Obavu z falšovania volieb má zhruba polovica Slovákov, ukázal prieskum

Výh¾ad z Trnavského mýta na Raèianske mýto a Pražskú ulicu Ilustračný obrázok. Foto: Michal Svítok/TASR

Veľká časť slovenského obyvateľstva je náchylná veriť neovereným informáciám. Najmä ak vyšli z úst politikov a známych osobností. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry Ipsos pre Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (CEDMO), o ktorom informoval Denník N.

Z výsledkov prieskumu napríklad vyplýva, že väčšina Slovákov dôveruje informácii o možnom falšovaní volieb. O správe Možnosť sfalšovania volieb je u nás vysoká si 19 percent opýtaných myslelo, že je „úplne dôveryhodná“ a až 34 percent, že je „skôr dôveryhodná“. Zvyšok opýtaných uviedol, že je „skôr nedôveryhodná“ (26 percent) a „úplne nedôveryhodná“ (21 percent).

Tvrdeniu „Zloženie úradníckej vlády konzultovala prezidentka s ambasádou USA“ už dôverovala podstatne menšia časť respondentov – 37 percent. Informácii úplne dôverovalo 12 percent opýtaných a ďalších 25 percent jej skôr dôverovalo. Najväčšia časť pokladala tvrdenie za „skôr nedôveryhodné“ (33 percent) a za úplne nedôveryhodné ho pokladalo 29 percent odpovedajúcich.

Veľká časť respondentov reagovala kladne aj na tvrdenie, že EÚ nariaďuje primiešavanie hmyzieho proteínu do potravín. Až 14 percent tejto správe úplne dôverovalo, pričom 22 percent jej dôverovalo skôr. Naopak, 35 percent ľudí si myslí, že tvrdenie je skôr nedôveryhodné a 29 percent uviedlo, že vôbec nie je dôveryhodné.

Pomerne vysoké čísla hlási aj Česká republika, kde sa prieskum takisto uskutočnil. Obavy z falšovania volieb tam má 47 percent respondentov, pričom zvyšok si myslí, že ide o nedôveryhodnú informáciu.

Z výsledkov prieskumu podľa Denníka N vyplýva, že konšpiráciám, ktoré dlhodobo pretláčajú relevantní politickí hráči, môže uveriť výrazne viac ľudí než takým, ktoré sa objavia len na sociálnych sieťach.

(sak)


Ďalšie články