Ide však o návrh, ktorý v skutočnosti znamená oveľa viac než len pár miliónov na zbrane. Týka sa oveľa širšej otázky ukrajinskej identity a toho, ako sa krajina vníma v kontexte medzinárodnej scény.

Ruská vojna proti západnej dekadencii

V centre tejto otázky stojí civilizačný konflikt, o ktorom si Rusko rado predstavuje, že sa vedie na morálnej úrovni. Jednou z irónií tohto návrhu je, samozrejme, to, ako veľmi odráža modernú ruskú propagandu o Ukrajine: podľa Kremľa je Kyjev hniezdom zvrátenosti a morálnej skazy, ovplyvneným dekadentným Západom a vedúcim vojnu proti tradičným hodnotám, ktoré vyznávajú prezident Putin a pravoslávna cirkev.

V očiach tých najfanatickejších ruských propagandistov je Ukrajina už teraz – napriek ruskej vlastnej dlhej histórii produkcie pornografie uspokojujúcej všetky vkusy – krajinou ovládanou takmer satanskými a telesnými silami, proti ktorým sa skromný ruský nevoľník musí postaviť zo všetkých síl.

Mimo Ruska je tento pohľad neúnavne presadzovaný, pričom vojna na Ukrajine je časti západného konzervatívneho publika, ktoré je nespokojné so spoločenskými zmenami vo vlastných krajinách, prezentovaná v podstate ako kultúrna vojna v ozbrojenej podobe: buď podporíte Rusko v mene tradičných hodnôt, alebo podporujte Ukrajinu a postavíte sa na stranu liberálneho imperializmu Bruselu či hodnôt pornografických brlohov a potratových kliník v Kalifornii.

To, že je to nezmysel – samotné Rusko má dlhú históriu mimoriadne vysokej miery potratov –, má pre Západniara, rozčúleného sociálnymi zmenami vo vlastnej krajine, len malý význam. Identifikácia a využívanie tejto nespokojnosti boli jednou z kľúčových stratégií ruskej informačnej vojny na Západe.

Je v tom teda istá čierna komika, keď si predstavíme ruského branca na fronte, ktorý počuje bzučanie blížiaceho sa ukrajinského smrtiaceho dronu a uvedomí si, že ho možno financovali páni stredného veku z Wolverhamptonu alebo Walsallu s veľmi špecifickými záľubami.

Propagandistické riziko pre Ukrajinu

Toto je v skutočnosti nebezpečenstvo pre Ukrajinu a jedného z nich si musí byť hlboko vedomá: legalizácia pornografie by znamenala prispôsobiť sa stereotypu o krajine, ktorý už teraz šíria jej nepriatelia.

Stačí sa pozrieť na internet a zistíte, že ruskí sympatizanti – spolu s nevyhnutnými účtami a botmi ovládanými Rusmi – už vedú hlboko zakorenenú propagandistickú vojnu proti ukrajinským ženám. Diskusné fóra, na ktorých sa zdržiavajú mladí muži, sú plné mémov a príspevkov, ktoré sa vysmievajú ukrajinským vojakom za to, že bojujú a umierajú na fronte, zatiaľ čo mladé Ukrajinky, ktoré utiekli z krajiny ako utečenky, sa údajne zabávajú s bohatými západnými mužmi a ponúkajú im svoje telá.

Obraz ukrajinskej ženy, ktorá sa predáva online, aby financovala vojnu, je preto niečím, čo kremeľskí propagandisti určite využijú, a to napriek skutočnosti, že Ukrajina zostáva jednou z pomerne mála európskych krajín, ktoré si zachovali takýto široký trestnoprávny zákaz.

Západ alebo Východ? Otázka, na ktorú môže odpovedať porno?

Vo väčšine západných krajín malo rozhodnutie legalizovať pornografiu praktické aj ideologické dôvody.

Po prvé, ako zistila Ukrajina, moderné technológie robia zo zákazu pornografie márnu snahu: pokus obmedziť jej výrobu alebo konzumáciu by v podstate znamenal odrezanie krajiny od väčšiny globálneho internetu. V skutočnosti by sa dalo tvrdiť, že pornografia a možnosť nelegálneho prístupu k nej stáli v popredí mnohých online vývojov, a to nielen tých, ktoré sa týkajú súkromia a možnosti uskutočňovať anonymné platby.

Po druhé, dopyt po pornografii je, ak použijeme ekonomický termín, neelastický: spotrebitelia sú ochotní vyvinúť veľké úsilie, aby ju získali, čo znamená, že výroba tohto materiálu bola vždy lukratívna pre tých, ktorí sú ochotní znášať spoločenské stigmy spojené s jej tvorbou.

A po tretie, zákaz bol vždy v rozpore so základnými predstavami liberalizmu. Zákaz pornografie stavia sex do jedinečnej kategórie niečoho, čo je úplne legálne praktizovať vo vlastnom živote, ale úplne nelegálne sledovať, keď to robí niekto iný.

Pre ukrajinských liberálov má takéto opatrenie preto príťažlivosť, ktorá hlboko presahuje ekonomickú rovinu. Pre mnohých v tejto krajine je tento konflikt skutočne presne taký, ako si ho predstavujú Rusi: Ukrajina chce byť západná a liberálna, aj keď to Rusi nazývajú dekadentnosťou. Byť západný a liberálny znamená byť západný a liberálny aj v otázkach sexu, rovnako ako vo všetkom ostatnom.

Ak majú teda byť ukrajinské zbrane skutočne financované tvorbou ukrajinských účinkujúcich z pornoobsahu pre dospelých, pre samotnú krajinu to môže byť dokonca zdrojom ironickej hrdosti. Mnohí z týchto „performerov“ si teraz možno budú môcť pripomenúť vetu z kultového filmu Vesmírna pechota: „I’m doing my part.“ (Robím, čo môžem.)

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.