Čím ďalej sme od vojny, tým dôležitejšie sú múzeá. Deväť tipov, kde sa nachádzajú tie najlepšie z nich

Len tak pre skúšku: Viete koľko rokov uplynulo dnes od konca druhej svetovej vojny? Kedysi by sme to číslo videli všade po uliciach a v médiách, dnes už sa treba zaujímať. Onedlho odídu na večnosť aj poslední účastníci vojny, svedkov nahradia už len spomienky.

Našťastie, väčšina Európy sa dosť dobre poučila z dvoch svetových vojen, ktoré tak kruto zasiahli do života generácií pred 100 rokmi. Nemálo mužov bojovalo v oboch vojnách a mnohé rodiny mali na fronte prvej svetovej vojny otca, aby do bojov druhej zasiahol syn. Európa veľkú vojnu odsunula do múzeí a dnes sa ňu pozrieme optikou niektorých európskych a jedného amerického múzea. Za cenné pripomienky pri príprave článku ďakujem Lukášovi Makovi, ktorý pred pár rokmi napísal dve reportáže o bojiskách a múzeách v Normandii a Ardénach, a preto sa budem venovať iným miestam. Naše rozprávanie začneme všeobecným múzeom, ktoré sa na vojnu pozerá komplexne.

Imperial War Museum

Dostali sme sa na Britské ostrovy, aby sme vzdali poctu ľuďom, ktorí sa poučili z vlastnej naivity a vrhli sa do boja s nacistami. V júni 1940 sa nezosypali pred nemeckou mašinériou, nesadli ani na lákavú ponuku separátneho mieru a takmer rok viedli vojnu proti Nemcom a ich spojencom na mori, vo vzduchu a na pevnine v Európe, Afrike aj v Ázii.

Imperial War Museum (IWM) v Londýne je impozantné a vtiahne vás do vojen a bojov 20. a začiatku 21. storočia. Samozrejme, vojnám sa do značnej miery venuje z britského uhla pohľadu a kladie dôraz na témy, ktoré sú blízke Angličanom a Britom, ale má presahy aj do iných oblastí. Obdobiu druhej svetovej vojny sú venované výstavy o zrode fašizmu, bitke o Spojené kráľovstvo, bojoch v severnej Afrike, holokauste, Normandii, „tajnej vojne“ a mnohé iné. Veľký dôraz múzeum kladie na štúdium a objasnenie prezentovaných tém. Webstránka múzea doslova pozýva na virtuálnu návštevu, prezeranie ich rozsiahlych zbierok predmetov, fotografií, filmov, zvukových záznamov, dokumentov a iných zbierkových predmetov. Taktiež ponúka množstvo poznatkov pre malých aj veľkých na stránke výučbových materiálov. Návštevník stránky nájde mnoho zaujímavých príbehov na stránke Príbehy a videá (Stories and Videos). Na záver stačí len podotknúť, že IWM je moderné a atraktívne múzeum a jeho internetové stránky sú špičkové.

Letecké múzeá

Letectvo zaznamenalo neskutočný rozvoj práve počas druhej svetovej vojny a v konečnom dôsledku najviac prispelo k porážke nacizmu. V letectve sa udiali aj niektoré z najpozoruhodnejších príbehov vojny a možno najväčší technologický pokrok.

Imperial War Museum Duxford

Na začiatku stála hŕstka pilotov Royal Air Force (RAF), ktorá vyzvala na súboj rozbehnutý valec Luftwaffe a obstála. Najmä bombardovacie letectvo Luftwaffe sa zo strát už nespamätalo. Po zvyšok vojny RAF pomaly vyčerpávala Nemcov a bila jej najlepších stíhačov, aby s podporou Američanov a jej Mustangov v roku 1944 definitívne zlomila odpor Luftwaffe a zmietla ju z oblohy. Piloti RAF s láskou ospevovali najmä jednu krásku s ladnými krivkami – Supermarine Spitfire Mk IX.

Mužom, ženám a lietadlám RAF a iných letectiev je venovaná špeciálna expozícia na letisku v Duxforde, južne od Cambridgu. Múzeum nie je zamerané len na druhú svetovú vojnu, hoci práve z tohto obdobia obsahuje množstvo exponátov a prirodzene kladie na neho veľký dôraz. Možno práve v Duxforde je najväčšia zbierka slávnych Spitfirov. Ako fanúšika letectva ma teší ich séria videí o slávnych strojoch a ako kultúrny anglofil sa vyžívam v kráse a zvuku čistej ostrovnej angličtiny. Duxford však nie je len o letectve a jedna časť múzea je venovaná aj pozemnej technike.

Smithsonian National Air and Space Museum

Zostaneme ešte pri lietadlách a zamierime do najväčšieho múzea Druhej svetovej vojny, ktoré sa nachádza na dvoch miestach vo Washingtone a v Chantilly pri Dullesovom medzinárodnom letisku v USA. Jeho webstránka je skvelá a plná užitočných informácií. Ku každému stroju existuje galéria obrázkov, krátky popis a dlhší text o jeho vývoji a prípadnom nasadení. Opäť jedno z moderných múzeí, ktoré ponúka veľmi veľa. V jeho zbierkach sa nachádza viac ako 360 lietadiel a vrtuľníkov a značná časť pochádza z Druhej svetovej vojny.

V zbierkach sú aj raritné nemecké lietadlá z konca vojny, ktoré našťastie prišli neskoro a v malých počtoch, alebo zostali len vo fáze prototypov. Napríklad v tomto múzeu je jediný zachovaný exemplár prúdového bombardéru Arado Ar 234. Tiež majú prototyp nemeckého stíhacieho bombardéru Horten Ho 229, ktorý pri radarových testoch mal nižšiu radarovú stopu. Bol tak trochu stealth. Keďže ide o americké múzeum, gro jeho zbierky tvoria domáce lietadlá a medzi nimi je aj 30 kusov z druhej svetovej vojny spolu s neslávne známou B-29 Superfortress „Enola Gay“, ktorá zhodila atómovú bombu na Hirošimu.

Tankové múzeá

Pozemná obrnená technika a najmä tanky sa stali pomyselnými ťažnými koňmi armád a je im venovaných viacero skvelých múzeí v Európe. Ich prehľad začneme vo vlasti tanku vo Veľkej Británii, prejdeme do Nemecka a skončíme v Rusku.

The Tank Museum Bovington

The Tank Museum v Bovingtone patrí k špičke vo svojom segmente. Viac ako 30 strojov najmä z čias vojny a medzi nimi ikonické kusy, ako T-34, Tiger I a II, Panther, Jagdtiger, Jagdpanther, Matilda II, Sherman, ale aj krpatý Stuart. Kraľuje im jediný pojazdný Tiger, ktorý sme mohli vidieť vo filme Fury. Našťastie, Nemci tých Tigrov vyrobili len málo, ale zato ich dávali najlepším posádkam. Keď sa objavili na bojisku, spojenci rovno poslali na kamikadze misiu štyri Shermany proti jednému Tigru, lebo vedeli, že minimálne tri posádky to neprežijú. Občas museli poslať aj ďalšie štyri Shermany, alebo rovno povolali letectvo. Tiger je možno jediný tank na svete, ktorý zostrelil lietadlo svojím kanónom. Obeťou bola ďalšia ikona konfliktu bitevník Il-2 Šturmovik na Východnom fronte. Keďže ide o britské múzeum, nechýba ani množstvo užitočných informácií o ťažkej váhe.

Deutsches Panzermuseum Münster

Nemci to začali, doviedli do brutálnych rozmerov a majú na svedomí milióny zmarených životov a tragédií. Napriek tomu objektivita káže, aby sme venovali pozornosť aj ich múzeám, ktoré k téme najhoršej vojny v dejinách pristupujú veľmi odborne a s maximálne možným taktom. Vyberám preto Deutsches Panzermuseum v Münsteri, ktoré má rozsiahlu zbierku nemeckej techniky a okrem nej aj mnohé kusy sovietskej, britskej a americkej. Čo je zvláštne, chýba im Tiger I a v múzeu nájdete jeho plastovú kópiu, ktorý volajú Plastiger. Zato však majú monštrum Königstiger (Tiger II) a múzeum ponúka aj virtuálnu prehliadku, pri ktorej má každý exponát stručný a dlhší popis.

Tankové múzeum v Kubinke (Centraľnij Muzej Bronetankovogo Vooruženija i Techniki)

Zbierka tankových múzeí by nemohla byť kompletná bez ruskej účasti, kde sa tanky stali symbolom národnej hrdosti a akýmsi domácim miláčikom. Asi nenájdeme na Zemi iný národ, ktorý by tak obdivoval pancierové monštrá ako Rusi. Korene siahajú do čias Sovietskeho zväzu, kedy sa ťažká práca a veľké mašiny stali symbolom pokroku a predmetom propagandy a tank T-34 v rôznych verziách jednou z kľúčových zbraní vojny. Vyrobili 84 000 kusov a nakoniec jeho masovým nasadením vyčerpali wehrmacht a nemecké pancierové divízie. Pre túto ruskú lásku k tankom múzeum v Kubinke v Moskovskej oblasti má najväčšiu zbierku obrnencov a iných zbraní od Prvej svetovej vojny až do súčasnosti a množstvo sovietskej a nemeckej vojnovej techniky. Sú medzi nimi aj raritné kusy z Tretej ríše a Japonska, ako napríklad prototyp superťažkého tanku Panzer VIII Maus.

Povstania a prenasledovania

Kapitolou druhej svetovej vojny je odbojové hnutie v Európe, lebo Nemci si všade o neho koledovali, ale s ohľadom na lokálne podmienky bolo rôzne organizované a malo rôzne výsledky. Možno najlepším príkladom je Krajinská armáda (Armija Krajowa) v okupovanom Poľsku, ktorá vytvorila paralelný štát a rozsiahle štruktúry. Preto sa pozrieme do Poľska. Neobídeme ani Západný front a vyberieme sa na jedno miesto do Francúzska.

Múzeum Varšavského povstania

Poliaci sú aj symbolom tragédie, lebo sa nachádzali medzi dvomi nepriateľskými štátmi Nemeckom a ZSSR. Oni nemali nárok na víťazstvo vo vojne, mohli byť len obeťami. Prejavilo sa to aj tak, že štvrtá najväčšia spojenecká armáda na Západe nemohla pochodovať na víťaznej prehliadke, lebo si to nepriala Moskva. Napriek tomu Poliaci neohli chrbát a obstáli so cťou s ich heslom, ktoré môžeme vidieť na mnohých pamätníkoch a v kostoloch po celom Poľsku – Boh, česť, vlasť (Bóg, Honor, Ojczyzna). Najväčším symbolom ich vytrvalosti a utrpenia je Varšava, mesto, ktoré malo zmiznúť z povrchu zemského. V prípade Múzea Varšavského povstania ide o jedno z najlepších múzeí v Európe. Podobne ako ďalšie špičkové múzeá má prepracovanú webstránku a môžete objavovať. Naživo je to však najlepšie. Keď vkročíte do múzea, akoby ste vstúpili do začiatku augusta 1944. Pripravte si niekoľko hodín, niektoré krátke dokumenty (napríklad spomienky belgického vojaka, ako vyzeralo zabíjanie detí či rehoľných sestier), sa vám navždy vryjú do pamäte.

Ak máte na to žalúdok, lebo vo Varšave Nemci beštiálne pobili desaťtisíce obyvateľov a z mesta, ktoré malo prvého januára 1944 necelý milión obyvateľov, žilo na konci roka v ruinách asi jeden tisíc ľudí. Ako vravel Ján Pavol II., ak chcete pochopiť Poliakov, musíte pochopiť Varšavské povstanie z roku 1944.

K dokonalosti tohto technologicky špičkového múzea tu chýba jediná vec: Miestnosť, kde by sa človek oboznámil s kritikmi Varšavského povstania a ich motívmi. Od generála Andersa a predstaviteľov exilovej vlády, až po Czeslawa Milosza.

Oradour-sur-Glane

Ide o malú dedinku v centrálnom Francúzsku, kde 10. augusta 1944 jednotky SS surovo povraždili 600 obyvateľov. Po vojne ju neobnovili, lebo Charles de Gaulle rozhodol, aby sa zachovala v zničenom stave ako múzeum a pamätník.

Auschwitz-Birkenau

Náš prehľad zakončíme na možno najhoršom mieste vojny vo vyhladzovacom tábore, kde zahynulo cez milión Poliakov, sovietskych vojakov, ale najmä Židov pri takzvanom konečnom riešení. Auschwitz a Birkenau sú najlepším symbolom, o čo išlo a prečo sa tá vojna viedla.

Budem stručný. Bol som tam ešte ako gymnazista a treba to vidieť. V Birkenau je pusto a celé miesto dýcha až danteovským peklom, chladom. Viem si domyslieť, že ľudia snažiaci sa prežiť, začínali veriť, že Boh bol mŕtvy. Aj príroda bola v báznivom tichu. Hoci bol krásny deň, vtáci nespievali a nelietali na oblohe. Bol tam uväznený aj jeden psychiater, ktorý prišiel o svoju rodinu. Napriek tomu napísal skvelú knihu – Napriek všetkému povedať životu áno.

Na záver už len odpoveď na úvodnú otázku. Od vojny dnes uplynulo 78 rokov. Kvalitné múzeá, ktoré dokážu pripomenúť tú hrôzu, sú dnes dôležitejšie ako doteraz.