K storočnici Mons. Františka J. Fugu: Slovenský Moyzes v kanadskom Hamiltone

V jeho ďalšom živote možno pozorovať niekoľko významných medzníkov, ktoré natrvalo ovplyvnili jeho osud. V Ríme na Lateránskej univerzite vyštudoval teológiu a filozofiu a štúdiá ukončil v roku 1952. V roku 1953 sa udial ďalší dôležitý medzník, keď ho Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí požiadala o zmenu obradu na byzantský, čo s pokorou prijal. Rozhodnutie venovať sa apoštolátu slovenských katolíkov byzantského obradu bez účinnej pomoci jezuitu a gréckokatolíka Michala Lacka, ktorý v tom období absolvoval vyššie štúdiá na Pápežskom orientálnom inštitúte a neskôr sa stal riadnym profesorom dejín východnej Cirkvi, by nebolo možné.

Pôsobenie v Hamiltone

Koncom apríla 1954 nastúpil Fuga ako duchovný farnosti v Hamiltone v provincii Ontário na východe Kanady. Tu zorganizoval gréckokatolícku osadu, nechal postaviť rovnomenný kostol s farskou budovou a reprezentačnými priestormi a neskôr vybudoval aj svätyňu Panny Márie Klokočovskej, ktorá mu pripomínala domov a stala sa pútnickým miestom. 23. novembra 1973 získal titul monsignora, o rok neskôr bol vymenovaný za dekana slovenských gréckokatolíckych farností v Kanade a po erigovaní Eparchie sv. Cyrila a Metoda sa v marci 1981 stal generálnym vikárom novej diecézy.

Dlhoročným pôsobením na čele farnosti zachránil národnú svojbytnosť slovenských gréckokatolíkov v Kanade. Vydával obľúbený náboženský časopis Mária, čím reprezentoval slovenských gréckokatolíkov aj navonok. Časopis totiž poslúžil ako jeden z dôkazov oprávnenosti založenia gréckokatolíckej Eparchie sv. Cyrila a Metoda v Kanade v roku 1980 pápežom Jánom Pavlom II.