V priebehu dňa zasiahli iránske drony jedno plavidlo pri brehu Spojených arabských emirátov, druhé o niekoľko hodín neskôr pri pobreží susedného Iraku. Deň predtým Islamské revolučné gardy ostreľovali aj dve americké vojenské plavidlá.
O nedávnom útoku na americké lode rozprával pod podmienkou anonymity jeden z predstaviteľov teokratickej vlády pre denník Wall Street Journal s tým, že pri ňom použili nový typ rakiet s vylepšeným manévrovaním. Americké zdroje priznali, že v Bielom dome rastie podozrenie z čínskeho či ruského zapojenia do vývoja iránskych zbraňových kapacít.
Jordánsko medzi mlynskými kameňmi
Teherán v rámci horizontálnej eskalácie opäť bombardoval aj základne v Jordánsku. Základňu Muwaffáqa Saltího bombardovali najmä dronmi a balistickými raketami, ktoré niesli nepovolenú kazetovú muníciu.
Zábery šíriace sa na sociálnych sieťach poukazujú na roztrieštenie projektilu nad jordánskou základňou, ktorej protivzdušná obrana zostreľovala každý kus raketou Patriot, čo sa na analytických kanáloch stretlo s početnými posmeškami, keďže je to ekonomicky vysoko neefektívne. Irán podobne ostreľoval aj mesto Akaba na pobreží Červeného mora neďaleko izraelského prístavu Ejlat.
Teherán nie je signatárom konvencie OSN o zákaze tohto typu munície (rovnako ako Washington). Jeden z posledných zdokumentovaných prípadov, keď ju použil, bol útok na Bahrajn z polovice júla. Monitorovacia organizácia Human Rights Watch poukázala aj na marcovú odvetu proti Izraelu, pri ktorej utrpelo zranenia najmenej 15 ľudí. Dva týždne predtým si zase kazetové bombardovanie vyžiadalo životy dvoch Izraelčanov.
Irán pokračoval v útokoch aj vo štvrtok, keď v najrozsiahlejších bojových operáciách tohto mesiaca zasiahol podľa tvrdení velenia Revolučných gárd až desať lodí. Cena ropy typu Brent na toto obnovenie každodenných bojov zareagovala zdražením nad kľúčovú hranicu sto dolárov za barel.
Obchodný partner Iránu dal ruky preč od Hormuzu
Ďalšia zmena rovnováhy v tomto roztrieštenom regióne sa týka susedného Ománu. Sultanát na opačnom brehu Hormuzského prielivu mal našliapnuté k dohode s islamskou republikou, v rámci ktorej by spoločne vyberali poplatky za navigáciu a údržbu tankerov plaviacich sa cez jednu z najdôležitejších vodných plôch na svete.
Ešte 26. augusta Revolučné gardy tvrdili, že s Ománom dosiahli dohodu aj o rozdelení príjmov z prielivu.
Anonymný vysokopostavený predstaviteľ z regiónu však denníku New York Post začiatkom septembra povedal, že Maskat sa od dohody s Teheránom potichu odklonil.
Hoci to nikto oficiálne nepotvrdil, nie je vylúčené, že Omán tak urobil, aby sa vyhol hnevu amerického prezidenta Donalda Trumpa. Len pár dní po avíze o chystanej ománsko-iránskej dohode sa totiž šéf Bieleho domu sultanátu vyhrážal, že ho „rozbombarduje“, ak bude „stáť v ceste“ americkým operáciám.
Washington preberá Irán, Izrael sa pozerá na Turecko
Ománsky obrat by zároveň zapadal do širšieho obrazu americkej politiky v regióne. Washington sa však nesnaží iba odrádzať susedov Iránu od spolupráce s Teheránom. Zdá sa, že chce mať aj samotný tlak na islamskú republiku čo najviac vo vlastných rukách.
Viditeľné je to na prípade Kurdov. Americká administratíva im totiž hodlá zastaviť financovanie, prezradili televízii BBC zdroje z Bieleho domu.
Práve región Irackého Kurdistanu mal pritom slúžiť ako nástupný priestor na otvorenie ďalšieho potenciálneho frontu proti Iránu, na čom v marci údajne pracovala Ústredná spravodajská služba (CIA). Podľa súdobej reportáže BBC sa niektorí kurdskí ozbrojenci na túto možnosť pripravovali.
Izraelská tajná služba Mosad dokonca spustila výcvikovú operáciu s názvom „Kocúr v čižmách“, v rámci ktorej mala vyzbrojiť militantov hnutia Pešmerga s cieľom ich vyslania do Iránu. Práve Washington však tento plán zastavil, vysvetlila izraelská televízia Channel 13.
Americká administratíva tak na jednej strane vedie proti Teheránu čoraz intenzívnejšie operácie, na druhej však brzdí niektoré paralelné iniciatívy svojich spojencov. Pre Izrael to prichádza v čase, keď sa jeho strategická pozornosť začína presúvať od Iránu k ďalšiemu regionálnemu súperovi – Turecku.
Z nedávnych vyhlásení niekoľkých ministrov izraelskej vlády sa zdá, že ďalšie kolo zápasu s Iránom by najradšej nechali vo väčšej miere na pleciach Spojených štátov a Trumpovej administratívy, zatiaľ čo domáca armáda a tajné služby sa preorientujú na „alianciu Moslimského bratstva“, ako koalíciu Turecka, Kataru a Sýrie opísal minister pre diaspóru Amichai Chikli.
Najmä Ankara robí vláde Benjamina Netanjahua vrásky, a to najneskôr od akéhosi prevzatia ochrannej ruky nad militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy.
Rastúca izraelská pozornosť venovaná Turecku sa prejavuje aj hľadaním nových partnerov. Izrael uzavrel rozsiahlu dohodu o protivzdušnej obrane s Gréckom – projekt Achillov štít za 3,1 miliardy eur má zvýšiť interoperabilitu medzi systémami Patriot a novými izraelskými zariadeniami Spyder od zbrojárskej firmy Rafael.
Ani Ankara však nezostáva bez nových partnerov. Prípravy na strategický konflikt s druhou najsilnejšou armádou NATO sa v súčasnosti budú musieť posunúť do ďaleko vyššej sféry, najmä po tom, ako Turecko vstúpilo do ďalšej obrannej aliancie. Dohoda z Mekky to síce oficiálne nepriznáva, faktom však je, že jedným z trojice členov je jadrovo vyzbrojený Pakistan.
