Brusel chce viac hmyzu aj v krmive pre zvieratá. Hmyz vedie komplexný život, oponujú aktivisti

Takzvaná ekologická stopa nie je čoraz väčšou témou iba pri ľudskej potrave, ale aj pri krmive hospodárskych zvierat. Aspoň podľa presvedčenia Európskej komisie.

Inštitúcia totiž podľa portálu Euractiv vo svojej potravinovej stratégii z Farmy na stôl apeluje na budovanie čistejšieho a trvalo udržateľnejšieho potravinového systému, v ktorom by úlohu rastlinných krmív vo veľkochovoch mohol prevziať hmyz.

Sója nie je „zelená“

V súčasnosti patrí medzi najčastejšie používané zdroje bielkovín v chovoch zvierat sójový šrot. V produkcii sóje je však Únia sebestačná iba okrajovo a musí ju dovážať z tretích krajín, najmä z Brazílie.

„To je problém hneď z niekoľkých dôvodov: sója sa dováža z veľkej vzdialenosti a zanecháva za sebou veľa emisií, pestuje sa na odlesnenej pôde pri nižších environmentálnych a zdravotných štandardoch a v prípade jej výpadku sa môžu európski chovatelia dostať do problémov,“ vysvetlil Euractiv.

Podľa expertky je v hre najmä kombinácia

Vedkyňa Eva Ivanišová, ktorá skúma hmyz ako alternatívny zdroj potravy, pre portál k téme uviedla, že hmyz celosvetovo nachádza veľké uplatnenie ako prídavok do krmiva už teraz. Na tieto účely sa využíva hlavne múka z cvrčkov a veľmi perspektívna sa vraj javí aj múčka z lariev muchy čiernej.

„Takže v tomto vidím aj do budúcnosti obrovský potenciál aj v našej republike. S tvrdením, že krmivá na báze hmyzu nahradia sóju, by som bola opatrná, opäť to treba chápať tak, že hmyz môže efektívne dopĺňať kŕmne dávky zvierat, ale nie na úkor ostatných plodín, spoločne by sa mali dopĺňať a kombinovať,“ vysvetľuje výskumníčka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Uplatnenie sa rozširuje

Uplatňovanie hmyzu ako krmiva pre zvieratá nie je úplne novinkou, keďže na pôde Únie sa už roky využíva ako potrava v chove rýb. V roku 2021 ale Európska komisia autorizovala spracované živočíšne bielkoviny z hmyzu aj na výkrm hydiny a ošípaných.

„V oboch prípadoch ide o hmyzožravé zvieratá. Týmto krokom sa navyše otvorili dva najvýznamnejšie trhy EÚ s krmivami pre zvieratá, keďže do týchto dvoch sektorov ide až 65 percent vyrobených kŕmnych zmesí v EÚ,“ ozrejmuje Euractiv.

Podľa rezortu pôdohospodárstva, ktorému šéfuje nominant OĽaNO Samuel Vlčan, v súvislosti s hmyzom ako krmivom pre zvieratá „neexistujú žiadne obavy“.

Chovatelia to nevylučujú

Záujem o masové využívanie hmyzu v krmivách zatiaľ chýba, no podľa Mateja Korpáša zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) si to tunajší chovatelia predstaviť vedia za predpokladu, že by sa inovácia osvedčila.

„Čo si však aktuálne veľmi nedokážu predstaviť, je spôsob chovu takéhoto hmyzu, aké by boli potrebné množstvá a ďalšie praktické záležitosti. V našich podmienkach sa o hmyze ako alternatíve stále hovorí len minimálne,“ dodáva.

Ochranári: Hmyz vedie pomerne komplexný život

Tretí sektor však medzitým upozorňuje aj na etické problémy. Zmenou krmiva sa vraj nevyriešia zlé podmienky hospodárskych zvierat a neprijateľné je to údajne aj z perspektívy ochrany samotného hmyzu.

„Máme veľa dát, ktoré naznačujú, že hmyz vedie pomerne komplexné životy. Je tam veľké riziko, že je schopný cítiť bolesť, prežívať strach a má tendenciu unikať pred negatívnymi podnetmi,“ uviedol riaditeľ organizácie Humánny pokrok Martin Smrek.

Hmyz je téma aj v ľudskej strave

Hmyz súčasnosti v časti populácie vyvoláva veľkú obavu ako prídavok do niektorých druhov potravín. Už zhruba dva roky je totiž v EÚ povolený predaj jedlého hmyzu alebo potravín s obsahom hmyzu – napríklad vo forme prášku.

Na Slovensku však nemá takéto potraviny v ponuke na rozdiel od susedného Česka zatiaľ žiaden väčší reťazec. Na našom trhu pôsobiace obchody to zdôvodňujú najmä nedostatkom záujmu o takéto netradičné produkty.