom príspevku na Twitteri nazvala "ďalším tragickým míľnikom pre ukrajinské deti a rodiny". Skutočný počet zabitých detí je však podľa jej slov "pravdepodobne oveľa vyšší".

Dodala, že okrem toho bolo zranených prinajmenšom tisíc ďalších ukrajinských detí. Zranenia im podľa nej zanechali "viditeľné aj neviditeľné rany a jazvy, ktoré im môžu zostať celý život". Russellová zdôraznila, že "najvyššiu cenu" za túto brutálnu vojnu platia na Ukrajine práve deti a ich rodiny.      

(tasr)   

Minúta  |  

Trump je na ceste do New Yorku, starosta varuje pred násilnosťami

Bývalý prezident Spojených štátov Donald Trump opustil v pondelok popoludní miestneho času svoje floridské sídlo Mar-a-Lago, odkiaľ cestuje do New Yorku, kde sa má v utorok postaviť pred sudcu v kauze úplatku pre pornoherečku. Newyorský starosta Eric Adams v tejto súvislosti upozornil ľudí, ktorí plánujú v meste protestovať, aby "sa kontrolovali". V pondelok to uviedla agentúra AFP.

Pohyb kolóny áut odchádzajúcej od Trumpovho domu vysielali naživo v televízii. Exprezident má následne odletieť súkromným lietadlom na newyorské letisko La Guardia.

Agentúra AFP pripomenula, že newyorská polícia je pred príchodom Trumpa do mesta v stave pohotovosti. Pred Trump Tower a budovou súdu, kde v utorok prebehne výsluch exprezidenta, sú rozmiestnené bezpečnostné zábrany a hliadkujú tam agenti amerických tajných služieb.

Starosta New Yorku Adams na tlačovej konferencii vyhlásil, že všetci tí, ktorí budú počas súdnych úkonov s Donaldom Trumpom násilne protestovať, budú „zadržaní a budú voči nim vyvodené dôsledky". Dodal, že „pre všetkých štváčov, ktorí plánujú prísť do New Yorku, je správa jasná: kontrolujte sa".

AFP dodáva, že veľká porota obvinila Trumpa v súvislosti s úplatkom, ktorý dostala pornoherečka Stormy Danielsová, aby pred voľbami v roku 2016 mlčala o údajnom pomere s ním, ktorý exprezident popiera. Prípadný proces by sa podľa právnych expertov začal najskôr o viac ako rok, čo znamená, že by sa mohol konať počas kampane pred prezidentskými voľbami alebo po nej.

Trump (76), ktorý dúfa v opätovné zvolenie v roku 2024, v reakcii na rozhodnutie veľkej poroty v New Yorku slovne zaútočil na prokurátorov i sudcu, ktorý by podľa očakávaní mal viesť pojednávanie.

Trumpa v utorok 4. apríla popoludní zadržia, odoberú mu odtlačky prstov a odfotia v budove súdu v Manhattane predtým, ako predstúpi pred sudcu ako vôbec prvý exprezident USA čeliaci obvineniam z trestného činu. Nebude však v putách, bude ho chrániť Tajná služba USA a takmer s určitosťou ho ešte v ten deň prepustia, uviedla agentúra AP.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko v reakcii na vstup Fínska do NATO posilní svoju vojenskú prítomnosť na západe krajiny

Rusko v reakcii na vstup Fínska do NATO posilní svoju vojenskú prítomnosť na západe a severozápade krajiny. Podľa agentúry AFP o tom v pondelok informovala štátna tlačová agentúra RIA Novosti, ktorá citovala vyjadrenie námestníka ruského ministra zahraničných vecí Alexandra Gruška.

Gruško sa takto vyjadril v reakcii na oznámenie, že Fínsko sa 4. apríla oficiálne stane členom NATO.

Ruský diplomat tiež avizoval, že ak na území Fínska budú rozmiestnené sily a prostriedky ostatných členov NATO, Rusko podnikne ďalšie kroky na zaistenie svojej bezpečnosti.

Rusko a Fínsko majú spoločnú hranicu dlhú približne 1 300 kilometrov.

AFP pripomenula, že Fínsko a Švédsko pred rokom upustili od desaťročia trvajúcej politiky vojenskej neangažovanosti a v máji minulého roka — po vpáde ruskej armády na územie Ukrajiny — požiadali o vstup do Aliancie.

Kremeľ ešte v marci vydal vyhlásenie, v ktorom trval na tom, že Rusko nepredstavuje hrozbu pre žiadnu z dvojice severských krajín, a ubezpečil, že s nimi nemá žiadny „spor".

Rusko však vo všeobecnosti považuje rozširovanie NATO za hrozbu pre svoju bezpečnosť a práve želanie Ukrajiny vstúpiť do Aliancie využilo na ospravedlnenie vojny, ktorú rozpútalo 24. februára 2022.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v pondelok oznámil, že Fínsko sa v utorok stane 31. členským štátom NATO. Slávnostné vztyčovanie fínskej vlajky pred sídlom NATO v Bruseli sa uskutoční v utorok popoludní, v deň 74. výročia založenia tohto obranného zoskupenia.

Na otázku, či je sklamaný, že zároveň s Fínskom do NATO nevstúpi aj Švédsko, Stoltenberg odpovedal, že si je „absolútne istý", že aj táto severská krajina sa stane členom.

O vstupe Švédska ešte stále nerozhodli Turecko ani Maďarsko, a to napriek tomu, že vyjadrujú podporu ďalšiemu rozširovaniu NATO.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg: NATO zatiaľ nezaznamenalo zmenu v jadrovom postoji Ruska

Severoatlantická aliancia (NATO) nezaznamenala žiadnu zmenu v jadrovom postoji Ruska od oznámenia ruského prezidenta Vladimira Putina, že rozmiestni jadrové zbrane v Bielorusku. Uviedol v pondelok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Informuje o tom spravodajca TASR v Bruseli.

Šéf Aliancie pred dvojdňovým pracovným stretnutím ministrov zahraničných vecí členských štátov NATO v Bruseli zdôraznil, že Putinovo vyhlásenie o rozmiestnení jadrových zbraní v Bielorusku je súčasťou „nebezpečnej a bezohľadnej jadrovej rétoriky", v ktorej sa Rusko a prezident Putin pokúšajú použiť jadrové zbrane ako spôsob zabrániť spojencom z NATO podporovať Ukrajinu.

„Je to zastrašovanie, nátlak s cieľom zastaviť spojencov a partnerov NATO v podpore Ukrajincov, v ich práve brániť svoju krajinu. Nenecháme sa zastrašiť, budeme aj naďalej podporovať Ukrajinu," uviedol Stoltenberg počas tlačovej konferencie.

Spresnil však, že NATO tieto správy neignoruje, zostáva v strehu a pozorne sleduje čo Rusko robí a to aj pokiaľ ide o možné rozmiestnenie jadrových zbraní v Bielorusku.

„Zatiaľ sme ale nezaznamenali žiadnu zmenu ich jadrového postoja, ktorá by si vyžadovala akúkoľvek zmenu nášho jadrového postoja," vysvetlil.

Stoltenberg zároveň dodal, že NATO „zostáva jadrovou alianciou", ktorá bráni všetkých spojencov.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf MAAE bude v stredu v Rusku rokovať o bezpečnosti elektrárne v Záporoží

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi navštívi v stredu ruské mesto Kaliningrad, aby rokoval o bezpečnosti jadrovej elektrárne v Záporoží na juhu Ukrajiny. S odvolaním sa na hovorcu MAAE o tom informovala spravodajská televízia CNN.

„Generálny riaditeľ MAAE Rafael Mariano Grossi navštívi v stredu Kaliningrad v rámci prebiehajúcich konzultácií zameraných na zabezpečenie ochrany ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) počas vojenského konfliktu," uviedol v pondelok hovorca MAAE.

Záporožská jadrová elektráreň je so svojím celkovým inštalovaným výkonom 6-tisíc MW najväčšou jadrovou elektrárňou Európy a s čistým výkonom 6 x 950 MW je piata najväčšia na svete. Pred ruskou inváziou produkovala približne jednu pätinu ukrajinskej elektrickej energie.

Od vpádu ruskej armády na územie Ukrajiny bola táto elektráreň často terčom ostreľovania, čo vyvolalo veľké obavy o jej bezpečnosť - MAAE opakovanie vyjadruje obavy z jadrovej havárie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.