Armádny rezort považuje nákup útočných pušiek za svoju prioritu, pretože ich do výzbroje vojakov plánuje zaviesť už budúci rok. Aktuálne pripravuje kritériá na výber potenciálneho dodávateľa. Za účelom určenia hodnoty zákazky si už ministerstvo obrany urobilo prieskum trhu. Oslovilo osem potenciálnych producentov.
„Spoločnosti so záujmom zapojiť sa do tendra teda budú môcť reagovať na oznámenie o vyhlásení zákazky, ktoré bude uverejnené v Európskom vestníku a vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie,“ doplnila Precner.
Svoje si nedáme?
Slovenské ministerstvo obrany nekomentuje vyzbrojovanie svojich susedov. Bez reakcie necháva fakt, že Česi obstarali priamo české výrobky od Zbrojovky v Uherskom Brode, Nemci od nemeckého výrobcu Hecler and Koch a Rakúšania od domáceho producenta Steyr AUG. Obmedzuje sa len na konštatáciu, že „nám neprináleží hodnotiť kroky iných krajín“.
Podnikateľské organizácie s krokmi rezortu obrany nesúhlasia. Vojakov upozorňujú, že sú to práve domáce firmy a domáci zamestnanci, ktorých dane sa na nákup pušiek použijú.
„Ak to legislatíva umožňuje, je potrebné uprednostniť pri akejkoľvek zákazke domácich výrobcov, najmä preto že svojimi daňami prispeli na to, aby sa mohla zaplatiť,“ prízvukuje viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislav Machunka.
Prezident Klubu500 Vladimír Soták hovorí, že sa štát k vlastnému priemyslu správa macošsky. „Snahy o podporu zostávajú vo forme deklarácií, a to len na papieri,“ skonštatoval pre SITA Priemysel.
Domáca výroba
Sotákove železiarne v Podbrezovej dávajú prácu v rovnakom regióne, v akom pôsobí aj slovenský výrobca útočných pušiek. Prezident Klubu 500 zdôrazňuje, že ide o producenta s viac ako dvadsaťročnou históriou, ktorého pušky sa predávajú po celom svete vrátane USA.
„Spoločnosť zamestnáva viac ako sto zamestnancov, platí na Slovensku dane a odvody a je slovenským daňovým rezidentom,“ dopĺňa Soták. Za spoluprácu s domácim výrobcom sa priemyselníci neprihovárajú len z dôvodu podpory zamestnanosti a tvorby príjmov štátneho rozpočtu. Vojakom by bola prospešná aj z pohľadu operability.
„Zbrojovka susedí so skladmi štátnych hmotných rezerv a nevieme si predstaviť, že by logisticky bolo výhodnejšie, či praktickejšie zabezpečovať servis, údržbu, či dodávky náhradných dielcov, ale i samotného predmetu obstarania zo zahraničia,“ konkretizuje Soták.
Podpora NATO
Rozbehnutý nákup útočných pušiek prebral po predchádzajúcom ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi jeho nástupca Martin Sklenár. Potvrdil tak Naďov zámer vypísať medzinárodnú súťaž medzi zbrojárskymi firmami.
Exministra Naďa označil politický analytik Eduard Chmelár za človeka, ktorý je „svojím povolaním zbrojársky lobista a svojou povahou predovšetkým kšeftár“. Prezident Klubu 500 Vladimír Soták upozorňuje, že samotná Severoatlantická aliancia nabáda Slovensko podporovať vlastnú výrobnú základňu.
„Aj pri našom osobnom stretnutí v centrále NATO nás zástupcovia tejto organizácie povzbudzovali, aby sme vyzývali domácich politikov na podporu domáceho podnikateľského prostredia vo všetkých smeroch vrátane vojenského obranného priemyslu,“ podotýka Soták.
Česi svojim
Ministerstvo obrany Českej republiky podpísalo v roku 2020 priamo s domácou spoločnosťou Česká Zbrojovka Uherský Brod rámcovú zmluvu na dodávku 39-tisíc kusov ručných zbraní v hodnote 2,8 miliardy českých korún platnú do roku 2025.
Na základe tejto zmluvy bola hneď v roku 2021 zrealizovaná aj objednávka na 1 704 kusov útočných pušiek CZ BREN 2 s rážou 5,56×45 mm s podvesným granátometom, optoelektrickými prístrojmi a príslušenstvom a 242 kusov pušiek CZ BREN 2 s rážou 7,62×51 mm.
České ministerstvo obrany pri nákupe útočných pušiek využilo výnimku zo zákona o verejnom obstarávaní a zákazku priamo pridelilo českému výrobcovi. Konkurencia tento krok rezortu obrany dvakrát napadla na českom protimonopolnom úrade, ktorý obe námietky zamietol. Úrad tak dal rezortu obrany za pravdu, že môže na základe výnimky nakupovať zbrane bez súťaže.
Český rezort obrany vnímal priamu zákazku ako dôležitú podporu českého priemyslu a udržania pracovných miest. Argumentoval, že miliardy investované do českého výrobcu sa vrátia na DPH, na odvodoch daní zamestnancov výrobcu a na platoch u subdodávateľov.
Článok pôvodne vyšiel na portáli SITA. Vychádza so súhlasom redakcie.
