Detská psychiatrička Rosenbergerová: Zažila som obdobie Beatles, vlnu Emo a teraz čítam o 50 pohlaviach

Podľa štúdií má každý štvrtý mladý duševný problém a každý desiaty má vážny problém. Samovražda je po autonehodách na druhom mieste v úmrtí mladistvých. V predvečer Medzinárodného dňa detí to zaznelo na seminári o duševnom zdraví mladistvých, na ktorom vystúpili detský ombudsman Jozef Mikloško a poprední odborníci z oblasti.

Počas stredajšieho seminára k duševnému zdraviu detí na tému Na Slovensku dobre, na Slovensku zdravo? dostali slovo viacerí významní slovenskí odborníci z oblastí detskej psychológie a psychiatrie, ktorí spoločne diskutovali o oblastiach týkajúcich sa psychického stavu a zdravia detí na Slovensku. Najviac skloňované boli slová ako pocity osamelosti, sebapoškodzovanie, šikana a tiež poruchy príjmu potravy.

Najhoršou pandémiou 21. storočia sú duševné poruchy

Duševné poruchy, ktoré môžeme nazvať aj reaktívnymi, keďže nimi reagujeme na spoločnosť, v ktorej žijeme a na vzťahy, ktoré vytvárame, sú stále viac aktuálnou témou. Čelí im dnes výrazný počet mladých ľudí. Podľa komisára pre deti Jozefa Mikloška žijeme obdobie úzkostí, strachu a depresie. „Nestúpajú klasické schizofrénie, demencie, stúpajú emočné poruchy,“ uviedol.

Mikloško upozornil aj na to, že podľa štúdií má každý štvrtý mladý duševný problém a každý desiaty má vážny problém. Najhoršie je to vo veku 17- až 19-ročných ľudí. Na Slovensku je pritom len 47 detských psychiatrov. „Samovražda je dnes po autonehodách na druhom mieste v úmrtí mladistvých,“ zdôraznil ďalej komisár. Podľa svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v pokusoch deväťnásobne prevažujú dievčatá.

Výsledky potvrdzujú aj samotné odpovede mladých, ktoré ukázali, že až 93 % percent detí považuje psychické problémy za najviac ohrozujúce. „Je to výskum, ktorý je reprezentatívny a validný, tie dáta sme si nevymysleli,“ upozornil Mikloško s tým, že sledovanie bolo robené na vzorke 1 267 siedmakov.

Zažila som obdobie Beatles, Emo a teraz čítam o päťdesiatich pohlaviach

Narastajúci problém duševných porúch potvrdila aj významná slovenská pedopsychiatrička a hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre detskú psychiatriu Terézia Rosenbergerová, ktorá sa v praxi stretáva s tým, že do ambulancie prichádza veľmi veľa detí, ktoré sa poškodzujú. „Keď príde dorezané dieťa, nie je to len o tom, že sa porezalo. Je tam oveľa viac problémov,“ objasnila hĺbku príčin doktorka Rosenbergerová.

Podľa jej slov treba okrem iného zdôrazňovať tiež to, ako výrazne mladých ovplyvňujú médiá a to, čo sa k nim dostáva z okolia. „Zažila som obdobie Beatles, veľkú vlnu Emo a zažívam aj vlnu témy LGBTI, ktorej už vo svojom veku menej rozumiem. Na internete čítam, že máme päťdesiat druhov pohlaví,“ konštatovala a dodala, že je potrebné porozmýšľať, čo sledujeme, kam ideme a kam sa dostaneme.

O svoju pracovnú skúsenosť s vplyvom médií sa podelila aj Marta Marošová, zástupkyňa riaditeľa IPčko, ktorá hovorí, že deti často reagujú na online „výzvy“. „Trinásťroční mladí, ktorí zjedia psí výkal, nie sú hlúpi, ale tak veľmi chcú niekam patriť a byť súčasťou skupiny, že to urobia,“ apelovala na negatívnu skutočnosť sociálnych sietí Marošová.

https://standard.sk/350509/youdare-kontroverzna-platforma-sulikovho-syna-skrachovala/

Rodina je kľúčová, či sa nám to páči, alebo nie

Rodina je základná bunka spoločnosti a jej dôležitosť má oporu aj v dátach. Samotní mladí, ktorí na otázku, čo pokladajú za zdroj najintenzívnejšieho strachu, odpovedali, že ide o obavu z odlúčenia od jedného alebo oboch rodičov.

„Ukázali, že rodina je pre nich to najkľúčovejšie, či sa nám to páči, alebo nie. To, čo fungovalo stáročia, funguje aj teraz. Deti si ctia otca a mamu, s nimi sa cítia bezpečne. Toto je téma, ktorá je stále aktuálna,“ zdôraznil význam rodiny komisár pre deti.

Totiž, výskumy dokazujú, že život bez blízkej osoby je pre dieťa najväčšia trauma. Ak má dieťa aspoň jeden bezpečný vzťah, je chránené. Podľa významného slovenského vedca Fedora Freiberga vzniká 60 až 70 percent problémov dospelých niekde hlboko v detstve.

Eva Klimová, prezidentka Slovenskej komory psychológov, pripravila spolu s tímom počas pandémie leták, na ktorom nájdu deti, mladí a aj seniori zoznam liniek pomoci. „Hovorí nám, keď máme problémy, zavolajme. Prvý krok na zmenu je ten, ktorý nemusíme, ale môžeme urobiť od seba,“ zdôraznila prezidentka komory psychológov.

Cieľom je zamyslieť sa nad tým, ako spolupracovať, ako dostať do povedomia tému duševného zdravia detí a začať hovoriť o jej východiskách. Podľa komisára Mikloška ich musíme načrtať, inak budeme prekvapení z toho, ako sa vývoj bude zvracať smerom k horšiemu.

„Je to problém celej Európy. Rozprával som sa s detskými európskymi ombudsmanmi, všetci majú tento problém a sú prekvapení z toho, čím to začalo. Rozpadmi rodín, pandémiou a podobne,” uzavrel Jozef Mikloško.