Spoločnosť

Komunistická idea a jej obete

Nie je možné pýšiť sa mučeníkom nacistickej diktatúry Dietrichom Bonhoefferom, ktorý sa priamo podieľal na neúspešnom atentáte na Adolfa Hitlera a zároveň prehlásiť, že Biela légia zašla priďaleko. Píše generálny biskup Evanjelickej cirkvi a.v. Ivan Eľko.

Foto: Paulo Salem/flickr.com

Foto: Paulo Salem/flickr.com

Rok 2021 prináša spomienky na ďalšie historické medzníky, ktoré sa zapísali do politických a kultúrnych dejín Slovenska. Dotkli sa aj osudu našej cirkvi, našich komunít a rodín, i nás samotných.

Práve pred sto rokmi, zvláštne, že takmer paralelne s trenčianskoteplickou synodou, sa 16. januára 1921 v Ľubochni a 17. januára v Ružomberku konal zjazd národnostne, politicky i charakterovo pestrej palety marxisticky zmýšľajúcich aktivistov, formálne sa označujúcich ako „sociálna demokracia“. Okrem snahy zjednotiť komunistické hnutie na Slovensku bolo ich úlohou rozhodnúť, aký smer politickej práce budú praktizovať: či západný, snažiaci sa v podobe frakcie sociálnej demokracie etablovať v parlamente a meniť pomery cez systematickú politickú prácu zvnútra, alebo sovietsky, ktorý bol odhodlaný pomery meniť nezmieriteľnou revolúciou, ktorá si pre dosiahnutie svojich cieľov nevyberá prostriedky. Teda známou „diktatúrou proletariátu“.

Komunistický leták z roku 1929. Foto: wikimedia

Stojíme, samozrejme, na úplne opačnej strane, akú predstavoval tento zjazd. Emocionálne k nemu necítime absolútne žiadnu blízkosť, ba naopak. Avšak fakty, viažuce sa k nemu a ďalšie ľudské osudy jeho protagonistov sú svojím spôsobom zaujímavé. Neraz tragické, pretože boľševické strany mali vždy charakter mocenských klanov, v ktorých nová elita vždy nemilosrdne likvidovala tú starú. Zaznamenajme však, že prítomní napokon vytvorili prvú organizovanú boľševickú stranu na Slovensku. Prihlásili sa tiež k radikálnemu boľševickému politickému konceptu, teda k princípom deklarovaným kongresom Komunistickej internacionály z Moskvy v lete 1920. Ten určil, že celosvetové komunistické hnutie bude riadené priamo z Moskvy a osobou V. I. Lenina. Vyžadoval absolútnu poslušnosť, vyjadrenú mocenskou pyramídou „demokratického centralizmu“. Nariadil rozchod s akýmikoľvek umiernenými formami politického boja.

Ešte v máji toho istého roku vznikla v Prahe aj na pôdoryse ľubochnianskeho zjazdu Komunistická strana Československa. Oddelila sa od sociálnej demokracie, prežila prvé vnútrostranícke intrigy a palácové prevraty. Vykonala prvé čistky vo svojich radoch a zlikvidovala prvých svojich vlastných – nepohodlných. Vždy hrala s najpopulistickejšími kartami. Oproti reálnej chudobe ponúkala utopistickú, no fascinujúcu víziu raja na zemi. Ježiša predstavovala ako prvého komunistu, Bibliu ako príručku triedneho boja. Nemeckí fašisti jej boli raz bratskou stranou, inokedy nezmieriteľným nepriateľom. Raz sa stavala na stranu národnostných menšín, inokedy ich zbavovala ľudských práv. Vždy tak, ako diktovala Moskva. Domáce komunistické strany boli iba vysunutými úradmi moskovských, v rozmeroch globálnej boľševickej revolúcie zmýšľajúcich totalitných vodcov. Vo voľbách v roku 1935 KSČ dostala bezmála 900-tisíc hlasov. Podarilo sa jej skonštruovať mýtus o svojej výhradnej úlohe pri víťazstve nad fašizmom v druhej svetovej vojne. Prežíva politickú konjunktúru a vo februári 1948 získava totálnu kontrolu nad životom a dianím v Československu.

Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.

Začať diskutovať

Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.

Všetky komentáre 0

    Zaregistrujte sa

    Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.