Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Inštitút ľudských práv žiada Zelenského, aby Ukrajina nepoužívala kazetovú muníciu

Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP) žiada ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby Ukrajina nepoužívala kazetovú muníciu. Počas návštevy ukrajinského prezidenta na Slovensku v piatok 7. júla IĽP doručil na ambasádu Ukrajiny na Slovensku list, v ktorom prezidenta vyzýva, aby upustil od používania danej munície.

Ako inštitút vysvetlil, kazetové bomby sú zakázané v 120 krajinách, a to vrátane Slovenska. IĽP o tom informoval v tlačovej správe s tým, že návšteva prezidenta sa uskutočnila práve v čase, keď svetové médiá informovali, že Spojené štáty americké zvažujú dodávku takejto munície na Ukrajinu. S týmto krokom nesúhlasilo nemecké ministerstvo zahraničných vecí a tiež viacero ľudskoprávnych organizácií.

Riaditeľ IĽP Peter Weisenbacher vysvetlil, že kazetové bomby sú neúmerne rizikové pre civilistov, a to aj roky po skončení konfliktu. „Podstatná časť z nich totiž nevybuchne, ale ostanú v pôde a potom pri náhodnej manipulácii spôsobujú vážne zranenia, alebo smrť, často hrajúcich sa detí. Ak chce Ukrajina, niekedy v budúcnosti, patriť do EÚ, mala by si ctiť hodnoty ľudských práv nielen slovami, ale aj činmi, prestať tieto barbarské zbrane používať a pristúpiť k Dohovoru o ich zákaze," uviedol Weisenbacher a uzavrel s tým, že ani fakt, že kazetovú muníciu požívajú Rusi nie je dôvodom, aby to robila aj iná krajina.

(sita)

Minúta  |  

Učenie vonku sa postupne začína etablovať aj na Slovensku, vyplýva z prieskumu

Učenie vonku sa postupne začína etablovať aj na Slovensku. Vyplýva to z prieskumu Centra environmentálnej a etickej výchovy (CEEV) Živica, ktoré medzi pedagógmi zisťovalo ich skúsenosti s vyučovaním vonku. Najčastejšie sa žiaci vonku učia prvouku či prírodovedu, za nimi nasleduje slovenský jazyk a literatúra. Až za nimi je telesná výchova. TASR o tom informovala komunikačná manažérka CEEV Živica Eva Sládková.

"Získali sme 274 odpovedí od pedagogičiek a pedagógov. Až 80 percent z opýtaných učí vonku," uviedla riaditeľka CEEV Živica Ivana Poláčková. Učenie vonku podľa odborníkov prináša nielen názorné a hravé učenie, ale má tiež vplyv na kognitívny vývoj detí a elimináciu emocionálnych a behaviorálnych problémov. Zdôrazňujú tiež, že učenie vonku rozvíja kritické myslenie, komunikáciu, kooperáciu a kreativitu.

Šesťdesiat percent opýtaných pedagógov učí vonku prvouku alebo prírodovedu. "Milo nás prekvapilo, že učitelia vonku neučia len očakávané predmety ako telesnú výchovu, zemepis či prírodovedu. Z prieskumu vyšlo, že takto radi vyučujú slovenský jazyk a literatúru. Takmer tretina učiteľov berie von žiakov počas slovenčiny," priblížila Poláčková.

Prieskum Živice ukázal, že učenie vonku prispieva k väčšej inklúzii. Takmer 83 percent pedagógov v prieskume zapája do vyučovania vonku aj deti so špeciálnymi potrebami. Jeden z opýtaných pedagógov zdôraznil, že vonkajšie prostredie je tvorivé, stimulujúce a zároveň upokojujúce, čo je prirodzené pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Vedenia škôl prejavujú pochopenie pre inovatívny prístup k vzdelávaniu. Len menej ako šesť percent respondentov sa stretlo s nedostatočnou podporou. Učitelia označili pobyt na čerstvom vzduchu a zážitkové učenie za výrazný prínos výučby vonku pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.

(tasr)

Minúta  |  

Košické letisko sa po pandémii „rozlietalo“. Kde sa okrem letných destinácii dostanete?

KOŠICE – Už nezíva prázdnotou. Po niekoľkoročnom útlme v leteckej doprave, spôsobenej pandémiou koronavírusu, sa Letisko Košice dostáva do predpandemického obdobia.

Leto je špecifické obdobie, kedy sú letiská obzvlášť rušné kvôli dovolenkárom, ktorí využívajú najmä charterové lety do prázdninových destinácii, väčšinou v réžii cestovných kancelárií. Prvým charterovým letom v tejto sezóne bol let do egyptskej Hurghady, ktorý sa uskutočnil 3. mája a postupne pribudli ďalšie obľúbené letoviská.

„Celkovo je na túto letnú sezónu plánovaných vyše 600 charterových letov, čo predstavuje medziročný nárast o 19 percent. V porovnaní s predcovidovým rokom 2019 je plánovaný počet letov nižší len o 4 percentá. Tešíme sa teda na veľmi intenzívnu sezónu a pozývame všetkých dovolenkárov z východného Slovenska, aby s nákupom dovolenky neotáľali, lebo podľa našich informácií sú mnohé termíny už teraz vypredané,“ uvádza výkonný riaditeľ a predseda predstavenstva Letiska Košice Thomas Dworschak.

V Košickom Starom Meste sa začalo s revitalizáciou parkov

Mohlo by Vás zaujímať V Košickom Starom Meste sa začalo s revitalizáciou parkov

V ponuke cestovných kancelárií je pre zájazdy s odletom z Košíc dostupných desať destinácií v ôsmich krajinách: v Turecku (Antalya), Bulharsku (Burgas), Grécku (Heraklion, Rodos), Chorvátsku (Brač), Egypte (Hurghada, Marsa Matruh), Tunisku (Monastir), na Cypre (Larnaka) a v Taliansku (Lamezia Terme).

Novinkami, do ktorých sa doteraz z Košíc nelietalo, sú chorvátsky Brač a egyptské letovisko Marsa Matruh.

Pravidelné linky

Okrem dovolenkových letov prirodzene pokračujú aj pravidelné lety do siedmich destinácií v rámci letného letového poriadku:

  • LOT Poľské aerolínie 6x týždenne do Varšavy a ďalej v rámci ich širokej siete destinácií v Európe, USA, Kanade, Ázii a Afrike.
  • Austrian Airlines 11x týždenne do Viedne a ďalej v rámci ich širokej siete destinácií v Európe, USA, Kanade a Ázii.
  • Ryanair do destinácií: Londýn Stansted (5x týždenne), Praha (4x týždenne), Liverpool (2x týždenne), Dublin (2x týždenne).
  • Wizz Air do destinácie Londýn Luton (6x týždenne).

(mik)

Minúta  |  

Erdogan: Ukrajina si zasluhuje členstvo v NATO, no mala by začať rokovať o mieri

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok povedal ukrajinskému lídrovi Volodymyrovi Zelenskému, že Kyjev si zasluhuje členstvo v NATO, no zároveň ho vyzval, aby vstúpil do mierových rokovaní s Moskvou. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

"Niet pochýb, že Ukrajina si zasluhuje členstvo v NATO," povedal Erdogan na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom a dodal, že obe strany by sa mali vrátiť k rokovaciemu stolu.

Prezident Zelenskyj si tak zabezpečil kľúčovú podporu Turecka pre ašpirácie svojej krajiny stať sa členom NATO po tom ako sa mu podarilo získať prísľub USA, že Ukrajine pošlú kazetovú muníciu, ktorá by mohla spôsobiť obrovské škody ruským silám na bojisku.

Ukrajinský líder cestuje po Európe, kde sa snaží zabezpečiť väčšie a lepšie zbrane pre svoju armádu, ktorá spustila dlho očakávanú protiofenzívu. Tá však postupuje pomalšie, ako dúfali ukrajinskí spojenci.

Najnovší balík vojenskej pomoci USA Zelenskyj označil ako "dobre načasovaný, rozsiahly a veľmi potrebný". Dodal, že rozšírenie obranných kapacít Ukrajiny jej poskytne nové nástroje na vytlačenie okupantov z jej územia a na dosiahnutie mieru.

AFP poznamenáva, že Erdoganova jednoznačná podpora pre vstup Ukrajiny do NATO môže pretrhnúť jeho väzby s Kremľom, ktorý pred stretnutím varoval, že bude veľmi pozorne sledovať rokovania Zelenského s tureckým lídrom. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil stretnutie oboch prezidentov v Istanbule za dôležité.

Erdogan zdôraznil, že Putina bude môcť osobne informovať o výsledkoch rokovaní, keď šéf Kremľa budúci mesiac prvýkrát navštívi Turecko od začatia invázie na Ukrajinu. Turecký prezident informoval, že s Putinom budú diskutovať o možnej výmene väzňov, ktoré už Erdogan v minulosti pomáhal organizovať.

(tasr, sak)

Minúta  |  

USA zničili svoje posledné zásoby chemických zbraní

Americký prezident Joe Biden v piatok oznámil, že Spojené štáty úplne zničili svoje desiatky rokov staré zásoby chemických zbraní. Tento významný míľnik znamená, že bola ukončená likvidácia všetkých známych skladov chemických zbraní na celom svete. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Dnes s hrdosťou oznamujem, že Spojené štáty bezpečne zničili poslednú muníciu v týchto zásobách. Priblížili sme sa tak k svetu bez hrôz chemických zbraní," podotkol Biden.

Spojené štáty boli posledným zo 165 signatárov Dohovoru o chemických zbraniach, ktorý vstúpil do platnosti v roku 1997. Jeho úlohou bolo zničiť všetky "deklarované“ zásoby chemických zbraní. Predpokladá sa však, že niektoré štáty stále majú tajné zásoby týchto zbraní.

Biden vyzdvihol, že je to prvýkrát, kedy bola zničená "celá kategória deklarovaných zbraní hromadného ničenia".

Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) v piatok takisto potvrdila, že všetky deklarované zásoby chemických zbraní boli "nenávratne zničené" po tom, ako Spojené štáty oznámili, že sa zbavili svojich posledných zásob.

"Ukončenie ničenia všetkých deklarovaných zásob chemických zbraní je dôležitým míľnikom," uviedol vo vyhlásení šéf svetového dozorného orgánu pre chemické zbrane Fernando Arias.

OPCW označila tento míľnik za "historický úspech" odzbrojenia, viac ako jedno storočie po tom, ako nekontrolované používanie chemických plynov počas prvej svetovej vojny spôsobilo masové úmrtia a mrzačenie vojakov.

(tasr, sak)

Minúta  |  

Zelenskyj začal v Istanbule rokovania s Erdoganom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok začal krízové rozhovory s tureckým lídrom Recepom Tayyipom Erdoganom, ktoré sú zamerané na snahy Kyjeva vstúpiť do NATO a získať viac zbraní od svojich spojencov. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Zelenskyj po svojom príchode na Twitteri uviedol, že stretnutie sa bude týkať budúcotýždňového summitu NATO vo Vilniuse, "bezpečnostných záruk" a dohody medzi Kyjevom a Moskvou o vývoze ukrajinského obilia, ktorú Turecko pomohlo vlani sprostredkovať.

Zelenskyj aj Erdogan chcú predĺžiť platnosť tejto dohody, ktorá sa skončí 17. júla. Táto dohoda Kyjevu garantuje vývoz kukurice a iných obilnín na svetové trhy počas prebiehajúcej vojny s Ruskom.

Podľa analytikov sa bude ukrajinský prezident snažiť presvedčiť svojho tureckého kolegu, aby odobril vstup Švédska do NATO. Ankara dlhodobo tento krok blokuje pre spor so Štokholmom, v ktorom ho obviňuje z ľahostajného prístupu ku kurdským militantom žijúcim vo Švédsku.

Erdogan sa snažil využiť svoje dobré vzťahy so Zelenským, ako aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na ukončenie vojny na Ukrajine, zatiaľ však neúspešne, pripomína AFP.

Turecko zorganizovalo prvé dve kolá mierových rokovaní a usiluje sa o sprostredkovanie ďalších rozhovorov medzi Moskvou a Kyjevom. Západné štáty sa však obávajú o narastajúce hospodárske vzťahy medzi Tureckom a Ruskom, ako aj o vzdor Ankary pri rozširovaní Severoatlantickej aliancie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.