TRENČÍN – Vždy, keď prinesieme správu o výrobku, ktorý sťahujú z trhu, lebo obsahuje nebezpečnú látku, ľudia sa pýtajú, ako je možné, že sa škodlivý výrobok na trh vôbec dostal. Spýtali sme sa preto kompetentných úradov.
Prečo úrady nekontrolujú každý spotrebný výrobok pred uvedením na trh? Odpoveď je jednoduchá. „Predtrhová kontrola výrobkov bola zrušená vstupom SR do EÚ, pretože existuje jednotný trh a v zmysle platných predpisov je potrebné zaručiť voľný pohyb výrobkov v rámci únie,“ vysvetlil Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR).
Kontrola väčšiny potravín je v kompetencii orgánov štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS). „Orgány verejného zdravotníctva vykonávajú úradnú kontrolu len v prípade niektorých kategórií potravín, ako sú napr. výživové doplnky, počiatočná a následná dojčenská výživa, potraviny na osobitné lekárske účely a podobne,“ uviedol ÚVZ SR.
Podľa ŠVPS výstupné kontroly výrobkov ako aj surovín používaných na ich výrobu je povinný vykonávať sám výrobca, ktorý nesie plnú zodpovednosť za kvalitu a zdravotnú neškodnosť potravín. „Kontrolný orgán vykonáva kontroly v menšom rozsahu, na základe analýzy rizika a tieto kontroly sa musia vykonávať na všetkých stupňoch,“ ozrejmila Zuzana Büchlerová zo ŠVPS.
Dodala, že sa bežne predávajú aj potraviny s dobou trvanlivosti kratšou ako 5 dní. „Ako by prebiehala takáto kontrola pred tým než sa uvedú na trh?“ pýta sa.
Vysvetlila, že kontrolujú nielen zloženie produktu, ale aj ukazovatele kvality a bezpečnosti. Vykonávajú tiež laboratórne rozbory. „Doba týchto skúšok je niekedy aj 10-15 pracovných dní,“ ozrejmila Büchlerová s dodatkom, že práve preto sa v legislatíve vychádza z primárnej zodpovednosti výrobcu.
„Ak kontrolný orgán zistí porušenie, má byť producent, prepravca alebo obchodník sankcionovaný za tieto priestupky,“ uzavrela.
Čo sa týka nepotravinových tovarov, na vnútorný trh môžu byť uvedené bez toho, aby potrebovali súhlas od orgánu dohľadu nad trhom. Musia však byť zabezpečené všetky zákonné požiadavky. „Overuje sa to v rámci dohľadu nad trhom, ktorý umožní prijatie opatrení obmedzujúcich pohyb nevyhovujúcich výrobkov v rámci EÚ. Dohľad nad trhom tak garantuje ochranu všetkých aspektov verejného záujmu, ako sú zdravie a bezpečnosť osôb alebo životného prostredia, pričom zabezpečuje spravodlivú hospodársku súťaž,“ vyjadril sa ÚVZ SR.
Čo to znamená?
Dohľad nad trhom môže byť vykonávaný dvomi spôsobmi:
1. proaktívne, to znamená, že na základe podnetu orgánu dohľadu nad trhom,
2. reaktívne, na základe podania podnetu alebo iných informácií, ktoré si vyžadujú vyšetrenie.
„Formálne opatrenia týkajúce sa dohľadu nad trhom sa môžu zaviesť až po uvedení výrobku na trh, do prevádzky alebo po predložení colným orgánom v snahe docieliť prepustenie do voľného obehu,“ vysvetlil ÚVZ SR.
Cieľom dohľadu nad trhom je tzv. efektívny a inteligentný monitoring produktov. „Pri inteligentnom dohľade nad trhom sa zohľadňuje vhodné zameranie na výrobky, vhodné činnosti na vykonávanie kontrol a najúčinnejšie nadväzujúce opatrenia,“ uzavrel odbor komunikácie úradu.
Myslíte si, že je kontrola potravín a kozmetických výrobkov postačujúca? Podeľte sa s nami o svoj názor v komentároch.