Zistenia vládneho auditu začal vyšetrovať Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK). Výsledky vyšetrovania pritom poukazovali aj na možnú zodpovednosť štatutárky združenia Marty Šimečkovej, matky predsedu Progresívneho Slovenska.

Mediálna snaha vyviňovať Martu Šimečkovú neuspela

Mediálna kampaň, ktorá mala očistiť jej meno a presunúť jej zjavnú zodpovednosť štatutárky na niekoho iného, nevyšla.

Manžel Marty Šimečkovej, novinár Michal Šimečka, prišiel s tvrdeniami o nevedomosti a jednoduchosti svojej manželky – vraj financiám nerozumie, hoci dlhé roky poberala státisícové dotácie od štátu.

Podozrivo nepôsobili zrejme ani exekúcia pre nezákonné nakladanie s európskymi grantmi či klamlivé čestné vyhlásenia Šimečkovej o tom, že združenie nemá exekúcie, hoci o slovenské dotácie žiadalo v čase, keď exekúcii čelilo.

Šimečka starší sa ako prvý verejne snažil presunúť zodpovednosť svojej manželky na jej dlhoročnú kolegyňu a kamarátku Andreu Pukovú. Prezradil, že práve Puková mala v združení na starosti financie.

Denník Štandard už poukázal na to, že ani ukázaním na inú osobu sa Šimečková ako štatutárka nezbaví zodpovednosti za vedenie združenia, a načrtol trestné činy, ktoré v súvislosti s ich konaním prichádzajú do úvahy. Patria medzi ne subvenčný podvod, skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie či trestná zodpovednosť združenia ako právnickej osoby.

Šimečková v snahe preukázať, že sa nechcela obohatiť, zverejnila účtovné dokumenty združenia. Tie ukázali, že ich niekto falšoval takým spôsobom, aby účtovníctvo združenia zakrylo manipulácie s vysokými sumami a pohybmi na účtoch. Časť tohto účtovníctva zverejnila verejnosti po tom, ako pred vyšetrovateľom tvrdila, že kompletné účtovníctvo združenia niekto záhadne ukradol.

Čerešničkou na torte celého nečestného nakladania s peniazmi Šimečkovej, Pukovej a združenia Projekt Fórum bolo mediálne zistenie, že združenie platilo rodine Šimečkovcov vysoké faktúry za telefón, hoci na to nemala zákonný nárok.

Obvinenie pre podvod adresované Šimečkovej aj Pukovej

Mnohé podozrenia z podvodov a falšovania dokumentov nakoniec vyústili do medializovanej informácie, podľa ktorej vyšetrovateľ protikorupčnej jednotky ÚBOK vzniesol Marte Šimečkovej obvinenie zo zločinu subvenčného podvodu.

Vyšetrovateľ obvinil zo subvenčného podvodu aj združenie Projekt Fórum ako právnickú osobu. Pukovú, ktorú rovnako obvinil zo subvenčného podvodu, vraj polícia stíha aj pre prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie.

Informáciu o obvinení, ako aj uznesenie o vznesení obvinenia zverejnil 16. septembra ako prvý z politikov predseda strany Právo na pravdu Zoroslav Kollár.

Mediálne informácie o obvinení odkazujú najmä na článok Denníka N, ktorý hovorí o informáciách z polície. Zaujímavé však je, že v tom istom texte Denník N tvrdí, že „policajné prezídium na položené otázky odpísalo, že vyšetrovanie pokračuje a nebude sa vyjadrovať k informáciám o vznesení obvinenia“.

Nie je teda zrejmé, či Denník N čerpá informácie zo svojho vlastného zdroja, keďže to v texte neuvádza a policajné prezídium odmietlo vec komentovať.

Obvinenie spočiatku nevedel potvrdiť ani vyvrátiť Šimečkovej obhajca Matúš Harkabus, pretože mu polícia oficiálne nič nedoručila. Na adresu Šimečkovej však advokát uviedol, že nie je zlodejka. Ide o trefné vyjadrenie, keďže jeho klientku obvinili zo subvenčného podvodu, nie z krádeže.

Po doručení obvinenia sa však advokát Harkabus k celej veci vyjadril na sociálnej sieti. Podľa Harkabusa má uznesenie 127 strán a vidí v ňom vážne právne problémy, ktoré bude ďalej vyhodnocovať a uplatňovať námietky v sťažnosti.

Advokát priblížil, že celková škoda spôsobená štátu má byť vo výške viac ako 90-tisíc eur, čo však neznamená, že tieto peniaze ukradla Šimečková alebo použila neoprávnene. Uznesenie podľa advokáta ani nepracuje s problematikou viacnásobne preplácaných faktúr - to vykresľuje ako viacnásobné predkladanie identických faktúr k vyúčtovaniam grantov. Harkabus dodáva, že obvinenie nehovorí nič ani o prospechu pre Šimečkovej rodinu.

Prísny paragraf, nízky trest

Podľa uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré zverejnil Zoroslav Kollár, však vyšetrovateľ obvinil Šimečkovú a Pukovú zo subvenčného podvodu podľa prísneho, až štvrtého odseku príslušného paragrafu.

Pri súčasnej právnej úprave tak obom ženám v prípade uznania viny hrozí trest odňatia slobody na dva roky až päť rokov a šesť mesiacov. Medializované informácie, zadokumentované výsledky auditu či sfalšované bankové údaje ponechávajú iba malý priestor na to, aby obe ženy dokázali svoje konanie vysvetliť spôsobom, ktorý by ich zbavil trestnej zodpovednosti.

V konečnom dôsledku však o vine či nevine vždy právoplatne rozhodne súd.

Práve súd bude skúmať zodpovednosť oboch žien. Už dnes však možno konštatovať, že Šimečková ako štatutárka nebude môcť jednoducho presunúť zodpovednosť na Pukovú tak, ako sa o to prostredníctvom spriaznených osôb v médiách snažila.

Aj v prípade uznania viny však môže byť Šimečková relatívne pokojná. Spodná hranica trestnej sadzby predstavuje aj pri prísnom štvrtom odseku iba dva roky. To výrazne otvára priestor na uloženie podmienečného trestu, pričom súd bude brať do úvahy aj skutočnosť, že Šimečková doteraz nebola trestaná. Reálna hrozba nepodmienečného väzenia je preto takmer vylúčená.

Vládna novela zachránila Šimečkovej roky života

Podmienečný trest by však Šimečkovej hrozil v podstatne menšej miere, ak by vláda neschválila novelu Trestného zákona, ktorá zmiernila postih ekonomickej kriminality a zvýšila hranice škody. Vládni predstavitelia tento krok odôvodňovali príliš prísnymi trestnými sadzbami, ktoré sa podľa nich vymykali európskym štandardom, ako aj potrebou miernejšieho trestania nenásilnej kriminality.

Opozícia tento krok tvrdo kritizovala a novelu označovala za „hanebnú“. Argumenty pritom už tradične nestavala do právnej roviny, ale skôr do roviny pocitov a tvrdení smerujúcich k vytváraniu verejného dojmu o nespravodlivosti a „ochrane svojich ľudí“.

Takéto tvrdenia mali vo verejnosti vyvolať hnev, že štát chce chrániť podvodníkov.

Novela však v konečnom dôsledku výrazne pomohla aj matke Michala Šimečku, ktorého Progresívne Slovensko patrilo medzi najvýraznejších kritikov tejto zmeny.

Pôvodná právna úprava totiž pri súčasnej právnej kvalifikácii konania Šimečkovej stanovovala trestnú sadzbu od piatich do dvanástich rokov, prípadne až od desiatich do pätnástich rokov nepodmienečne. Konkrétna sadzba závisela od výšky škody, ktorú by vyšetrovateľ celkovo vyčíslil. Ak by škoda presiahla sumu 133-tisíc eur, Šimečkovej by podľa vtedajšej právnej úpravy hrozilo minimálne desať rokov odňatia slobody.

Súčasné obvinenie pritom pracuje s prísnejším paragrafom práve preto, lebo vyšetrovateľ vidí u obvinených spôsobenie väčšej škody.

Šimečková sa teda aj v prípade uznania viny môže vyhnúť väzeniu. Výrazne jej k tomu pomohla novela Trestného zákona, ktorú tvrdo kritizoval jej syn.

V tomto smere bude zaujímavé sledovať reakcie kritikov novely a ich odpoveď na otázku, či by si Šimečková podľa nich zaslúžila dlhoročné väzenie za majetkovú trestnú činnosť. Opoziční politici totiž pri prijímaní novely prezentovali prísne tresty ako nevyhnutnosť a zjemňovanie trestov ako pomáhanie zločincom.

Ak si matka predsedu Progresívneho Slovenska podľa nich nezaslúži dlhoročné väzenie, bude rovnako zaujímavé sledovať, ako tento postoj vysvetlia vo vzťahu k iným prípadom. Teda prečo by práve Šimečková mala dostať miernejší trest, zatiaľ čo pri iných „podvodníkoch“ žiadali dlhoročné tresty.

Nezákonnosti a podozrenia okolo združenia Projekt Fórum sú okatou ukážkou arogancie konania a dvojitého prístupu, pokiaľ ide o „správnych ľudí“.

Ak obvinenie oficiálne potvrdí aj polícia, verejnosť bude s napätím sledovať, či opoziční zástancovia tvrdého trestania budú žiadať väzenie aj pre matku Michala Šimečku – teda rovnako, ako ho žiadali pri iných prípadoch.

Prípadne či budú vládnym predstaviteľom ďakovať za to, že novelou Trestného zákona zachránili staršiu ženu pred rokmi bez rodiny pre finančné podvody.