Reportáž z Bachmutu, kde Ukrajinci bránia posledné ruiny domov

Podľa Kyjeva je udržanie sa v týchto pochmúrnych podmienkach strategickým imperatívom, pretože sa tým má ruská armáda zdržať, kým sa Ukrajina pripraví a preškolí svoju vlastnú armádu na nadchádzajúcu protiofenzívu.

"Je to naozaj ťažká bitka," povedal plukovník Pavlo Palisa, veliteľ 93. mechanizovanej brigády, ukrajinskej jednotky, ktorá drží väčšinu mestskej frontovej línie v bojoch vnútri Bachmutu. S denníkom New York Times sa rozprával v bunkri tento týždeň, keď dnu a von prechádzali vojaci z frontu čerstvo pokrytí špinou, s puškami a granátometmi.

"Pomáhame ostatným našim jednotkám získať čas, muníciu a zbrane a pripraviť sa na protiútok," povedal.

Povedal, že jednotkám v meste a jeho okolí však občas dochádzala aj munícia.

Problémom podľa neho neboli úzke miesta na nebezpečnej prístupovej ceste do mesta, ale všeobecný nedostatok v ukrajinských vojenských skladoch. Jeho jednotky mali nedostatok rôznej munície vrátane delostreleckých granátov, tankových nábojov a ručných protitankových granátov.

"Pre mňa ako veliteľa je bolestivé vidieť, ako platíme životmi za nedostatok munície," povedal. Spojenci podľa neho s dodávkami munície otáľali, hoci Spojené štáty a ďalšie krajiny sa snažili uzavrieť dohody s dodávateľmi a armádami po celom svete. "Je mi to ľúto, ale potrebujeme, aby naši partneri boli rýchlejší," povedal plukovník Palisa.

Bachmut je už takmer celý zničený, námestník ministra obrany ho tento týždeň prirovnal k vojnou zničenému sýrskemu mestu Aleppo.

Aby sa dostali do malého územia, ktoré Ukrajina stále kontroluje, vojaci v obrnených vozidlách sa rútili po jedinej úzkej prístupovej ceste míňajúc korby zhorených a vybuchnutých nákladných áut, ktoré to nezvládli.

Vnútri mesta obrnené vozidlo zastavilo a vojaci vyskočili a utekali do pivnice, aby strávili čo najmenej času v hrozivej, nebezpečnej a postapokalyptickej mestskej krajine nad zemou.

Na uliciach a dvoroch boli roztrúsené odtrhnuté konáre stromov, kusy betónu a sklenené črepy z výbuchov. Všetky okná v obytnom bloku boli rozbité – v jednom z nich sa limetkovozelené záclony vlnili v jemnom vánku za jasného, slnečného jarného dňa.

Číre ticho mesta každých pár sekúnd prerušil výbuch alebo rachot ručných zbraní, ktoré prichádzali z troch smerov, zo severu, východu a juhu, vzdialené len stovky metrov.

Ukrajina presadzuje nákladnú stratégiu, aby sa udržala. Armáda nepretržite nasadzuje malé jednotky vojakov do hrozivých podmienok boja zblízka v meste, zatiaľ čo tisíce ďalších bránia prístupovú cestu z polí a dedín na západe mesta.

Ukrajinskí vojaci, ktorí sa vyjadrili pre New York Times, opísali boje v opustených budovách, pivniciach a zákopoch presekaných cez parky, pod nepretržitým bombardovaním. Často sú tak blízko, že počujú rozhovory Rusov v blízkych budovách.

Nedávno, opisoval plukovník Palisa, Rusi použili tank, aby prestrelili dieru v stene  obytného bloku, ktorý držali Ukrajinci. Ruskí vojaci potom preliezli cez dieru a bojovali miestnosť po miestnosti. "Jednu časť držal nepriateľ, druhú naši vojaci," povedal plukovník o obytnom bloku.

Ukrajinci sa rozhodli nastražiť do budovy výbušniny, vybehnúť von a odpáliť svoju pascu, pričom Rusi boli stále vnútri, povedal plukovník Palisa. Vojaci 93. brigády sa každý deň zúčastňujú na približne 15 prestrelkách zblízka, povedal.

Každá strana tvrdí, že bitka o Bachmut, ktorá si za 10 mesiacov vyžiadala desaťtisíce obetí, je pre oslabenie druhej strany kľúčová.

Rusko nasadilo vlny väzňov do takmer samovražedných útokov v Bachmute a jeho okolí, ktoré podporili výsadkári a špeciálne jednotky známe ako Specnaz. Na ukrajinskej strane 93. brigáda spolu s jednotkami národnej gardy a pohraničnej stráže od januára bráni väčšinu mestského frontu.

Takéto pouličné boje sú pre Ukrajinu výhodou. Ako v každej mestskej vojne, aj tu bludisko ruín a úkrytov núti silnejšiu armádu, v tomto prípade ruskú, bojovať za rovnakých podmienok, aby nemohla využiť svoju prevahu v ťažkých zbraniach alebo delostrelectve. "Môžete útočníkovi vziať vzdialenostnú výhodu, ktorú chce mať," povedal John Spencer, vedúci štúdia mestskej vojny na Inštitúte modernej vojny vo West Pointe. Povedal, že z tohto hľadiska sa mestská vojna nazýva "veľkým vyrovnávačom".

V mestských bojoch je bežné použiť stratégiu obkľúčenia s cieľom pripraviť brániace sa sily o muníciu, ako to napríklad urobil Sovietsky zväz pri Stalingrade, v najväčšej mestskej bitke v dejinách. Ukrajinská armáda však posilnila svoje zásobovacie línie tým, že bránila prístupovú cestu.

Trasa prechádza zničenou dedinou, kde tento týždeň kvitli uprostred ruín čerešne. Odtiaľ vidno každých niekoľko sto metrov na krajnicu natlačené zhorené alebo vybuchnuté vozidlo.

"Bude to hegať," varoval vodič blatom zastriekaného obrneného vozidla, dodaného Kanadou, predtým, ako zrýchlil na úseku vystavenom ruskej paľbe. Vojaci v aute sa zvíjali a poskakovali ako roztrasené bábky.

Priechodná cesta znamená, že snaha Ruska obkľúčiť ukrajinské jednotky prinajmenšom nateraz zlyhala, čo núti ruskú armádu pokračovať v krvavých útokoch ulicu po ulici. Straty sa zvyšujú každým dňom.

Podzemný bunker, s ohňom kŕmeným drevom na zohriatie, a stolom ponúkajúcim nakladané paradajky a plastové poháre s čajom pre vojakov, je centrálou velenia. Na obrazovke plukovník Palisa sleduje video z dronu, na ktorom Rusi vbiehajú do budovy a zrejme odtiaľ plánujú útok.

Vysielačkou sa spojil so svojou delostreleckou jednotkou, ktorá strieľa z kopcov západne od Bachmutu, pričom použil volaciu značku "Houston", akoby podporoval expedíciu vo vesmíre. "Houston, máme cieľ," povedal. Vo videu z dronu bolo vidieť, že o niekoľko okamihov neskôr sa z budovy valil dym.

Tridsaťosemročný plukovník Palisa prerušil postgraduálne štúdium na Vysokej škole velenia a generálneho štábu vo Fort Leavenworth v Kanade, keď Rusko minulý rok napadlo Ukrajinu. Vrátil sa, aby bojoval.

Ako povedal, jeden z kurzov, ktorý vynechal, bol zameraný na boj v meste. Je to škoda, povedal vzhľadom na to, že teraz velí. "Robím, čo môžem," povedal. "Stále sme tu, v Bachmute."

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.