V kritických chvíľach jej pomohla meditácia. Abhejali Bernardová a jej cesta k vysnenému cieľu

Je meditácia spojená s jogou? Meditáciu všeobecne poznáme ako súčasť jogy.

Nie je to spojené so žiadnym fyzickým cvičením. Je to o tom, že človek sa naozaj snaží sústrediť na to duchovné, vnímať myšlienky, ale nerozoberať ich. Moje obľúbené meditačné cvičenie je predstaviť si, že človek mieri na dno mora, pretože na povrchu sú vlny a prúdy. A to je tá naša myseľ a my nevidíme dostatočne do hĺbky, ale keď myseľ stíšime, budeme počuť hlas srdca. Keď je hladina jazera pokojná, človek vidí do hĺbky, ale keď sú tam vlny, život si nás pohadzuje. Meditácia je kotva. Keď je v našom živote búrka, nastanú rôzne udalosti, nie až tak pozitívne veci, tak je človek ukotvený a búrka ho tak nevezme.

ŠportJe prvý suchozemec, ktorý zdolal Sedmičku oceánov. Úžasná Abhejali Bernardová a jej výzvy

Ako sa dá vypnúť hlava? Keby ste mali dať návod čitateľom, ktorí majú tie vlny veľmi akčné a potrebujú sa ukotviť, čo by ste im poradili?

Koncentrácia. Nedá sa nemyslieť na nič, keď si poviem, že nebudem myslieť na nič, budem myslieť na to, že na nič nemyslím. Ďalšie moje obľúbené cvičenie je sústrediť sa na tep srdca. Keď sa snažím sústrediť na tep, v tú chvíľu neexistuje nič iné. Pri plavbách mi pomáha opakovať si nejaké mantry vtedy, keď sa myseľ dostáva do módu, že sa sťažuje. Najčastejšie si opakujem ‚oum‘ alebo ‚mier‘. Niečo, čo človeka inšpiruje. Nie je to úplne zastavenie mysle, ale sústredenie sa na prítomný okamih, čo je ľahšie.

Stačí len sústrediť sa na dych. Keď sme v strese, dýchame povrchne. Mám aj také cvičenie, ktoré robím, keď som na brehu. V človeku sa miesia všetky pocity, strach, obavy, čo bude, ako dlho to bude trvať. Vtedy sa snažím vdychovať mier, pokoj, to, čo človek potrebuje, a vydychovať myšlienky, posielam preč strachy, rôzne obavy. Je to jednoduché.

Meditujem každé ráno a večer, niekedy aj počas dňa. Potrebu meditácie prirovnávam k peňaženke. Keď niekam idem, viem, že si so sebou nesmiem zabudnúť vziať peňaženku. Podobné je to s meditáciou, beriem si so sebou vnútorné bohatstvo pokoja a mieru.

Ako vás po výzve doma vítali? Ako pokračuje váš život po súťaži a po vydaní knihy?

Snažím sa, aby sa ľudia dozvedeli, že toho dokážeme veľmi veľa, či už na vonkajšej úrovni, alebo vnútri. Je to práca sama so sebou a myslím, že to stojí za to. Dnešná doba nie je jednoduchá, ale svet si tvoríme aj my sami. Dosť závisí odo mňa a nie od vonkajšieho sveta.

Ďalším významným športovým míľnikom bol určite La Manche triatlon Dover – Praha. Zvládli ste ho za 7 dní, 12 hodín a 2 minúty, to v preklade znamená, že ste za 7 a pol dňa preplávali 34 kilometrov, odbicyklovali 895 kilometrov a zabehli 182 kilometrov. Opýtam sa bulvárne: Sú v tom steroidy?

(Smiech.) Varili mi dobre.

Prišli aj naozaj kritické chvíle?

Áno, v Nemecku. Holandsko je také ploché, Belgicko je ploché, naopak v Nemecku tie kopce boli väčšie, ako som si pamätala z mapy a začali vedľa mňa jazdiť tiráky a ešte sme sa stratili s mojím podporným tímom. V jednu chvíľu som si zapla video a začala som sa sťažovať: „Ja už nemôžem, dievčatá sú neviem kde…“. Pol minúty som sa sťažovala a veľmi mi pomohlo, že som to v sebe nedusila.