Obec Zlatná na Ostrove, ktorej súčasťou je aj osada Veľký Lél s ostrovom, bola v dávnych časoch miestom získavania zlata z náplavov Dunaja, odtiaľ aj názov obce. Veľkolélsky ostrov s rozlohou 250 hektárov a dĺžkou 3 kilometre patrí medzi veľké dunajské ostrovy na Slovensku.
Pred osmenástimi rokmi ho prevzalo do správy Bratislavské ochranárske združenie (BROZ) v snahe obnoviť prírodu, ktorá v 80. rokoch utrpela vodohospodárskymi úpravami Dunaja. „Kedysi tu bola romantická príroda, pastviny, z ktorých sa dobytok vedel dostať priamo po piesčitom brehu k vode do Dunaja. Porastu bolo menej, neboli tu nánosové druhy,“ začína rozprávanie Miriam Miláčková, výkonná riaditeľka združenia BROZ. „Krajina sa zásahmi ľudí menila, boli zasypané dunajské ramená a ostrov ostal suchý, čo preň nebolo prirodzené.“
Príroda na Veľkolélskom ostrove. Foto: Henrich Mišovič/TASR
Ochranárske združenie začalo oživovať tradičný spôsob obhospodarovania krajiny. V roku 2013 vďaka projektom a grantom sprietočnilo veľkolélske rameno, ktoré slúži ako neresisko pre ryby a potrava pre vodné vtáctvo. Na ostrove voľne žije vyše 200 zvierat, ktoré ho spásajú a ochranári ďalej otvárajú dunajské ramená. „Vlani sme otvorili už druhý vtok, ktorý bol pôvodne zasypaný. Snažíme sa na ostrov vrátiť vodu,“ vysvetľuje Miláčková.
Hodnotu ostrovu pridávajú aj štyristoročné solitérne duby na lúkach a vzácne hlavové vŕby. Oblasť sa nachádza v piatom stupni ochrany a prirodzené lesné biotopy sú ponechané na samovývoj, preto je len malá časť ostrova turistom prístupná. Tímy výskumníkov (entomológovia, ornitológovia, botanici) pravidelne robia monitoring a ich pozorovania potvrdzujú, že BROZ ide správnym smerom. Biodiverzita umožnila na ostrov návrat mnohých druhov chrobákov, vtákov aj divokých zvierat, a obnovený prirodzený kolobeh v prírode prospieva dunajským luhom.
Pokiaľ prídete autom, zaparkujte v areáli Ekofarmy Ostrov, pri bufete. Nemôžete ho minúť, ani si ho s ničím pomýliť. Je totiž široko ďaleko jedinou prevádzkou, kde sa môžete osviežiť, pokiaľ nepočítame veľkolélske rameno Dunaja. V bufete vám okrem občerstvenia ponúknu aj brožúrku o Veľkom Léli v slovenskom alebo maďarskom jazyku.
Odtiaľ je to na ostrov päť minút pešej chôdze cez Mahulienin most, ktorý dostal názov podľa tu fimovanej slovenskej rozprávky. Z brožúrky sa dozviete, že tu uvidíte s veľkou pravdepodobnosťou kozy, ovce a kone a pri troche šťastia tiež orliaka morského, bociana čierneho, včelárika zlatého či loviaceho dudka.
Pri rozhodovaní sa, ako to chcete vidieť, máte na výber z viacerých možností. Prvá je ísť po vlastných. Pokojne aj s terénnym kočíkom, ak prídete s deťmi. Môžete sa vydať na 10-minútovú prechádzku po trase riečneho korýtka (po červenej), alebo na 30-minútový bobrí okruh (po oranžovej). Okruh stepného dobytka (po žltej) ponúka okrem 45-minútovej prechádzky prírodou aj pohľad na vodné byvoly a majestátny sivý stepný dobytok. Po ceste sú osadené infopanely, ktoré vám poskytnú ďalšie zaujímavosti o ostrove.
Druhá možnosť je previezť sa na ostrov na koči ťahanom koňmi, čo radi využívajú aj menej mobilní dôchodcovia. „Pre seniorov sa výlet na ostrov často spája so spomienkami na detstvo. Hovoria nám, že presne takýto Dunaj si oni pamätajú,“ vysvetľuje Miláčková.
Ďalší spôsob, ako obdivovať panenskú prírodu Veľkého Lélu, je zo sedla na bicykli. Ostrov lemuje európska cyklotrasa, ktorá prechádza popri Dunaji takmer po celej jeho dĺžke, takže ak by ste sa vydali po nej napríklad k Čiernemu moru, urobte si zastávku na veľkolélskom ostrove. V kempingu ekofarmy môžete prespať v chatke či vo vlastnom stane a k dispozícii máte sociálne zariadenie so sprchami, toaletami, kuchynkou, krytým altánkom a ohniskom.
Štvrtá možnosť návštevy ostrova je koňom. Združenie Zlatý Hucul chová na ekofarme 30 koní starého huculského plemena. „Sú nižšieho vzrastu a veľmi priateľské, deti túto jazdu mimoriadne obľubujú a prechádzka na koňoch so sprievodkyňou je pre ne úplne bezpečná,“ uisťuje Miláčková.
Ostrov, bobrie nory, rybárikov riečnych, volavky a ďalšie vtáky a zvieratá máte možnosť pozorovať aj z vody. Na farme vám požičajú kanoe, v prípade záujmu aj ďalekohľad na birdwatching, a vy sa už len kocháte pokojnou plavbou po veľkolélskom ramene.
V areáli sa nachádza aj veľká zrenovovaná trojposchodová sýpka. Najvyššia časť je určená na spanie, stredné poschodie je vyhradené na workshopy a tímbildingy pre detské tábory, exkurzie či školy a dolný priestor slúži ako výstavná sieň s expozíciou Príroda dunajských luhov.
Voľne sa pasúce zvieratá na Veľkolélskom ostrove. Foto: Henrich Mišovič/TASR
Ak sme vás inšpirovali a premýšľate nad výletom do Veľkého Lélu, je vhodné sa v prípade záujmu o jazdu na koňoch či v koči dopredu telefonicky dohodnúť na rezervácii. Jazda je možná v čase od 12:00 do 19:00 hodiny každý deň. Kanoe a kajaky sú k dispozícii aj bez rezervácie, priamo na mieste.
Celá prístupná časť ostrova je pešo (po všetkých troch trasách) zvládnuteľná do dvoch hodín. Samozrejme, je na vás, či strávite ďalší čas pozorovaním zveri a počúvaním vtáčieho spevu v romantickej prírode, alebo si požičiate kanoe a splavíte rameno, čím sa váš pobyt na ostrove môže predĺžiť. Ak by vám ostal čas, môžete sa cestou domov ešte zastaviť okúpať na termálnom kúpalisku s rodinným aquaparkom vo Veľkom Mederi, ktorý je autom od Veľkého Lélu vzdialený len zhruba dvadsať minút.