Rezervný fond Žiliny je bohatší o takmer tri milióny eur

Mestskí poslanci tiež rozhodovali o rozdelení prebytku, do rezervného fondu nasmerovali 2,8 milióna eur a o 200-tisíc eur bude bohatší Fond rozvoja bývania mesta. Podľa pôvodne schváleného rozpočtu mala žilinská samospráva v roku 2022 hospodáriť so sumou necelých 96 miliónov eur, po rozpočtových úpravách v priebehu roka hodnota rozpočtu presiahla hranicu 111 miliónov eur.

Ako vo svojom stanovisku skonštatovala hlavná kontrolórka Vlasta Grajciarová, jeho príjmovú časť sa podarilo naplniť na niečo viac ako 95 percent. Bežné príjmy síce atakovali stopercentnú hranicu a kapitálové príjmy ju dokonca prekročili, ale len 71-percentné plnenie vykázali finančné príjmové operácie.

„Dôvodom bolo nízke čerpanie prostriedkov z rezervného fondu a tiež z investičného úveru prijatého v roku 2021,“ poznamenala Grajciarová.

Celkové výdavky za rok 2022 boli v záverečnom účte vyčíslené na bezmála 101 miliónov eur. Z bežných výdavkov takmer 47 percent išlo do oblasti vzdelávania, druhou finančne
najnákladnejšou oblasťou je doprava a miestne komunikácie.

Podľa hlavnej kontrolórky bežné výdavky každoročné narastajú. Kým v roku 2019 predstavoval ich súhrn niečo viac ako 65 miliónov eur, vlani to bolo už takmer 86 miliónov eur.

„Je to spôsobené nárastom miezd vo verejnej správe, zvýšenými výdavkami na energie, nárastom výdavkov na školstvo z dôvodu zvyšovania koeficientu na prepočítaného žiaka a nárastom výdavkov na financovanie neštátnych škôl a školských zariadení, nárastom výdavkov na odpadové hospodárstvo, mestskú hromadnú dopravu, verejné priestranstvo či sociálnu oblasť,“ upozornila Grajciarová.

Mesto v rámci kapitálových výdavkov investovalo takmer 11 miliónov eur, čo však
predstavuje len dvojtretinové naplnenie pôvodného investičného plánu. V porovnaní s
predchádzajúcimi dvomi rokmi však badať investičný progres, keďže v roku 2020 hodnota
mestských investícií len mierne presiahla 5 miliónov eur a o rok neskôr to bolo niečo viac ako 8 miliónov eur.