Niekdajší najlepší Putinov ideológ posiela Kremľu odkazy. Z domáceho väzenia píše básne

Príbeh Vladislava Surkova je rovnako pútavý ako znepokojivý. Považujú ho za tvorcu putinizmu, kedysi oživil koncept Novoruska, zastupoval Putina pri Minských dohodách a podporoval separatizmus na východe Ukrajiny. Dnes hovorí a najmä píše prekvapivé veci. Text profesora Lipistkého má osobnú koncovku, keďže sa s ním dávnejšie osobne stretol a verí, že Surkovova chvíľa ešte príde.

Meno Vladislava Surkova (ročník 1962) nie je čitateľom Štandardu neznáme. Tento bývalý vysokopostavený kremeľský úradník pôsobil pri Borisovi Jeľcinovi a dlhodobo pri Vladimírovi Putinovi, kde ho dlhý čas považovali za hlavného ideológa a vplyvného intelektuála. V rokoch 1999–2011 zastával vysoký post u prezidenta, dva roky bol potom podpredsedom vlády pre modernizáciu a v rokoch 2013–2020 osobným poradcom Vladimira Putina. Kdesi na začiatku pritom začínal u Chodorkovského ako jeho ochrankár. Talenty má teda mnohoraké. A rozumie nielen moci, ale aj umeniu. Ruský novinár Michail Zygar, dnes už žijúci v exile, ho spomína v svojej knihe Všetci mocní Kremľa, ako dobre si rozumel v bývalou ministerkou zahraničných vecí Condoleezzou Riceovou. Ona vedela dobre po rusky, on po anglicky, obaja mali vzťah k modernému baletu a Surkov aj výtvarnému umeniu (má vraj rád obrazy Jacksona Pollocka). Pod pseudonymom Natan Dubovickij (meno sa nápadne ponáša na meno jeho druhej manželky Natálie Dubovickej) dokonca napísal päť románov, k jednému z nich aj predslov, ten už pod vlastným menom. Písal aj texty pre rockovú skupinu Agata Kristi. Čitatelia preto radi hľadajú v jeho textoch skrytý zmysel, ktorý by im umožnil preniknúť do tajných plánov a za oponu moci.

Cynický génius