Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina dostala prvú tranžu finančnej pomoci z rozšíreného programu MMF

Ukrajina dostala prvú tranžu vo výške 2,7 miliardy USD (2,48 miliardy eur) z rozšíreného programu pomoci Medzinárodného menového fondu (MMF). Oznámil to v pondelok ukrajinský minister financií Serhij Marčenko. TASR o tom informuje podľa správ denníka The Guardian a stanice Sky News.

„Ďakujem našim partnerom za podporu Ukrajiny na jej ceste k víťazstvu," napísal Marčenko v príspevku na Twitteri.

MMF uplynulý piatok informoval, že jeho výkonná rada schválila štvorročný úverový program pre Ukrajinu v hodnote 15,6 miliardy USD (14,3 miliardy eur). Program je súčasťou balíka medzinárodnej pomoci v celkovej výške 115 miliárd USD určenej na podporu ekonomiky tejto krajiny v čase, keď odoláva ruskej invázii.

Rozhodnutie výkonnej rady umožnilo okamžité vyplatenie 2,7 miliardy USD. MMF pritom vyžaduje, aby Ukrajina vďaka tejto pomoci uskutočnila ambiciózne reformy, a to najmä v energetickom sektore.

MMF nedávno zmenil svoje pravidlá tak, aby umožnili úverové programy aj pre krajiny s „výnimočne vysokou neistotou". Zmienená pomoc pre Ukrajinu je prvým úverom MMF pre krajinu nachádzajúcu sa vo vojne.

(tasr)

Minúta  |  

Fínsko nepožiadalo o rozmiestnenie jednotiek NATO na svojom území

Fínsko nepožiadalo členské krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) o rozmiestnenie vojenských jednotiek na svojom území. V pondelok to uviedol šéf vojenského výboru NATO admirál Rob Bauer. Informuje agentúra AFP.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg predtým informoval, že Fínsko sa stane členom Severoatlantickej aliancie v utorok.

„To, či rozmiestnime vojská vo Fínsku, je otázka na Fínsko," vyhlásil Bauer a dodal, že NATO v súčasnosti takúto požiadavku neeviduje. Podotkol však, že sa tak môže stať v budúcnosti a následne sa tým Aliancia bude zaoberať.

Fínsko a Švédsko reagovali na ruskú inváziu na Ukrajinu a v máji 2022 spoločne požiadali o vstup do NATO. Podmienkou vstupu je, že ho musí odsúhlasiť všetkých 30 členských krajín.

Vstup Švédska je však stále v nedohľadne. Stále o tom nerozhodli Turecko ani Maďarsko, a to napriek tomu, že vyjadrujú podporu ďalšiemu rozširovaniu NATO.

Rusko v reakcii na vstup Fínska do NATO posilní svoju vojenskú prítomnosť na západe a severozápade krajiny, uviedol v pondelok námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexander Gruško. Avizoval tiež, že ak budú na území Fínska rozmiestnené sily a prostriedky ostatných členov NATO, Rusko podnikne ďalšie kroky na zaistenie svojej bezpečnosti.

Bauer v reakcii na plánované kroky Moskvy uviedol, že NATO zatiaľ „nezaznamenalo žiaden konkrétny pohyb (ruských) jednotiek, lebo Rusko v súčasnosti potrebuje vojakov na Ukrajine". Moskva si podľa jeho slov „nemôže dovoliť rozmiestniť veľké množstvo vojakov na fínskych hraniciach, keďže zo strany NATO jej priamo nič nehrozí".

Šéf vojenského výboru NATO podotkol, že plány Aliancie na obranu svojho najnovšieho člena budú závisieť najmä od Fínska, pričom táto severská krajina „má dostatok schopných vojakov".

V prípade, že by Rusko podniklo nejaký útok, však Bauer prisľúbil pomoc členských štátov NATO „v súlade s plánom brániť Fínsko prostredníctvom strategických posíl". Dodal však, že fínska poloha a kvalitná armáda „uľahčujú obranu východného krídla NATO".

(tasr)

Minúta  |  

Nórsko s Dánskom pošlú spoločne Ukrajine 8-tisíc kusov delostreleckej munície

Nórsko a Dánsko sa dohodli, že Ukrajine spoločne poskytnú 8-tisíc kusov delostreleckej munície kalibru 155 mm. Oznámilo to v pondelok nórske ministerstvo obrany, informuje TASR na základe správy televízie Sky News.

Nórsky minister obrany Björn Arild Gram povedal, že Kyjev delostreleckú muníciu „veľmi potrebuje" a Oslo je odhodlané mu v tomto smere pomôcť, ako bude môcť.

Oslo súhlasilo s darovaním delostreleckých granátov zo zásob svojej armády, zatiaľ čo Kodaň poskytne rozbušky, pohonné látky a zápalné náplne, spresnil nórsky rezort obrany.

Podľa dánskeho ministra obrany Troelsa Lunda Poulsena je takáto spolupráca s Nórskom „dôležitým príkladom" pokračujúcej vojenskej pomoci krajín EÚ a NATO Ukrajine.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa obom krajinám za sľúbenú dodávku munície poďakoval. „Včasná pomoc od našich partnerov je kľúčom k tomu, aby sme sa priblížili k nášmu spoločnému víťazstvu!" napísal na Twitteri.

(tasr)

Minúta  |  

Putin posmrtne vyznamenal blogera, ktorý zahynul pri výbuchu v Petrohrade

Ruský prezident Vladimir Putin udelil vojenskému blogerovi Vladlenovi Tatarskému vyznamenanie Rad za odvahu. Podľa agentúry AFP to Kremeľ oznámil v tlačovom vyhlásení, v ktorom sa uvádza, že bloger bol ocenený „za odvahu a statočnosť preukázanú pri výkone profesionálnych povinností". Informuje TASR.

Tatarskij, vlastným menom Maxim Fomin, prišiel o život v nedeľu pri výbuchu v jednej z kaviarní v Petrohrade. Pre podozrenie zo spolupáchateľstva bola na mieste činu zadržaná mladá žena, ktorá Tatarskému odovzdala ako dar sadrovú sochu. Nástražný výbušný systém bol vnútri tohto predmetu. Tatarskij zomrel na následky výbuchu. Zranenia utrpelo viac ako 30 ľudí.

Po smrti Tatarského Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) začal trestné stíhanie vo veci vraždy, neskôr ho však preklasifikoval na teroristický čin.

Rusko v pondelok vyhlásilo, že „teroristický útok" v Petrohrade zorganizovala Ukrajina s pomocou podporovateľov uväzneného kritika Kremľa Alexeja Navaľného. Tí to však rozhodne odmietli a zo zodpovednosti za vraždu blogera obvinili ruskú tajnú službu FSB.

Vladlen Tatarskij bol jedným z najznámejších „vojenských korešpondentov" – blogerov píšucich o vojne na Ukrajine, ale aj o súvisiacom dianí v Rusku. Jeho účet v aplikácii Telegram sledovalo viac ako 560-tisíc ľudí. Známym sa stalo jeho vyjadrenie z Kremľa, v ktorom počas oslavy anexie ukrajinských území sľúbil, že „všetkých zabije, všetkých okradne".

Pochádzal z Makijivky v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Najprv bojoval na strane samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republiky (DĽR), neskôr v jednotkách Luhanskej ľudovej republiky (LĽR). Predtým si odpykával väzenský trest za ozbrojenú lúpež.

(tasr)

Minúta  |  

UNICEF: Na Ukrajine bolo počas vojny zabitých už viac ako päťsto detí

Na Ukrajine bolo od začiatku vojny zabitých už viac ako päťsto detí. Oznámil to v pondelok Detský fond OSN (UNICEF).

Od vypuknutia ruskej invázie z februára 2022 tam podľa overených údajov tejto organizácie prišlo o život prinajmenšom 501 detí, uviedla výkonná riaditeľka UNICEF-u Catherine Russellová.

Toto číslo vo svojom príspevku na Twitteri nazvala "ďalším tragickým míľnikom pre ukrajinské deti a rodiny". Skutočný počet zabitých detí je však podľa jej slov "pravdepodobne oveľa vyšší".

Dodala, že okrem toho bolo zranených prinajmenšom tisíc ďalších ukrajinských detí. Zranenia im podľa nej zanechali "viditeľné aj neviditeľné rany a jazvy, ktoré im môžu zostať celý život". Russellová zdôraznila, že "najvyššiu cenu" za túto brutálnu vojnu platia na Ukrajine práve deti a ich rodiny.      

(tasr)   

Minúta  |  

Trump je na ceste do New Yorku, starosta varuje pred násilnosťami

Bývalý prezident Spojených štátov Donald Trump opustil v pondelok popoludní miestneho času svoje floridské sídlo Mar-a-Lago, odkiaľ cestuje do New Yorku, kde sa má v utorok postaviť pred sudcu v kauze úplatku pre pornoherečku. Newyorský starosta Eric Adams v tejto súvislosti upozornil ľudí, ktorí plánujú v meste protestovať, aby "sa kontrolovali". V pondelok to uviedla agentúra AFP.

Pohyb kolóny áut odchádzajúcej od Trumpovho domu vysielali naživo v televízii. Exprezident má následne odletieť súkromným lietadlom na newyorské letisko La Guardia.

Agentúra AFP pripomenula, že newyorská polícia je pred príchodom Trumpa do mesta v stave pohotovosti. Pred Trump Tower a budovou súdu, kde v utorok prebehne výsluch exprezidenta, sú rozmiestnené bezpečnostné zábrany a hliadkujú tam agenti amerických tajných služieb.

Starosta New Yorku Adams na tlačovej konferencii vyhlásil, že všetci tí, ktorí budú počas súdnych úkonov s Donaldom Trumpom násilne protestovať, budú „zadržaní a budú voči nim vyvodené dôsledky". Dodal, že „pre všetkých štváčov, ktorí plánujú prísť do New Yorku, je správa jasná: kontrolujte sa".

AFP dodáva, že veľká porota obvinila Trumpa v súvislosti s úplatkom, ktorý dostala pornoherečka Stormy Danielsová, aby pred voľbami v roku 2016 mlčala o údajnom pomere s ním, ktorý exprezident popiera. Prípadný proces by sa podľa právnych expertov začal najskôr o viac ako rok, čo znamená, že by sa mohol konať počas kampane pred prezidentskými voľbami alebo po nej.

Trump (76), ktorý dúfa v opätovné zvolenie v roku 2024, v reakcii na rozhodnutie veľkej poroty v New Yorku slovne zaútočil na prokurátorov i sudcu, ktorý by podľa očakávaní mal viesť pojednávanie.

Trumpa v utorok 4. apríla popoludní zadržia, odoberú mu odtlačky prstov a odfotia v budove súdu v Manhattane predtým, ako predstúpi pred sudcu ako vôbec prvý exprezident USA čeliaci obvineniam z trestného činu. Nebude však v putách, bude ho chrániť Tajná služba USA a takmer s určitosťou ho ešte v ten deň prepustia, uviedla agentúra AP.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.