Akciové indexy totiž pokračujú vo svojej rastúcej krivke. Vyzerá to dobre, môže si niekto povedať. Úplne iný obraz ale dostaneme, keď pôjdeme pod povrch týchto čísel.
Keď sa začneme vo výkonnosti jednotlivých akciových indexov vŕtať hlbšie, zistíme, že na raste sa podieľa len niekoľko titulov akcií, ktoré prudko rastú, zatiaľ čo ostatné prinajlepšom stagnujú alebo mierne klesajú. A pokiaľ stagnáciu očistíme o infláciu, reálne skôr klesajú. Celý optický rast akciových trhov ťahá teda len veľmi prudký rast zopár spoločností. Hádajte ktorých.
Asi nie je veľmi ťažké uhádnuť, že ide o spoločnosti spojené s boomom umelej inteligencie. Osobne od samého začiatku rozvoja umelej inteligencie patrím medzi jej veľkých zástancov a predpokladám, že technológiu a bežný život zmení podobne, ako ho zmenilo napríklad masové rozšírenie mobilných telefónov. Lenže spomeňte si, ako dlho to trvalo od predstavenia prvého mobilného telefónu, až kým sa stalo samozrejmosťou, že ho má každý. Akciové trhy sa však správajú, ako keby umelá inteligencia mala už tento rok násobiť zisky nielen technologických firiem. A to je, samozrejme, nebezpečná ilúzia.
Situácia, keď akciový index rastie len vďaka niekoľkým málo spoločnostiam a ostatné sa na tomto raste nepodieľajú, sa označuje ako „úzky rastový trend“. A história hovorí, že zatiaľ čo široký rastový trend má sklon vydržať dlho, pretože obyčajne zrkadlí skutočnú kondíciu širokej základne firiem, úzky rastový trend vzplanie ako papier a zhorí ako papier. Spomeňte dot.com bublinu, ktorej sa súčasná AI bublina náramne podobá. (Áno, neváham to, čo vidíme, označiť za AI bublinu.)
