Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Video: Ukrajinský vojak natočil vlastnú smrť

Ukrajinský vojak natáčal pomocou gopro kamery boje na fronte v okolí mesta Kreminna. Na zázname možno vidieť viacero konfrontácií s ruskými vojakmi, z ktorých sa mu jedna stala osudnou.

Krutú tvár vojny na Ukrajine pripomenulo video, ktoré sa pred desiatkami hodín začalo šíriť na telegramových kanáloch a na sociálnej sieti Twitter.

Na audiovizuálnom zázname možno pozorovať, ako sa ukrajinský vojak a zároveň nositeľ kamery pohybuje so spolubojovníkmi v listnatom lese s pomerne hustým krovinatým porastom. Viacerí vojnoví blogeri odhadujú, že ide o okolie mesta Kreminna v Luhanskej oblasti, kde sa odohrávajú tvrdé konflikty medzi ruskými a ukrajinskými vojakmi.

Video sa skladá z troch prestrihnutých častí. V prvých sekundách záznamu postupuje ukrajinský vojak spolu s ďalším spolubojovníkom lesom, pričom ich zasiahne náhla nepriateľská paľba a druhý vojak klesá k zemi.

Na ďalších záberoch potom vidieť, ako sa vojak s kamerou schováva počas prestrelky za stromom a neskôr vybieha, podľa všetkého na pomoc zranenému kolegovi. V behu ho však evidentne zasiahli nepriateľské strely a spolu s kamerou padá na zem. Nasleduje tmavý obraz a na nahrávke je už iba počuť kričiacich vojakov.

(sak)

Minúta  |  

Prieskum: Podľa Poliakov by sa Ukrajina mala ospravedlniť za volynský masaker

Väčšina Poliakov sa domnieva, že ukrajinský prezident by sa mal oficiálne ospravedlniť za tzv. volynský masaker, pri ktorom bolo na severozápade Ukrajiny počas druhej svetovej vojny zavraždených približne 100-tisíc Poliakov. Vypláva to z prieskumu uskutočneného Inštitútom pre prieskum verejnej mienky (CBOS). V sobotu to uviedla agentúra PAP, informuje TASR.

Príslušníci Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) v rokoch 1943–1944 zavraždili v oblasti Volyň približne 100-tisíc Poliakov. Tento región pred druhou svetovou vojnou patril Poľsku, teraz je však súčasťou ukrajinského územia.

Poľský Senát prijal v roku 2016 rezolúciu, v ktorej označil volynský masaker za genocídu.

Podľa prieskumu realizovaného CBOS, na ktorom sa zúčastnilo viac ako tisíc osôb, si 92 percent Poliakov uvedomuje, čo sa počas druhej svetovej vojny vo Volyni udialo. Až 78 percent opýtaných verí, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj by sa mal pred blížiacim sa 80. výročím masakru Poľsku oficiálne ospravedlniť.

Viac ako štvrtina účastníkov prieskumu však tvrdí, že stačí, ak sa Zelenskyj za masaker ospravedlní po skončení vojny na Ukrajine. Podľa 13 percent opýtaných sa Zelenskyj ospravedlniť nemusí a deväť percent ľudí odpovedalo "neviem".

CBOS tiež uvádza, že podľa jeho údajov sa od roku 2018 viac ako dvojnásobne zvýšil počet Poliakov, ktorí si myslia, že Ukrajina a Poľsko majú medzi sebou dobré vzťahy. Opak si myslia len štyri percentá opýtaných.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenského rodné mesto Kryvyj Rih sa stalo terčom útoku dronmi

Mesto Kryvyj Rih v strednej časti Ukrajiny sa v noci na sobotu stalo terčom ruského útoku dronmi. Zasiahnutý bol tamojší poľnohospodársky závod a zranenia utrpel jeden muž, informoval Serhij Lysak, gubernátor Dnepropetrovskej oblasti. TASR o tom píše na základe správ staníc CNN a Sky News.

"Nepriateľ zaútočil v noci na Kryvyj Rih. Použil bezpilotné lietadlá," napísal Lysak na príspevku na platforme Telegram.

Zranený 26-ročný muž je hospitalizovaný, pričom Lysak jeho stav označil za stredne ťažký. Po útoku vypukli podľa jeho slov v meste dva požiare, ktoré sa rozšírili na plochu 360 metrov štvorcových, kým sa ich podarilo uhasiť. Zničených pri tom bolo niekoľko skladov a vozidiel.

Kryvyj Rih je rodným mestom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Terčom ruských útokov sa stal počas vojny už niekoľkokrát a je známe, že ruský prezident Vladimir Putin sa na toto mesto zameriava pri symbolických dátumoch, uvádza Sky News.

Najnovší útok tiež zapadá do takéhoto scenára, keďže sa odohral pri príležitosti 500. dňa ruskej invázie na Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Najvyšší súd rozhodne v kauze košického Jakabovho paláca, stopol verdikt krajského súdu

V dlhoročnom spore o vlastníctvo Jakabovho paláca v Košiciach Najvyšší súd (NS) SR najnovšie odložil právoplatnosť rozsudku krajského súdu, a to až do skončenia konania o dovolaní, ktoré podalo mesto Košice. Podľa rozhodnutia krajského súdu táto národná kultúrna pamiatka nepatrí do vlastníctva mesta, ale do dedičstva po jej vlastníkovi z čias druhej svetovej vojny Karolovi Szakmárym.

O samotnom dovolaní NS zatiaľ nerozhodol, čo TASR potvrdila jeho hovorkyňa Alexandra Važanová. Verdikt o odložení právoplatnosti rozsudku košického krajského súdu, ktoré žiadalo mesto, vyniesol NS 26. apríla 2023. "Dovolací súd má zároveň po predbežnom preskúmaní dovolania za to, že nie je vylúčená jeho úspešnosť a nejde o zjavne nepodložené podanie," uviedol NS v odôvodnení.

Okresný súd (OS) Košice I v marci 2019 rozhodol, že historická budova s pozemkami bola ku dňu smrti Karola Szakmáryho v roku 1980 v jeho výlučnom vlastníctve a patrí do dedičstva po ňom. Krajský súd po odvolaní sa mesta v septembri 2021 tento rozsudok potvrdil. Mesto Košice podalo dovolanie na NS ako mimoriadny opravný prostriedok 10. februára 2022. Deklarovalo, že je naďalej presvedčené o svojom vlastníckom práve na Jakabov palác a využije všetky dostupné právne prostriedky na jeho zachovanie.

Dovolanie sa na NS podľa Važanovej dostalo až 2. februára 2023. Okresný súd, ktorý dovolanie na NS predkladal, vlani poukázal na problém so zabezpečením jeho prekladu do portugalčiny - úradného jazyka v Brazílii, kde žijú dcéry a vnuci určeného pôvodného vlastníka nehnuteľnosti. Ako žalobcovia v spore o vlastníctvo požiadali o preklad dovolania, čo OS akceptoval.

Jakabov palác postavili v roku 1899 v novogotickom slohu a pri jeho budovaní využili vyradené časti z Dómu sv. Alžbety. Na konci druhej svetovej vojny v ňom dočasne sídlil československý prezident Eduard Beneš. Mesto využívalo túto pamiatku na Mlynskej ulici v historickom centre na reprezentačné účely.

V spore o vlastníctvo paláca sa od 90. rokov 20. storočia viedlo viacero súdnych konaní. Od roku 2001 je pre spory budova zatvorená.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo obrany: Prvá zo 16 objednaných húfnic pre Ukrajinu bude vyrobená do konca júla

Prvá zo 16 objednaných húfnic Zuzana 2 pre Ukrajinu bude vyrobená do konca júla. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Mária Precner.

"Všetkých 16 kusov bude Ukrajine odovzdaných do konca roka 2024," doplnila hovorkyňa.

Výrobu novej techniky pre Ukrajinu financuje spoločne Dánsko, Nemecko a Nórsko, ktoré na tento účel vyčlenili 92 miliónov eur. Zuzany vyrába štátna akciová spoločnosť Konštrukta Defence.

Ukrajina už v súčasnosti využíva osem húfnic Zuzana 2, ktoré si od Slovenska zakúpila prostredníctvom komerčného kontraktu.

(tasr)

Minúta  |  

Zavádzanie geneticky modifikovaných organizmov do potravín a na polia odmietajú včelári aj ministerstvo pôdohospodárstva

Zavádzanie geneticky modifikovaných organizmov (GMO), respektíve nových genomických techník (NGT) do potravín a na polia odmieta Slovenský zväz včelárov (SZV), Občianska iniciatíva Slovensko bez GMO, ako aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Uviedli to v súvislosti s medializovanými informáciami o tom, že Európska komisia (EK) navrhuje deregulovať nové GMO vyrobené cestou NGT a vylúčiť ich z európskej legislatívy o GMO.

Neexistujú podľa SZV a občianskej iniciatívy dôkazy, že nové GMO budú bezpečné a funkčné. "Existujú napríklad vedecké dôkazy, že NGT nie sú presné a spoľahlivé, spôsobujú neželané modifikácie na rôznych miestach DNA. Takéto zmeny môžu priniesť rastlinám nebezpečné vlastnosti," tvrdia včelári a iniciatíva.

GMO poľnohospodárstvo je podľa nich súčasťou vysoko industrializovaného poľnohospodárskeho systému, ktorý je jedným z hlavných faktorov straty biodiverzity. NGT môžu spôsobiť nebezpečné vlastnosti GMO plodín, ktoré budú mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie, pretože po vypustení do prírody bude veľmi ťažké zvrátiť prípadný škodlivý proces.

"GMO sú rizikom aj pre opeľovače, ktoré aj bez toho čelia obrovskému tlaku. Neuskutočnil sa napríklad žiadny výskum o interakcii nových GMO so včelami a inými opeľovačmi," upozornil ďalej SZV a iniciatíva Slovensko bez GMO.

Navrhovanou dereguláciou štáty EÚ stratia podľa nich možnosť zakázať pestovanie nových GMO a spotrebitelia stratia možnosť vyhnúť sa im. Nové GMO sa bez označenia dostanú na pulty a verejnosť nebude vedieť, že ich konzumuje. Európsky súdny dvor pritom podľa nich rozhodnutím určil, že produkty NGT sú tiež GMO.

"Na nové GMO sa budú vzťahovať patenty, ktoré zaručia zisky producentom a obmedzia stredných a malých šľachtiteľov a pestovateľov konvenčných plodín. Patentovať sa budú môcť aj rastliny s vlastnosťami, ktoré je možné získať konvenčným šľachtením. Vznikne tak neprehľadná huština patentov, ktorá spôsobí monopolizáciu poľnohospodárstva a neistoty malým a stredným subjektom," podčiarkli včelári a iniciatíva. Dereguláciou by podľa nich utŕžilo ranu ekologické poľnohospodárstvo a poľnohospodárstvo a potravinárstvo bez GMO.

"Slovenská republika má v téme GMO dlhodobo nemennú pozíciu. Vzhľadom na skutočnosť, že slovenská verejnosť odmieta geneticky modifikované potraviny a krmivá, má SR vôľu podporovať produkty bez použitia GMO. Z tohto dôvodu hlasuje Slovenská republika proti návrhom povoliť uvedenie výrobkov vyrobených, obsahujúcich alebo pozostávajúcich z geneticky modifikovaných surovín či zdrojov na trh EÚ," dodal pre TASR odbor komunikácie MPRV.

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR podľa slov jeho hovorcu Tomáša Ferenčáka eviduje návrh EK o deregulácii niektorých typov nových geneticky modifikovaných plodín. "Rezort považuje za dôležité, aby bol tento návrh ďalej diskutovaný a podložený vedeckými poznatkami. Pre ministerstvo je dôležité, aby GMO plodiny nepredstavovali ohrozenie pre zdravie ľudí a životné prostredie. V tejto súvislosti budú pokračovať rokovania aj na medzinárodnej úrovni," doplnil Ferenčák.

(tasr, sak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.