Pokus uniknúť z pasce bezuhlíkovej ideológie: Na výrobcov syntetických palív však čaká mnoho nástrah

Fanúšikovia spaľovacieho motora po tejto správe s úľavou hovoria o zachovaní technologickej neutrality. To, samozrejme, v ére zakazovania klasického benzínu, nafty či kerozínu nie je pravda, ide však o to, že do cieľa uhlíkovej neutrality – to je dogma a dogma sa nesmie spochybňovať – by aspoň bolo možné dôjsť dvoma rôznymi cestami a s dvoma rôznymi technológiami. Dozrel teda čas pýtať sa, odkiaľ sa syntetické palivá, o ktorých donedávna z laikov nikto nepočul, berú, a hlavne nakoľko sú technicky a ekonomicky schodné.

Ako vznikajú syntetické palivá

Základ pre výrobu takzvaných e-fuels tvorí vodík, ktorého je na rozdiel, povedzme, od biomasy v prírode prakticky neobmedzené množstvo, hoci viazaného, a to hlavne vo vode. Vodu elektrolýza rozloží na vodík a kyslík. Vodík sa potom mieša s ústredným „lotrom“ našej doby, oxidom uhličitým. Na konci procesu máme buď syntetický benzín, alebo syntetickú naftu, prípadne syntetický kerozín.

Výroba e-fuels doteraz viac-menej neopustila fázu pilotných projektov. No už dnes začína byť zrejmé, že producenti budú narážať na dve veľké úskalia, a zatiaľ ťažko povedať, ktoré z nich bude väčšie.

Nevýhody sú zatiaľ výrazné