Hodnotenie priebehu protiofenzívy od čelných predstaviteľov vo veľkej miere závisí od ich štátnej príslušnosti, vlastných želaní a toho, čo si vôbec môžu dovoliť povedať.

Zelenskyj vo štvrtok na spoločnej tlačovej konferencii s českým prezidentom Petrom Pavlom v Prahe povedal, že veci idú správnym smerom. „Napredujeme, máme teraz iniciatívu. Ofenzíva nie je rýchla, to je pravda, no napriek tomu sa posúvame dopredu, a nie dozadu, a preto to vnímam pozitívne,“ vyjadril sa.

Vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj v telefonáte s predsedom Zboru náčelníkov štábov amerických ozbrojených síl Markom Milleym v rovnaký deň vyhlásil, že protiofenzíva sa „vyvíja podľa plánu“.

Milley pritom v kontraste s tým iba na konci minulého mesiaca v rozhovore na pôde americkej novinárskej organizácie National Press Club skonštatoval, že Kyjev postupuje „pomalšie, ako sa očakávalo“, no vraj ho to neprekvapuje.

Najpesimistickejšie hodnotenie z pohľadu Ukrajiny prichádza od agresorov a nezávislých pozorovateľov, ktorí súčasné dianie opisujú ako posun o stovky metrov až kilometrov za ceny obrovských strát mužov a armádnej techniky, navyše veľmi modernej.

O príčinách nikto nepochybuje

Dôvodom, prečo je to tak, sa Štandard systematicky a dopodrobna venoval hneď v niekoľkých samostatných článkoch. Zhrnúť ich možno v krátkosti do troch hlavných kategórií.

V prvom rade, Rusom sa podľa portálu Medusa v očakávaní ukrajinskej protiofenzívy podarilo na okupovaných územiach na Ukrajine a v ruských pohraničných oblastiach vybudovať zhruba 1 500 kilometrov opevnenia. Rusko podľa údajov Centra pre strategické a medzinárodné otázky (CSIS) vytvorilo vôbec najrozsiahlejší obranný systém v Európe od konca druhej svetovej vojny, teda za posledných 80 rokov.

Násilím posunutú hranicu oboch znepriatelených štátov dnes lemujú zákopy, ostnaté drôty, protitankové zátarasy známe ako dračie zuby, bunkre, rôzne iné obranné konštrukcie a v neposlednom rade míny, ktoré okupačné sily podľa ukrajinského prezidenta položili na ploche 200-tisíc štvorcových kilometrov, čo je rozloha štyrikrát väčšia, než má celé Slovensko. Mínové polia na juhu Ukrajiny sú napríklad také husté, že jednotky môžu postupovať len „strom po strome“, ako nedávno povedal pre CNN jeden vojak zapojený do protiofenzívy.

Najvyšší vojenský predstaviteľ NATO holandský admirál Rob Bauer 3. júla v Bruseli novinárom povedal, že prechod Ukrajincov je ťažký a situáciu porovnal s vylodením spojencov v Deň D vo Francúzsku v roku 1944. „V Normandii v druhej svetovej vojne sme videli, že trvalo sedem, osem, deväť týždňov, kým všetci spojenci skutočne prelomili obranné línie Nemcov,“ povedal Bauer. „Nie je teda prekvapením, že to nejde rýchlo,“ dodal.

Druhou vážnejšou prekážkou je delostrelecká a letecká prevaha na strane Rusov, ktorá sa navyše násobí obmedzenou ukrajinskou protivzdušnou obranou.

Keď zástupca šéfredaktora najväčšieho nemeckého denníka Bild Paul Ronzheimer navštívil frontovú líniu na Ukrajine, konkretizoval, že hlavnou prekážkou ukrajinského napredovania sú ruské útočné vrtuľníky Kamov Ka-52 Alligator.

Ako povedal novinárovi jeden z ukrajinských vojakov, Rusi útočia z týchto helikoptér na vzdialenosť až ôsmich kilometrov, no ukrajinskí vojaci im na takú vzdialenosť nemajú čím odporovať.

Do tretice, vo fáze, keď sa vojna preklopila do takzvanej opotrebovávacej, sú čoraz dôležitejším faktorom aj dostupné ľudské kapacity.

Rusi sa dnes poučili z nedostatku mužov badateľného v začiatkoch konfliktu a takisto veľkosť samotnej populácie hrá v ich prospech ešte viac ako hovoria oficiálne údaje. Podľa nich pred vojnou v Rusku (aj s Krymom) žilo zhruba 145 miliónov ľudí, zatiaľ čo na Ukrajine asi 40 miliónov. Rusko by tak malo v populácii prevahu zhruba tri a pol ku jednej.

Lenže milióny Ukrajincov po vojne utiekli z krajiny (z toho tri milióny do Ruska) a ďalšie milióny žijú na okupovaných územiach. Podľa jedného z najvýraznejších súčasných expertov na otázky medzinárodných vzťahov a bezpečnosti, amerického profesora Johna Mearsheimera, preto môže byť skutočný populačný pomer až päť ku jednej v prospech Ruska.

Asi 158 kilometrov je oslobodených, zostáva 120-tisíc

Aj v dôsledku týchto premenných Ukrajina oslobodila iba 158,4 štvorcových kilometrov. V pondelok to oznámila námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. Podľa informácií britského ministerstva obrany z minulého týždňa ale Ukrajina vybojovala už asi 300 štvorcových kilometrov územia, teda približne dvojnásobok.

Hoci môže byť súčasný stav s odstupom dní o niečo priaznivejší, ide o irelevantné posuny, keďže ruské jednotky dnes okupujú asi 120-tisíc štvorcových kilometrov ukrajinského územia, čo predstavuje zhruba 20 percent celkovej rozlohy krajiny.

Správou dňa sa v tejto atmosfére stáva, ak ukrajinská armáda oslobodí dve či tri obce, navyše poznačené krutými bojmi, vyľudnené a z hľadiska bojovej stratégie často bezcenné. Na porovnanie, na Ukrajine sa podľa staršieho sčítania z prelomu milénií nachádzalo približne 27-tisíc miest a obcí.

Pripomeňme, že deklarovanou snahou ukrajinskej strany je oslobodenie celého svojho územia vrátane Krymu anektovaného v roku 2014 a obnovenie územia v rozsahu hraníc z roku 1991.

O územie vraj teraz nejde

V tieni týchto nelichotivých čísel sa objavujú správy, že Ukrajinci sa do masívneho oslobodzovania vlastne zatiaľ ani nehrnú a že ich protiofenzívna stratégia je založená skôr na rozdrvení ruských síl a zdrojov ako na rýchlom znovuzískaní rozsiahlych území. V najnovšej aktualizácii zo stredy tohto týždňa to uviedli analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Inštitút uviedol, že modus operandi Kyjeva „šetrí ukrajinskú pracovnú silu za cenu pomalšieho tempa územných ziskov, pričom postupne vyčerpáva ruský personál a vybavenie“.

„V tejto fáze aktívneho nepriateľstva plnia ukrajinské obranné sily úlohu číslo jedna – maximálne zničenie živej sily, techniky, skladov paliva, vojenských vozidiel, veliteľských stanovíšť, delostrelectva a síl protivzdušnej obrany ruskej armády,“ vyjadril sa na Twitteri tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Olexij Danilov.

Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov tiež koncom júna v rozhovore pre britský portál Financial Times uviedol, že oslobodenie viacerých obcí spod ruskej okupácie v uplynulých týždňoch ešte nebolo hlavnou udalosťou plánovanej protiofenzívy Kyjeva.

„Keď to nastane, všetci to uvidíte... Každý všetko uvidí,“ povedal Reznikov v reakcii na správy médií o pomalom postupe proti dobre opevneným ruským pozíciám. Potvrdil tiež, že do boja ešte neboli nasadené hlavné rezervy armády vrátane brigád, ktoré boli vycvičené na Západe a sú vybavené modernými tankami a obrnenými vozidlami od NATO.

Toto vysvetlenie však znie pochybne, keďže vyčerpávanie ruskej armády, pochopiteľne, obrovsky vyčerpáva aj tú ukrajinskú a faktom je, že pravidlá opotrebovávacej vojny vzhľadom na horeuvedený nepomer nepustia. Samozrejme, nie je vylúčené, že Ukrajina má svoje esá v rukáve a Rusov prekvapí tak, ako sa jej to už neraz podarilo.

Presné straty nepoznáme, no zrejme sú kolosálne

Pokiaľ ide o straty, Putin 27. júna uviedol, že od začiatku protiofenzívy ukrajinské sily prišli o 259 tankov a 780 obrnených vozidiel. Hoci zrejme ide o nadhodnotené údaje, z bojiska sú známe zábery, na ktorých sa na ploche len niekoľko stoviek štvorcových metrov nachádzalo vyše 20 zničených ukrajinských bojových vozidiel.

Obete medzi vojakmi sa za posledný mesiac pri relevantných odhadoch rátajú vysoko v tisíckach. Mearsheimer predpokladá, že Ukrajinci majú straty minimálne dvakrát vyššie než Rusi. Ako však spomína, niektorí jeho kolegovia z brandže hovoria skôr o trojnásobných či o ešte vyšších stratách v neprospech Ukrajincov.

Podobné straty už západným reportérom priznali ukrajinskí vojaci na viacerých častiach frontu. „Nepoznám plány našej vlády, ale vyzerá to na vyhladenie vlastného obyvateľstva,“ hovorí ukrajinský vojak v Bachmute v nedávnej reportáži magazínu VICE.

Orekhov area, June 26

Ukrainian losses from a recent battle, up to 23 armored vehicles can be seen throughout the video, also M2A2 Bradleys. pic.twitter.com/Yxv6kZNfzM

— cvetko35 (@cvetko35) June 26, 2023

Čo môže priniesť zmenu?

Ak je reč o eventuálnej zmene hry a obrate v prospech Kyjeva, a priori existujú interné a externé faktory, ktoré ich môžu priniesť.

Medzi tie interné patrí dodávka všetkých zbraní, ktoré Kyjev požaduje. Americký týždenník Newsweek ešte koncom minulého roka napísal, že Ukrajina potrebuje na víťazstvo tri typy zbraní.

Prvou boli tanky a ťažké obrnené vozidlá. Ukrajina v tomto smere medzičasom zaznamenala výrazný úspech a postupom času do jej arzenálu od spojencov pribudli a ešte len pribudnú tanky ako nemecké leopardy, britské challengery a americké abramsy. Ešte pestrejší je zoznam bojových vozidiel najrôznejšieho druhu.

Druhou kategóriou boli raketové systémy dlhého doletu, pričom sa písalo konkrétne o sérii amerických taktických balistických striel ATACMS s doletom až 300 kilometrov. Koncom júna denník Wall Street Journal s odvolaním sa na vysokého ukrajinského predstaviteľa informoval, že USA stoja tesne pred schválením jeho dodávky. Pripomeňme, že Kyjev ním chce útočiť aj na Krym.

Poslednou kategóriou boli stíhačky, pričom sa uvažovalo najmä o švédskych gripenoch a amerických bojových lietadlách F-16, pričom gripeny neskôr z debát vypadli. Aj v tomto smere sú však Ukrajinci na polceste, keďže USA už povolili výcvik pilotov, no samotné dodanie strojov ešte nie. Výcvik sa nedávno začal v Dánsku alebo v Poľsku a ochotu vo štvrtok oficiálne vyjadrilo aj Rumunsko. Experti však otvorene tvrdia, že zázraky nemožno očakávať ani od importu F-16.

Treba mať ale na pamäti, že potenciálne odsúhlasenie, výcvik a dodávka všetkých týchto zbraní je otázka minimálne niekoľkých mesiacov a do súčasnej etapy protiofenzívy preto nezasiahnu.

Ak ide o externé faktory, Ukrajincom by v dosiahnutí stanovených cieľov pomohol ekonomický a politický tlak Číny a Indie na Rusko. Avšak predstava, že ho donútia vzdať sa anektovaných území a stiahnuť sa za svoje pôvodné hranice, je zatiaľ veľmi nepravdepodobná.

Ak nás však udalosti posledných rokov niečo naučili, je to skutočnosť, že nereálne sa reálnym naozaj zvykne stávať a navyše veľmi rýchlo. Koniec koncov, je pravdepodobné, že obe ázijské veľmoci majú pri Ukrajine vytýčené isté hranice a ich jasnému pomenovaniu bráni len vzájomný ekonomický prospech. Len v stredu napríklad svet obletela nepotvrdená správa denníka Financial Times, že čínsky prezident Si Ťin-pching varoval Putina pred jadrovým vyhrážaním sa.

Ďalšie, čo by Ukrajinu mohlo zachrániť, je ruský domáci front – povstanie alebo prevrat, následkom ktorého by bola Putinova vláda zosadená a vojna zastavená. Akýsi podivný náznak toho sme videli počas vzbury vagnerovcov.