Odvolával sa pritom na slová predstaviteľov americkej administratívy, podľa ktorých môžu obmedzené územné zisky spustiť hneď dvojaký domáci tlak na tamojší kabinet – zo strany jastrabieho aj holubičieho spektra.
Znamená to, že jedna strana povie, že pokroky Ukrajiny by fungovali, keby vláda dala Kyjevu absolútne všetko, čo požadoval, konkrétne rakety dlhšieho doletu, bojové lietadlá a väčšiu protivzdušnú obranu.
Druhá strana zas bude podľa textu Politica tvrdiť, že nedostatky na strane Ukrajiny dokazujú, že Rusko nedokáže zo svojho územia úplne vytlačiť, a preto treba rokovať.
Obavy z nedostatočných ukrajinských kapacít na zabezpečenie víťazstva vzrástli po tom, ako sa prednedávnom dostali na verejnosť tajné dokumenty amerického rezortu obrany reflektujúce jej obmedzené možnosti.
Čas na zastavenie bojov?
Podľa amerických predstaviteľov, na ktorých sa Politico odvoláva, existuje presvedčenie, že Kyjev je ochotný zvážiť prehodnotenie svojich cieľov a skromnejší cieľ by sa vraj dal ľahšie predať ako víťazstvo.
„Ak Ukrajina nedokáže dramaticky získať na bojisku, nevyhnutne vyvstáva otázka, či je čas na vyjednané zastavenie bojov,“ povedal Richard Haass, predseda Rady pre zahraničné vzťahy. „Je to drahé, dochádza nám munícia, musíme sa pripraviť na ďalšie nepredvídané udalosti po celom svete,“ doplnil.
„Je legitímne klásť všetky tieto otázky bez toho, aby sme ohrozili ciele Ukrajiny. Je to jednoducho otázka prostriedkov,“ povedal ďalej Haass.
Faktor európskej skepsy
Protiofenzíva, ktorá nespĺňa očakávania, tiež údajne spôsobí, že popri domácom tlaku budú aj spojenci v zahraničí prehodnocovať, koľko ešte môžu ušetriť, ak sa víťazstvo Kyjeva bude stále viac vzďaľovať.
„Európska verejná podpora môže časom klesať, keďže európske energetické a ekonomické náklady zostávajú vysoké,“ povedala Clementine Starlingová, riaditeľka a členka think-tanku Atlantic Council vo Washingtone.
Rozbitie transatlantickej podpory podľa nej pravdepodobne poškodí podporu Ukrajiny na pôde USA, čo bude mať za následok, že Kongres a Bidenova administratíva môže mať problém udržať súčasnú trajektóriu.
Po Krym či vrátane Krymu?
Ukrajina sa však území, ktoré jej do začiatku ruskej agresie patrili, vzdať nechce. Začiatkom tohto mesiaca Andrij Sybiha, zástupca vedúceho kancelárie prezidenta Volodymyra Zelenského, pre Financial Times povedal, že Ukrajina bude ochotná rokovať až vtedy, ak sa jej sily dostanú až na prah Krymu.
„Ak sa nám podarí dosiahnuť naše strategické ciele na bojisku, a keď budeme na administratívnej hranici s Krymom, sme pripravení otvoriť diplomatickú stránku na diskusiu o tejto otázke,“ povedal novinárom.
Tamila Taševová, ktorá zastáva funkciu stálej zástupkyne prezidenta Ukrajiny na Kryme, však v reakcii na to uviedla, že „ak Rusko dobrovoľne neopustí polostrov, Ukrajina bude pokračovať v oslobodzovaní svojej krajiny vojenskými prostriedkami“.