Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Matovič o transaktivistoch: Oplzlá primitívna banda dezolátov

Nikdy sa mi žiadny fanúšik ĽSNS či Republiky nevyhrážal do očí smrťou, až transrodový aktivista pred parlamentom. Po dnešku som o to viac presvedčený, že pred týmito ľuďmi musíme naše deti chrániť. Na vulgárne nadávky a ataky transaktivistov pred budovou parlamentu takto na sociálnej sieti reagoval šéf OĽaNO Igor Matovič.

Celú situáciu opísal tak, že v diaľke dolu na Zámockej videl prichádzať dav ľudí s dúhovými vlajkami. Oslovila ho pani, ktorá ich čakala a následne ho oslovila redaktorka z Refreshera. Priebežne jej odpovedal na zopár otázok.

https://standard.sk/350596/video-agresivni-duhovi-aktivisti-sa-pustili-do-matovica/

„Vtom prišiel prvý človek z davu a začal na mňa poza chrbát redaktorky neslušne vyhukovať. Potom prišli ďalší a začalo sa vulgárne peklo, ktoré som ešte nevidel a ani nezažil. Krížom-krážom, ako totálni dezoláti, začali na mňa súkať tie najvulgárnejšie nadávky, pľuť odzadu na sako a vyhrážať skončil si, ja ťa zabijem.“

Po chvíli, ako píše šéf OĽaNO, vytiahol z vrecka mobil, že si tú oplzlú primitívnu bandu zveční. „Vtom mi jeden orangutan vytrhol z ruky mobil … nakoniec sa mi časť vyčíňania primitívov podarilo aj tak nahrať.

Matovič ďalej komentoval, že chodí po Slovensku krížom-krážom a stretol aj množstvo fanúšikov ĽSNS či Republiky. Nikde však podľa vlastných slov nestretol pokope takých primitívnych, arogantných, vulgárnych a zlých ľudí, ako medzi týmito transrodovými aktivistami.

„Nikdy sa mi žiadny fanúšik ĽSNS či Republiky nevyhrážal do očí smrťou … až transrodový aktivista pred parlamentom. Po dnešku som o to viac presvedčený, že pred týmito “ľuďmi” musíme naše deti chrániť. A som násobne viac presvedčený, že by sme mali na Slovensku výrazne viac investovať do dostupnosti psychiatrickej pomoci. Pacientov kopa,“ ukončil Matovič.

https://standard.sk/350701/matovic-trans-a-kto-je-tu-obet/

(red)

Minúta  |  

Leyenová navrhne legislatívu, ktorá pomôže zrýchliť výrobu munície

Európska komisia (EK) v stredu predloží legislatívny návrh, ktorý by mal umožniť rýchlejšiu výrobu munície v EÚ. Uviedla to predsedníčka EK Ursula von der Leyenová po utorkovom stretnutí s českým prezidentom Petrom Pavlom na Pražskom hrade, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

"Ukrajina potrebuje muníciu okamžite," zdôraznila. EK na tento účel prispeje sumou 500 miliónov eur, členské štáty pridajú ďalších 500 miliónov.

Predsedníčka eurokomisie v tejto súvislosti pripomenula nedávnu návštevu Pavla na Ukrajine, ktorú čiastočne absolvoval so slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Podľa Leyenovej jej Pavel tlmočil, že Ukrajina aktuálne najviac potrebuje práve muníciu.

Česku a jeho obyvateľom sa tiež poďakovala za pomoc a solidaritu s ukrajinskými utečencami, ktorá je podľa nej príkladná. Zdôraznila, že v Českej republike je najvyšší počet ukrajinských utečencov na počet obyvateľov.

Pavel ocenil konzistentnosť von der Leyenovej v jej názoroch, ktoré sa podľa neho nie vždy stretnú s pochopením, ale sú dôležité.

Ocenil aj jej prístup k možnému budúcemu členstvu Ukrajiny v EÚ. "Sme pripravení ísť tomu naproti a pomáhať Ukrajine prekonať všetky prekážky," vyhlásil český prezident a dodal, že rozširovanie je aj v záujme samotnej EÚ.

Pred schôdzkou s Pavlom sa šéfka EK stretla s českým premiérom Petrom Fialom. Hovorili napríklad o českých energetických projektoch či národnom pláne obnovy, pomocou ktorého chce Česko zvýšiť svoju energetickú sebestačnosť, spresnil Fiala.

Pavel mal s Leyenovou pôvodne rokovať v rámci svojej trojdňovej návštevy Bruselu pred dvomi týždňami. Šéfka EK však naplánovanú schôdzku z rodinných dôvodov zrušila a ponúkla mu náhradný termín v Prahe.

Český prezident sa počas zahraničnej cesty v Bruseli stretol s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, šéfkou europarlamentu Robertou Metsolovou a predsedom Európskej rady Charlesom Michelom. Išlo o jeho štvrtú zahraničnú cestu od inaugurácie, ktorá sa uskutočnila 9. marca.

(tasr)

Minúta  |  

Krúpa končí ako šéf výboru pre obranu a bezpečnosť. Parlament ho odvolal

Juraj Krúpa (SaS) končí vo funkcii predsedu Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Parlament ho v utorok odvolal.

Za jeho odchod z funkcie hlasovalo 68 poslancov zo 104 prítomných, proti bolo 34, dvaja sa zdržali.

Návrh na Krúpovo odvolanie predložili poslanci opozičného Smeru-SD. Vyčítali mu neprofesionálne vedenie výboru. Tvrdia, že funkciu zneužíva pre svoj osobný prospech. Krúpa ich argumenty odmietol.

(tasr)

Minúta  |  

Dotované obedy by mohli mať aj žiaci na osemročných gymnáziách

Okruh detí, na ktoré možno poskytnúť dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom, by sa mohol rozšíriť o žiakov, ktorí navštevujú prvý až štvrtý ročník osemročných gymnázií. Vyplýva to z návrhu novely zákona o dotáciách, ktorý do Národnej rady predložili poslanci Petra Krištúfková, Jozef Hlinka, Miloš Svrček a Jozef Šimko (všetci Sme rodina).

O dotácie by mohli požiadať osemročné gymnáziá do 10. septembra 2023 a poskytované by im mohli byť preddavkovo na obdobie od 1. septembra do 31. decembra 2023, a to najneskôr do 25. septembra 2023.

Poslanci v dôvodovej správe uviedli, že návrh by mohol pomôcť 11-tisíc deťom. Finančný vplyv novely by predstavoval pre rok 2023 sumu 101 200 eur, pre roky 2024, 2025 a 2026 by to malo byť vo výške 303 600 eur ročne.

Účinnosť sa navrhuje od 1. septembra 2023.

Od mája tohto roka majú dotované obedy deti základných škôl a posledných ročníkov materských škôl. Na dieťa v poslednom ročníku materskej školy je výška dotácie na stravu v sume 1,40 eura na deň. V prípade žiaka prvého stupňa základnej školy sa poskytne dotácia na stravu v sume 2,10 eura na deň.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina by na samite NATO vo Vilniuse nemala dostať istotu rýchleho členstva

Nepredpokladá sa, že by Ukrajina na júlovom samite Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse dostala nejaký konkrétny termín na vstup do tohto obranného zoskupenia. Vyplýva to z informácií, ktoré získala agentúra DPA, informuje spravodajca TASR v Bruseli.

Členské krajiny NATO, vrátane Spojených štátov a Nemecka, nedávno za zatvorenými dverami jasne naznačili, že na samite vo Vilniuse, na ktorom sa má zúčastniť aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, nechcú prijať žiadne záväzky nad rámec vágnej deklarácie z roku 2008, píše DPA. Hlavy štátov a vlád sa vtedy v Bukurešti dohodli, že Ukrajina a Gruzínsko sa stanú členmi NATO, avšak nebol stanovený konkrétny termín pre ich vstup.

Zelenskyj 20. apríla počas návštevy generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga v Kyjeve vyzval Alianciu, aby sa konkrétne zaviazala k čo najrýchlejšej integrácii jeho krajiny do svojich radov a aby dodala Ukrajine viac zbraní na boj proti ruským silám.

Podľa nemenovaných diplomatov NATO je viac ako pravdepodobné, že Zelenského výzva vo Vilniuse nebude vypočutá. Diplomati tvrdia, že cieľ skorého vstupu Ukrajiny do Aliancie je "nereálny" a mohol by odviesť pozornosť od poskytovania okamžitej vojenskej pomoci tejto krajine. A pre Rusko by to bola príležitosť viesť ešte agresívnejšiu vojnu voči Ukrajine.

Spojenci však už pripravujú Stoltenbergom ohlásený súbor podporných opatrení pre Ukrajinu. NATO navrhuje Kyjevu diskutovať o otázkach užšej spolupráce, čo by malo posilniť "zmysel pre partnerstvo" na ukrajinskej strane.

Podľa diplomatických zdrojov z prostredia NATO bude skutočný pokrok v otázke členstva Ukrajiny možný až vtedy, keď vyjde ako víťaz z vojny s Ruskom. Aliancia sa už potom nebude musieť báť toho, že sa prijatím Ukrajiny stane priamym účastníkom vojny.

Ukrajina zintenzívnila volanie po rýchlom členstve v NATO po spustení ruskej invázie vo februári 2022. V integrácii do Aliancie vidí jedinú skutočnú záruku svojej bezpečnosti.

Členské krajiny NATO boli doteraz veľmi vágne pokiaľ ide o konkrétny časový harmonogram vstupu pre Ukrajinu či Gruzínsko aj preto, že dobre vedia, že Rusko považuje rozšírenie Aliancie o tieto krajiny za "červenú čiaru".

(tasr)

Minúta  |  

Hirman: V súčasnosti máme v zásobníkoch 2,5 miliardy kubických metrov plynu

Zásoby plynu sú pripravené na nasledujúcu vykurovaciu sezónu. V uplynulých dňoch objem zásob v zásobníkoch štátnej akciovej spoločnosti Nafta prekročil hranicu 2 miliárd kubických metrov plynu. V utorok o tom na tlačovej konferencii informoval dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman s generálnym riaditeľom Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Miroslavom Kullom.

"Pripravenosť v zásobách plynu je na takej úrovni, že sa nemusíme obávať už ani tej nasledujúcej vykurovacej sezóny," uviedol Hirman. Dodal, že ak sa do objemu zásobníkov Nafty zarátajú aj zásoby v zásobníku v Dolných Bojanoviciach na Morave, ktorý vlastní a spravuje SPP - distribúcia, v súčasnosti máme objem zásob presahujúci 2,5 miliardy kubických metrov plynu, pričom jeho ročná spotreba je okolo piatich miliárd kubických metrov. "Patríme medzi tri krajiny EÚ, ktoré majú najlacnejšie ceny plynu pre domácnosť," dodal Hirman.

Aktuálne má podľa Hirmana Západoslovenská energetika (ZSE) u domácich prevádzkovateľov zásobníkov naplnené svoje zásoby na 56 percent. K 1. októbru sa plánuje stav zásob slovenských zásobníkov na úrovni 100 percent, pričom ZSE ma už tento plyn zakúpený.

Kulla uviedol, že SPP má 70 percent ročného objemu plynu SPP z diverzifikovaných zdrojov a 50 percent z vlastných zásob. "De facto budeme mať plynu 120 % ročnej spotreby, takže sa vieme zaobísť úplne bez ruského plynu," uzavrel.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.