Americký prezident Joe Biden údajne schválil plán výcviku ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16, ktoré sa vyrábajú v USA. Rozhodnutie o dodaní bojových lietadiel na Ukrajinu má pritom padnúť v priebehu niekoľkých mesiacov. S odvolaním sa na svoje zdroje to v piatok napísala agentúra AP, informuje TASR.
Podľa AP to Biden povedal spojencom v piatok počas neverejných rozhovorov na samite G7 v Hirošime. Výcvik by mal prebiehať v európskych krajinách. O tom, kto, kedy a koľko stíhačiek F-16 dodá Ukrajine, sa vraj rozhodne počas výcviku.
Informáciu o tom, že Washington nebude brániť spojencom v zaslaní stíhačiek F-16 na Ukrajinu, priniesol ako prvý denník The Washington Post. Ako pokračoval, ukrajinskí predstavitelia už vo februári avizovali, že sa im podarilo do značnej miery presvedčiť Holandsko, aby na Ukrajinu poslalo lietadlá F-16. Na to je však podľa zmluvných podmienok o dodávke týchto stíhačiek vyrobených v USA potrebný súhlas Washingtonu.
Podľa britského denníka The Guardian by výcvik pilotov na F-16 mohol trvať najmenej tri mesiace, ale pravdepodobne až pol alebo trištvrte roka. Kyjev údajne už v súčasnosti vyberá pilotov na výcvik v Spojenom kráľovstve a zaradil ich na kurzy angličtiny.
Obžalovaná Alena Zsuzsová je vinná v prípade vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka i v kauze prípravy vraždy prokurátorov. Podnikateľa Mariana Kočnera oslobodili. V piatok o tom zatiaľ neprávoplatne rozhodol senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku.
TASR v tejto súvislosti prináša výberovú chronológiu kauzy vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
2018
21. februára - V rodinnom dome vo Veľkej Mači zavraždili novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú.
25. februára - Polícia našla mŕtve telá zavraždenej dvojice. Na druhý deň policajný prezident Tibor Gašpar informoval verejnosť o vražde.
27. februára - Premiér Robert Fico za účasti ministra vnútra Roberta Kaliňáka (obaja Smer-SD) a policajného prezidenta Gašpara sľúbil odmenu milión eur za informácie vedúce k odhaleniu páchateľa alebo páchateľov vraždy.
9. marca - V Bratislave sa konalo prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko, na ktorom sa zišli desaťtisíce ľudí. Účastníci žiadali dôkladné a nezávislé vyšetrenie vraždy a novú, dôveryhodnú vládu.
13. marca - Polícia zadržala talianskeho podnikateľa Antonina Vadalu. Jeho meno sa spomínalo v poslednom článku zavraždeného Kuciaka. Po jednom dni ho polícia prepustila.
15. marca - Robert Fico skončil vo funkcii premiéra. Demisiu podala aj celá vláda. Následne, 22. marca, prezident Andrej Kiska vymenoval novú vládu premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD).
18. apríla - Generálny prokurátor Jaromír Čižnár podpísal v Haagu s partnermi z Talianska a zástupcami Eurojustu a Europolu vznik medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ktorý pracoval na objasňovaní vraždy Kuciaka a Kušnírovej.
28. septembra - Polícia obvinila Tomáša Szabóa, Miroslava Marčeka a Zoltána Andruskóa z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy a z ďalších trestných činov.
- Policajné Lynx Commando zadržalo v Komárne Alenu Zsuzsovej.
1. októbra - Prokurátor z Generálnej prokuratúry SR informoval, že objednávka vraždy novinára bola za sumu 50.000 eur a ďalších 20.000 eur predstavovalo odpustenie dlhu. Objednávateľ tak zaplatil minimálne 70.000 eur. Prokurátor zároveň potvrdil obvinenie voči Tomášovi Szabóovi, Miroslavovi Marčekovi, Zoltánovi Andruskóvi a Alene Zsuzsovej.
5. novembra - Zavraždených novinárov Daphne Caruanovú Galiziovú z Malty a Jána Kuciaka ocenili v Berlíne in memoriam nemeckou mediálnou cenou Goldene Victoria 2018.
2019
8. januára - Prezident Andrej Kiska udelil Kuciakovi Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam.
4. marca - Podnikateľa Mariana Kočnera obvinili z objednávky vraždy Kuciaka a Kušnírovej.
11. apríla - Miroslav Marček sa priznal, že strieľal na Kuciaka a Kušnírovú.
21. októbra - Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal na Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku obžalobu v prípade vraždy Kuciaka a Kušnírovej. Obžaloval Mariana Kočnera, Alenu Zsuzsovú, Tomáša Szabóa, Miroslava Marčeka a Zoltána Andruskóa.
30. decembra - Senát ŠTS odsúdil Zoltána Andruskóa, obvineného zo sprostredkovania Kuciakovej vraždy, na 15 rokov odňatia slobody v strednom stupni stráženia za vraždu Kuciaka. Rozsudok bol právoplatný, lebo súhlasil s dohodou o vine a treste.
2020
13. januára - Na ŠTS v Pezinku sa začal proces s obžalovanými z vraždy Kuciaka a Kušnírovej. Miroslav Marček sa priznal k ich vraždám a vraždy podnikateľa Petra Molnára. Marian Kočner sa priznal k nedovolenému ozbrojovaniu a obchodovaniu so zbraňami. Skutok bol súčasťou obžaloby vo veci vraždy Kuciaka a Kušnírovej.
3. februára - Senát ŠTS vylúčil prípad obžalovaného Miroslava Marčeka na samostatné konanie. Urobil tak pre urýchlenie konania vzhľadom na jeho priznanie, že zastrelil Kuciaka, Kušnírovú a Molnára.
30. apríla - Senát ŠTS zahrnul do rozsahu dokazovania správy zo šifrovanej aplikácie Threema vrátane správ medzi Marianom Kočnerom a Alenou Zsuzsovou.
3. septembra - ŠTS v Pezinku vyniesol rozsudok v kauze vraždy Kuciaka a Kušnírovej. Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú spod obžaloby oslobodil. Tomáša Szabóa uznal za vinného, a to aj v prípade vraždy podnikateľa Petra Molnára a odsúdil ho na 25-ročný trest odňatia slobody. Súd zároveň odsúdil Mariana Kočnera na peňažný trest 5000 eur alebo na náhradný trest väzenia päť mesiacov za nedovolené ozbrojovanie. Prokurátor ÚŠP podal voči rozsudku odvolanie.
2. decembra - Miroslava Marčeka odsúdili za vraždu Kuciaka a Kušnírovej a podnikateľa Molnára trest odňatia slobody na 25 rokov s maximálnym stupňom stráženia. Rozhodol o tom Najvyšší súd (NS) SR.
2021
15. júna - NS SR zrušil rozsudok ŠTS zo septembra 2020, ktorým boli v kauze Kuciak spod obžaloby oslobodení Marian Kočner a Alena Zsuzsová Vec vrátil späť na ŠTS tomu istému senátu.
28. júna - Podnikateľa Mariana Kočnera obvinili z objednávky prípravy vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a prokurátora Generálnej prokuratúry SR Petra Šufliarskeho.
2022
28. februára - Na ŠTS v Pezinku sa opätovne začal proces v kauze vraždy Kuciaka a Kušnírovej. Ešte v ten deň proces prerušili. NS SR musel rozhodnúť o námietke zaujatosti podanej na sudkyňu Pamelu Záleskú.
22. marca - NS SR vylúčil sudkyňu Záleskú z rozhodovania.
14. apríla - Na ŠTS v Pezinku sa začal proces v kauze vraždy novinára Kuciaka a Kušnírovej a v prípade plánovanej vraždy prokurátorov.
25. októbra - Tomáša Szabóa uznali za vinného z prípravy úkladných vrážd prokurátorov. Od uloženia súhrnného trestu senát ŠTS v Pezinku upustil. Za dostatočný považoval nepodmienečný 25-ročný trest odňatia slobody, ktorý si Tomáš Sz. odpykáva za účasť na vražde Kuciaka a Kušnírovej a tiež za spolupáchateľstvo v prípade úkladnej vraždy podnikateľa Molnára. Rozhodnutie je právoplatné.
2023
26. januára - V prípade vraždy Kuciaka a kauze prípravy vrážd prokurátorov nariadil ŠTS v Pezinku termíny pojednávania na február, marec a apríl.
24. apríla - Obžalovaná Alena Zsuzsová tvrdí, že prokuratúra nepredložila jediný dôkaz o tom, kedy a ako si mala objednať vraždu novinára Kuciaka i pripravované vraždy prokurátorov. Odmietla tiež, že si mal u nej vraždy objednať Marian Kočner.
9. mája - Obžalovaný Dušan Kracina odmietol, že by sa niekedy podieľal na príprave vrážd prokurátorov.
- Dokazovanie v prípade vraždy novinára Kuciaka a kauze prípravy vrážd prokurátorov sa skončilo. Nasledovali záverečné reči.
- Prokurátori navrhli obžalovaným Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej doživotný trest väzenia. Obom navrhli aj trest prepadnutia majetku. Ďalší obžalovaný Dušan Kacina by mal podľa prokurátorov dostať 25-ročný trest väzenia a Darko Dragič 17-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody.
12. mája - Rodičia zavraždeného novinára Kuciaka si nárokujú náhradu nemajetkovej ujmy jeden milión eur. V záverečnej reči to povedal ich splnomocnenec Peter Kubina. Na dokázanie viny Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej z objednávok vrážd je podľa neho dostatok dôkazov.
- Voči obžalovanému Marianovi Kočnerovi smerujú len nepriame dôkazy, vyhlásil obhajca obžalovaného Marek Para.
- Neexistujú pochybnosti o tom, že si Marian Kočner prostredníctvom Aleny Zsuzsovej objednal vraždu Jána Kuciaka, povedal druhý zo splnomocnencov Kuciakovcov Roman Kvasnica.
- Skončili sa záverečné reči. Všetci štyria obžalovaní trvajú na svojej nevine. Pojednávanie prerušili do 19. mája.
Slovensko má napriek svojej geograficko-klimatickej polohe dostatočný potenciál a vhodné podmienky na rozvoj a prepravu vodíka v rámci Európy vďaka dobre rozvinutej plynovodnej sústave, ktorá môže prepájať výrobcov vodíka s priemyselnými odberateľmi. Uviedol to na piatkovom tlačovom brífingu europoslanec Robert Hajšel z frakcie S&D, ktorý sa stal hlavným spravodajcom pre vytvorenie takzvanej Európskej vodíkovej banky (EVB).
„Potrebujeme uvoľniť celý potenciál Slovenska. Slovensko je druhá najplynofikovanejšia krajina v EÚ a má sľubné podmienky na skladovanie vodíka,“ dodal Hajšel. Priblížil, že na skladovanie plynu by sa dali využiť napríklad naše zásobníky na Záhorí, pričom takzvané vodíkové údolie by sa mohlo vytvoriť napríklad v okolí Košíc. Podľa neho bude nielen pre Slovensko, ale aj pre ostatné členské štáty taktiež dôležité naplno využívať jadrovú energiu ako bezemisný zdroj na výrobu obnoviteľného vodíka.
Účel EVB je podporiť výrobu bezimisného vodíka a tým prispieť aj k dekarbonizácii. Slovensko má podľa europoslanca 75 percent plynárenskej infraštruktúry v podobe plastových rúr, ktoré môžu bezpečne prevážať aj vodík. Ten bude podľa neho hrať veľmi dôležitú úlohu pri dekarbonizácii ťažkého priemyslu, najmä chemického, hutníckeho, ale aj pri výrobe cementu a v rafinériách a prispeje k budovaniu surovinovo sebestačnejšej EÚ.
Riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský uviedol, že slovenská plynárenská infraštruktúra sa pripravuje na to, aby v najbližších rokoch dokázala prepravovať zmiešanie vodíka so zemným plynom. Európska komisia má zámer, aby sa vodík v objeme zhruba desať miliónov ton mohol dovážať z krajín severnej Afriky či aj Ukrajiny. Spresnil, že projekt naviazaný na Ukrajinu počíta prvotne s ukončením vojenského konfliktu a následne s vybudovaním veterných parkov v blízkosti Čierneho mora. V tejto alternatíve by sa dala na prepravu vodíka do EÚ využiť už existujúca plynárenská infraštruktúra.
Výroba zeleného vodíka je naviazaná na rozvoj OZE. V rámci iniciatívy Hajšel priblížil, že EVB je experimentálny projekt, v rámci ktorého sa na jeseň spustí prvá aukcia, pri ktorej sa rôzne podniky môžu uchádzať o to, aby dostali finančnú podporu na aplikovanie programov pre rozvoj vodíka, napríklad zakúpením elektrolyzérov na jeho výrobu. EVB iniciátori sa snažia aj o zaradenie modrého vodíka, ktorý sa vyrába pomocou elektriny vyrobenej v jadrových elektrárňach, čomu zatiaľ podľa Hajšela Európska komisia naklonená nie je.
Zmiznuté malé motorové lietadlo, po ktorom od štvrtkového (18. 5.) večera pátrali na Orave, sa podarilo nájsť v piatok popoludní za pomoci vrtuľníkov. Pilot nehodu neprežil. Na sociálnej sieti to potvrdil podpredseda Oravského záchranného systému Igor Janckulík.
Trosky lietadla spozorovali policajti z vrtuľníka ministerstva vnútra v lesnom poraste v katastri obce Novoť v okrese Námestovo. "Miesto nálezu ju uzavreté, pretože budú pokračovať všetky potrebné úkony spojené s dokumentovaním leteckej havárie," uviedla pre TASR žilinská krajská policajná hovorkyňa Zuzana Šefčíková.
Dodala, že už vyrozumeli Letecký a námorný vyšetrovací útvar Bratislava.
Lietadlo mal riadiť profesionálny maďarský pilot, ktorý štartoval v Topoľčanoch a smeroval do Bialsko Bialej v Poľsku. Z radarov sa stratilo zhruba o 18.45 h nad Oravskou Lesnou. Pilot mal vyslať aj tzv. SOS signál. Lietadlo s pilotom hľadali ľudia z Oravského záchranného systému, dobrovoľní hasiči, polícia, Horská záchranná služba, Záchranný systém Slovensko, pomáhali tiež Poliaci. Nad oblasť možného pádu vyslali aj vrtuľníky.
Podnikateľa Mariana Kočnera oslobodili spod obžaloby v prípade objednávky vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka i v kauze prípravy vrážd prokurátorov. Alena Zsuzsová dostala 25-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody.
Zsuzsová je vinná aj v prípade vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka i v kauze prípravy vrážd prokurátorov. V piatok o tom zatiaľ neprávoplatne rozhodol senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku. O nevine Kočnera však neboli presvedčení všetci sudcovia. V senáte hlasovali v pomere 2:1.
„Nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný Marian Kočner," povedala predsedníčka senátu Ružena Sabová k oslobodzujúcemu verdiktu v prípade Kuciakovej vraždy.
"Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že práve obžalovaný je tou osobou, ktorá skutok spáchala," zdôraznila Sabová. Dodala, že akékoľvek rozumné pochybnosti o vine je potrebné vykladať v prospech obžalovaného. Vina Aleny Zsuzsovej a Dušana Kracinu bola podľa jej slov dokázaná priamymi a nepriamymi dôkazmi.
"V prejednávanej trestnej veci boli dané také dôvodné pochybnosti, ktoré po nestrannom zhodnotení všetkých skutočností vyplývajúcich z dostupných dôkazov nesmerovali u všetkých zákonných sudcov k ustálenému presvedčeniu o vine obžalovaného Mariana Kočnera," doplnila predsedníčka senátu. Zdôraznila, že oslobodzujúci rozsudok nie je rozhodnutím o nevine.
Alena Zsuzsová bola podľa senátu emočne, materiálne a finančne závislá od Mariana Kočnera. Motívom obžalovanej na objednanie vrážd mala byť preto obava zo straty finančných a iných materiálnych plnení z jeho strany.
Obžalovanú Alenu Zsuzsovú súd uznal za vinnú i za trestný čin nedovoleného ozbrojovania. Okrem 25-ročného súhrnného trestu, ktorý má absolvovať v ústave s najprísnejším stupňom stráženia, dostala tiež trojročný ochranný dohľad a povinnosť nahradiť Kuciakovcom nemajetkovú ujmu v celkovej výške 160-tisíc eur.
V kauze prípravy Žilinkovej vraždy senát odsúdil aj obžalovaného Dušana Kracinu. Uložil mu nepodmienečný osemročný trest odňatia slobody, ktorý si má odpykať v ústave so stredným stupňom stráženia. Dostal aj dvojročný ochranný dohľad a povinnosť absolvovať ochranné psychiatrické liečenie pre patologické hráčstvo. Obžalovaného Darka Dragiča súd oslobodil spod obžaloby a prepustil ho aj z väzby na slobodu. Tieto rozhodnutia prijal senát jednohlasne.
Obžalovaní boli zároveň oslobodení spod obžaloby týkajúcej sa prípravy vraždy vtedajšieho advokáta Daniela Lipšica. „Nebolo dokázané, že sa stal skutok na škodu Daniela Lipšica," priblížila predsedníčka senátu.
Marian Kočner prichádza v sprievode eskorty na vynesenie rozsudku. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Ešte počas vyhlasovania rozsudku rodiny Kuciakovcov a Kušnírovcov s plačom opustili pojednávaciu miestnosť. „Absolútne nechápem. Zsuzsová odsúdená, Kočner nevinný," skonštatoval otec Jána Kuciaka. „Fuj nášmu súdnictvu," povedala mama Martiny Kušnírovej. Vulgárne zanadávala.
Jozef Kuciak po dnešnom rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu uviedol, že majú v pláne odvolať sa k Najvyššiemu súdu SR. Nerozumie, prečo bol Marián Kočner oslobodený. „Financovať to určite musel Kočner. Zsuzsová na to nemala podmienky a ani peniaze. Nikdy to nepochopím," dodal Kuciak s tým, že ho rozhodnutie zaskočilo a nedáva mu to žiadnu logiku.
Zlatica Kušnírová doplnila, že odsúdenie Aleny Zsuzsovej je iba na „zalepenie očí". Pokračovala s tým, že podľa nej čakajú na to, kedy zomrú, aby sa už nikto z nich nedomáhal spravodlivosti. Uviedla však, že Jánovi a Martine sľúbila, že musí zvíťaziť spravodlivosť. „Oni neurobili nič zlé, tí čo konali zlo, ho konajú ďalej. To je hanba celej justície," uzavrela Kušnírová.
Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka, ktorý je zase poškodeným v prípade prípravy vrážd prokurátorov, reagoval tým, že uvedomenie si, že mohol byť predmetom úvah o fyzickej likvidácii, zásadne zmenilo život jemu i jeho rodine. "Čo sa však nezmenilo a nikdy sa nezmení, je to, že nieto tej sily, ktorej by sa napriek neprestajnej snahe podarilo urobiť ma niekým iným," podotkol na sociálnej sieti.
Predsedníčka senátu Sabová konštatovala, že vina Zsuzsovej a Kracinu bola preukázaná a reťaz priamych a nepriamych dôkazov bola neprerušená. Pripomenula, že Kracina priznal, že Andruskó mu naozaj zadal objednávku vraždy Maroša Žilinku.
Pri Kočnerovi zase sudkyňa vyhlásila, že ani vysoký stupeň podozrenia ešte neznamená, že obžalovaný je vinný. „Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že práve obžalovaný je tou osobou, ktorá skutok spáchala," zdôraznila Sabová. Dodala, že akékoľvek rozumné pochybnosti je potrebné vykladať v prospech obžalovaného.
V prípade Kuciakovej vraždy z februára 2018, pri ktorej prišla o život aj jeho snúbenica Martina Kušnírová, rozhodoval súd už len o vine Kočnera a Zsuzsovej. ŠTS ich v septembri 2020 pôvodne oslobodil spod obžaloby, ale Najvyšší súd SR vrátil prípad naspäť. Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.
ŠTS napokon spojil do jedného konania aj kauzu prípravy vraždy súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho. Okrem Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej tu čelili obžalobe aj Darko Dragić a Dušan Kracina. Tomáš Szabó bol už skôr vylúčený na samostatné konanie, priznal sa a súd ho právoplatne uznal vinným.
Zoskupenie piatich strán okolo subjektu Maďarské fórum (MF) nebude súčasťou volebnej strany Modrí - Európske Slovensko Mikuláša Dzurindu. Pre TASR to uviedol líder MF Zsolt Simon. Modrým však ponúkli miesta na ich kandidátke, no Dzurinda podľa Simona reagoval, že Modrí idú vytvárať volebnú stranu s Mostom-Híd 2023. Simon tiež deklaruje, že nebude na kandidátke so stranou Demokrati.
"Nejdeme vytvárať s Modrými novú volebnú stranu, zotrvávame v zoskupení piatich strán. Ponúkli sme im miesta na našej kandidátke s tým, že môžeme o tom rokovať," povedal pre TASR Simon potom, čo sa vo štvrtok (18. 5.) stretol s Dzurindom. Projektu Modrých a Mosta-Híd 2023 sa nechcú zúčastniť. "Snehová guľa sa vytára tak, že sa pribaľuje k väčšej guli a nie naopak," dodal. Dzurinda podľa Simona rokoval aj za stranu Most-Híd 2023. Predpokladal, že jeho bývalí kolegovia sa pridajú k MF, preto ho prekvapilo, že napokon sa spájajú s Modrými.
Zoskupenie okolo MF odmieta spoluprácu so stranou Demokrati expremiéra Eduarda Hegera. "Po tom, čo sa šéf Demokratov priznal k tomu, že nevedia vládnuť a sami organizovali chaos, by sme sa neradi s nimi spájali," skonštatoval Simon.
Simon zopakoval, že názov zoskupenia sa meniť nebude, no môžu ešte rokovať s jednotlivcami, ktorí by sa pridali na ich kandidátku. Otvorená je tiež pozícia lídra kandidátky. Zoskupenie Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana vzniklo premenovaním strany Maďarské fórum.
Most-Híd 2023 vznikol premenovaním Maďarskej kresťanskodemokratickej aliancie. Na jej čele stoja ľudia z bývalého Mosta-Híd, ktorí odišli z maďarskej strany Aliancia. Strana sa dohodla na volebnej spolupráci s Modrými.
Prominentného kritika Kremľa Jevgenija Rojzmana súd v Jekaterinburgu v piatok odsúdil za jeho komentáre o konflikte na Ukrajine na zaplatenie pokuty vo výške 260.000 rubľov (približne 3000 eur), informuje TASR.
Agentúra AFP uviedla, že v porovnaní s verdiktmi vynesenými v poslednom čase nad inými predstaviteľmi ruskej opozície ide o veľmi mierny trest. Za obvinenia z diskreditácie ruskej armády totiž v Rusku hrozí aj päť rokov väzenia.
"Podľa môjho názoru je to za týchto okolností oslobodzujúci rozsudok," konštatoval Rojzman po vynesení rozsudku podľa štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti citovanej agentúrou AFP.
Rojzman pred davom svojich priaznivcov pred budovou súdu povedal, že proti verdiktu sa neplánuje odvolať.
Podľa obžaloby Rojzman "zdiskreditoval" ruskú armádu okrem iného aj tým, že tzv. špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine – ako sa o nej v Rusku musí hovoriť a písať – označil za vojnu a provojenský symbol "Z", používaný ruskými propagandistami a tiež ruskou armádou na Ukrajine, dal do súvislosti s nacistickým pozdravom "Sieg Heil".
Šesťdesiatročný Jevgenij Rojzman sa v roku 2013 stal najvyššie postaveným opozičným komunálnym politikom v Rusku a päť rokov zastával funkciu primátora v uralskom meste Jekaterinburg. V Jekaterinburgu i mimo neho je stále populárny a je aj priateľom väzneného kritika Kremľa Alexeja Navaľného.
Rojzman patrí do zmenšujúcej sa skupiny významných predstaviteľov ruskej opozície, ktorí nie sú vo väzení ani v exile. Viacerí z jeho kolegov boli stíhaní a odsúdení za to, že vystupovali proti úlohe Ruska v ukrajinskom konflikte.
Opozičný politik Vladimir Kara-Murza bol v apríli odsúdený na 25 rokov a ďalší známy kritik vlády Iľja Jašin dostal za šírenie "nepravdivých" informácií o ruskej armáde trest odňatia slobody v trvaní 8,5 roka.
Minister zdravotníctva Michal Palkovič požiadal Dozornú radu štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), aby do desiatich dní predložila návrh opatrení na zvrátenie rastu dlhu poisťovne. Očakáva, že opatrenia budú spĺňať parametre, ktoré v minulosti musel spĺňať ozdravný krízový plán. TASR o tom informovalo Ministerstvo zdravotníctva SR.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu navštívil veliteľské stanovištia v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny a uskutočnil tam previerku vojsk. TARS o tom informuje podľa piatkových správ agentúry AFP a denníka The Guardian.
"Sergej Šojgu skontroloval vysunuté veliteľské stanovište jednej z formácií skupiny Vostok v záporožskom smere," uviedlo v piatok ruské ministerstvo obrany.
Šojgu si vypočul hlásenia od veliteľstva skupiny, ktoré ho informovalo o súčasnej situácii, krokoch nepriateľa a bojových misách ruských vojakov v hlavných taktických oblastiach.
Šéf ruského rezortu obrany niektorým vojakom udelil štátne vyznamenania. Tiež vyslovil pochvalu za účinnosť pri identifikácii a ničení vojenského zariadenia i nepriateľských vojakov. Veliteľov poveril, aby pokračovali vo vykonávaní prieskumných operácií s cieľom dopredu odhaliť plány nepriateľa a zabrániť ich uskutočneniu, uvádza ministerstvo.
Záporožská oblasť je jednou z čiastočne okupovaných oblastí Ukrajiny, ktoré Moskva vlani protizákonne anektovala.
Šéf ruskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin nedávno Šojguovi navrhol, aby navštívil mesto Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, kde už celé mesiace prebiehajú ťažké boje. To bolo vnímané ako spochybnenie autority ruského ministra obrany, píše The Guardian.
Dezinformácie výrazne ovplyvňujú situáciu na Slovensku. Zanedbali sme ich na viac než dekádu, je to veľká úloha pre akúkoľvek slovenskú vládu. V piatok to uviedol slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Wlachovský po rokovaní s českým rezortným partnerom Janom Lipavským v Prahe, informuje spravodajkyňa TASR.
"Tento dezinformačný toxický ekosystém je veľmi nebezpečný. Je to ako rakovina pre zdravé vedomie ľudí. Budeme hľadať všetky možné prostriedky, ako tomu čeliť," povedal Wlachovský.
Dezinformácie a boj proti nim boli jednou z tém rokovania šéfov diplomacií. Lipavský vyhlásil, že Česko je pripravené poskytnúť Slovensku v tejto oblasti skúsenosti na vládnej úrovni aj na úrovni občianskej spoločnosti.
"Bohužiaľ, chytáme situáciu za chvost a ten chvost je ďaleko pred nami. Zanedbali sme túto tému na viac ako dekádu," dodal slovenský minister s tým, že je nutné dosiahnuť stav, aby tento nástroj hybridnej vojny nebol tak využívaný ako v súčasnosti.
Wlachovský po rokovaní zdôraznil, že Slovensko nemá bližšieho a silnejšieho partnera, s ktorým by si v dôležitých otázkach rozumelo viac než s Českou republikou. Pripomenul, že tento rok uplynulo 30 rokov od rozdelenia ČSFR, pričom vzájomné vzťahy sú podľa neho svetovým unikátom. "Neberme to ako samozrejmosť, lebo to samozrejmosť nie je," dodal s tým, že vzťahy je potrebné naďalej posilňovať. Minister chce preto v tejto oblasti pokračovať v projektoch svojho predchodcu Rastislava Káčera. Ten bol pred nástupom do funkcie šéfa diplomacie vlani na jeseň veľvyslancom v Prahe.
O intenzívnej spolupráci oboch krajín svedčia podľa českého rezortu zahraničných vecí aj česko-slovenské konzultácie v oblasti konzulárnej praxe, ktoré sa uskutočnili v utorok. Zástupcovia SR a ČR na nich diskutovali aj o prehĺbení spolupráce v oblasti evidencie obyvateľstva a rodných čísel. Krajiny by tiež chceli zmluvne zakotviť cezhraničnú spoluprácu záchranných zložiek.
Ministri rokovali aj o medzinárodnej bezpečnostnej situácii v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine a o jej povojnovej obnove. Hovorili tiež o vývoji v krajinách západného Balkánu, pričom Lipavský naznačil, že Česká a Slovenská republika majú v súvislosti s touto témou určité plány.
Počas rokovania sa zamerali aj na regionálnu spoluprácu vo Vyšehradskej skupine (V4) a Slavkovskom formáte (S3) a na ďalšie rozširovanie EÚ.
Miroslav Wlachovský absolvoval v Českej republike svoju prvú zahraničnú návštevu vo funkcii šéfa slovenskej diplomacie, do ktorej ho prezidentka vymenovala v pondelok (15. mája).
Odídenci z platformy Most-Híd mimoparlamentnej strany Aliancia rozdeľujú maďarskú komunitu. Tvrdí to predseda Aliancie Krisztián Forró. Platforma Most-Híd podľa neho pokračuje naďalej v Aliancii, členovia platformy si majú zvoliť nového predsedu. Odídenci, ktorí sa zoskupili v projekte Most-Híd 2023, odmietajú rozdeľovanie.
"S poľutovaním musíme skonštatovať, že niektorí členovia našej strany opäť rozdeľujú maďarskú komunitu tým, že odchádzajú z našej spoločnej strany a zakladajú opäť novú stranu," uviedol v stanovisku Forró. "Spreneverili sa nášmu spoločnému vyhláseniu o záväzkoch, ktoré tiež podpísali a svojím odchodom sa rozhodli opäť oslabiť ťažko dosiahnutú jednotu," doplnil.
V najbližších dňoch si členovia platformy Most-Híd usporiadajú svoje rady, hlasovaním obsadia uvoľnené miesto predsedu republikovej rady Aliancie a zvolia si nového predsedu. "Do tohtoročných parlamentných volieb tak pôjdeme s jednotným, posilneným a dostatočne odhodlaným tímom," vyhlásil predseda Aliancie.
Občania budú podľa Aliancie stáť v nadchádzajúcich parlamentných voľbách pred ťažkou úlohou. Budú si vraj musieť vybrať medzi tými, ktorí nesú na sebe stigmu kauzy Gorila, kauzy Kočner alebo dedičstva vládnutia, ktoré uvrhlo krajinu do chaosu.
Strana chce ponúknuť alternatívu bez škandálov a korupcie a hodnoty, ktoré podľa predsedu ľudia ocenili svojím hlasom v samosprávnych voľbách v októbri 2022.
Most-Híd 2023 vznikol premenovaním Maďarskej kresťanskodemokratickej aliancie (MKDA). Na jej čele stoja ľudia z bývalého Mosta-Híd, novým predsedom je László Sólymos. Strana sa dohodla na volebnej spolupráci so stranou Modrí - Európske Slovensko Mikuláša Dzurindu. Sólymos uviedol, že chcú byť pri spájaní hodnotovo blízkych demokratických síl. Most-Híd 2023 a Modrí chcú spoločne osloviť aj ďalšie strany ako Maďarské fórum či Demokratov.
Členovia platformy Most-Híd opustili tento týždeň Alianciu, pretože nesúhlasili s tým, aby bol bývalý poslanec parlamentu za OĽANO György Gyimesi na kandidátke Aliancie.
