Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj sa vrátil z Turecka aj s piatimi veliteľmi obrancov Azovstaľu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v sobotu vrátil z návštevy Turecka spoločne s piatimi bývalými veliteľmi ukrajinských vojakov, ktorí bránili mariupolské oceliarne Azovstaľ pred útokmi ruských inváznych vojsk. Informovala o tom televízna stanica Sky News.

Zelenskyj už krátko pred svojim návratom do vlasti avizoval, že spoločne s ním príde aj skupina ukrajinských vojakov, ktorí sa dostali do ruského zajatia.

Po Zelenského návrate bola zverejnená séria fotografií, na ktorých sa prezident objíma s piatimi bývalými veliteľmi obrancov Azovstaľu: Denysom Prokopenkom, Sviatoslavom Palamarom, Serhijom Volynským, Olehom Chomenkom a Denysom Šlehom. Na jednej z fotografií Zelenskyj pózuje s vojakmi na palube lietadla.

Ide o piatich veliteľov tzv. pluku Azov a iných zložiek ukrajinskej armády (ukrajinskej Národnej gardy a námornej pechoty), ktoré zohrali kľúčovú úlohu pri obrane juhoukrajinského mesta Mariupol, respektíve tamojších oceliarní Azovstaľ, kde sa zabarikádovali poslední ukrajinskí obrancovia.

Bitka o Mariupol sa začala hneď po ruskom vpáde na Ukrajinu z vlaňajšieho 24. februára a Rusom sa mesto podarilo dobyť po ťažkých bojoch až po takmer troch mesiacoch.

Piati velitelia pluku Azov sa z ruského zajatia dostali v rámci výmeny zajatcov medzi Ukrajinou a Ruskom vlani v septembri. V súlade s dohodou, ktorú sprostredkovali Saudská Arábia a Turecko, boli po prepustení prevezení do Turecka, kde mali zostať pod ochranou tamojších úradov až do konca vojny na Ukrajine. Prečo sa napokon vrátili z Turecka so Zelenským, nebolo bezprostredne jasné.

Po príchode do Turecka sa piati velitelia vlani na jeseň zvítali so svojimi príbuznými a dostali Rad Zlatej hviezdy a titul Hrdinu Ukrajiny, ktoré im udelil prezident Zelenskyj.

(tasr)

  |  

Ukrajina sľubuje, že kazetovú muníciu použije len na oslobodenie svojho územia

Ukrajina použije kazetovú muníciu na oslobodzovanie vlastného územia spod ruskej okupácie, avšak nenasadí ju na území Ruska. Povedal to v sobotu ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov. Zároveň privítal rozhodnutie Spojených štátov zaslať Kyjevu takúto muníciu, píše TASR podľa agentúry Reuters.

USA v piatok oznámili, že Ukrajine pošlú kazetovú muníciu, ktorá je v mnohých častiach sveta zakázaná. Americký prezident Joe Biden to označil za "ťažké rozhodnutie", Ukrajina však podľa jeho slov takúto muníciu potrebuje.

Reznikov povedal, že táto munícia pomôže zachrániť životy ukrajinských vojakov. Dodal, že Ukrajina si bude jej použitie prísne evidovať a informácie v tomto smere zdieľať so svojimi partnermi.

"Náš postoj je jednoduchý - musíme oslobodiť naše dočasne okupované územia a zachrániť životy našich ľudí," uviedol na Twitteri. "Ukrajina použije túto muníciu len na de-okupáciu našich medzinárodne uznaných území. Táto munícia sa nebude používať na oficiálne uznanom území Ruska," dodal.

Reznikov tiež uviedol, že ukrajinská armáda nebude používať kazetovú muníciu v zaľudnených oblastiach, no nasadzovať ju bude len "na prerazenie obranných línií nepriateľa".

Používanie kazetovej munície zakazuje vyše 120 krajín. Medzinárodný Dohovor o kazetovej munícii, ktorý zakazuje jej výrobu, skladovanie, použitie a transfer kazetovej munície, však nepodpísali Rusko, Ukrajina ani samotné USA.

Obvykle sa z týchto zbraní uvoľní obrovské množstvo malých bômb, ktoré dokážu zabíjať na ploche niekoľkých hektárov, čo ohrozuje životy civilistov. Ak nevybuchnú, zostávajú hrozbou aj na celé desaťročia, približuje Reuters.

Španielsko, ktoré je signatárom zmieneného dohovoru, sa v sobotu vyslovilo proti rozhodnutiu USA. Španielska ministerka obrany Margarita Roblesová uviedla, že hoci má Madrid 'pevný záväzok' voči Ukrajine, je tiež zásadový aj v tom, že "určité zbrane a bomby sa nemôžu dodávať za žiadnych okolností".

Británia je tiež signatárom zmieneného dohovoru a taktiež sa vyjadrila nesúhlasne voči používaniu tejto munície. Britský premiér Rishi Sunak v sobotu od jej nasadenia "odrádzal". Dodal pritom, že Británia bude naďalej Ukrajinu podporovať iným spôsobom, ako napríklad poskytovaním tankov a zbraní dlhého doletu.

Samotné Rusko v bojoch na Ukrajine takúto muníciu používa. Rozhodnutie USA zaslať ju Ukrajine však v sobotu kritizovalo ako "akt zúfalstva". Zároveň uviedlo, že nebude mať nijaký vplyv na jeho "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine.

(tasr)

  |  

Rusko vyhlásilo, že dodanie kazetovej munície Ukrajine je "aktom zúfalstva"

Rusko označilo v sobotu rozhodnutie Spojených štátov poslať Ukrajine kazetovú muníciu za "akt zúfalstva". Povedala to hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, informuje agentúra AFP, ktorá pripomína, že samotné Rusko nasadzuje túto muníciu v bojoch na Ukrajine.

"Je to akt zúfalstva a ukazuje slabosť na pozadí zlyhania toľko skloňovanej ukrajinskej protiofenzívy," uviedla Zacharovová.

"Najnovšia 'zázračná zbraň', na ktorú Washington a Kyjev vsádzajú bez toho, aby mysleli na vážne dôsledky, nebude mať žiadny vplyv na špeciálnu vojenskú operáciu," dodala hovorkyňa ruskej diplomacie, pričom použila termín, akým Rusko označuje svoju rozsiahlu vojenskú agresiu voči Ukrajine.

Zacharovová okrem toho uviedla, že takéto rozhodnutie poukazuje na "agresívny protiruský kurz USA, ktorého cieľom je čo najviac predĺžiť konflikt na Ukrajine". Sľuby Ukrajiny, že bude túto kontroverznú muníciu používať zodpovedne, podľa nej "nemajú žiadnu cenu".

USA v piatok oznámili, že Ukrajine pošlú kazetovú muníciu, ktorá je v mnohých častiach sveta zakázaná. Americký prezident Joe Biden to označil za "ťažké rozhodnutie", Ukrajina však podľa jeho slov takúto muníciu potrebuje.

Rozhodnutie Washingtonu medzičasom kritizovali mnohé ľudskoprávne skupiny, ktoré poukazovali na to, že nevybuchnutá munícia tohto druhu môže byť aj celé roky hrozbou pre civilistov.

(tasr)

  |  

Polícia našla v byte v Snine dvoch mŕtvych mužov. Obaja mali strelné poranenia

Dve osoby bez známok života boli v sobotu popoludní nájdené v jednom z bytov v meste Snina. Informuje o tom prešovská krajská polícia na sociálnej sieti.

„Polícia je na mieste, zaisťujú sa stopy a vykonávajú ďalšie prvotné úkony. Na mieste je výjazd odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Prešove. Bližšie informácie nie je možné v tejto chvíli poskytnúť," uviedla polícia.

Upozornil na to taktiež portál noviny.sk, ktorý uviedol, že na mieste sú záchranné zložky aj hasiči. Do bytu boli povolaní aj kukláči. Nik nevedel, čo bude vnútri, hasiči boli preto pripravení odpojiť celú bytovku od plynu. Vnútri našli telá dvoch mladých mužov vo veku približne 30 rokov. Obaja mali podľa spravodajcu strelné poranenia. Podľa ďalších dostupných informácií by údajne išlo o dvoch kamarátov.

Polícia zatiaľ pracuje s viacerými verziami. Prvé informácie naznačovali, že išlo o vraždu a následnú samovraždu. Mohlo však dôjsť aj k tomu, že jeden z mužov vystrelil na druhého omylom a následne namieril zbraň proti sebe.

V prípade sa podľa spravodajského portálu objavila dokonca aj tretia osoba, konkrétne muž, ktorý vraj podľa zdroja TV JOJ zalarmoval políciu a povedal, že v byte došlo k streľbe v sobotu nadránom alebo ešte v noci.

Portál Startitup informoval, že ide predbežne o vraždu a samovraždu a minimálne jeden z mŕtvych je príslušník Kriminálneho úradu finančnej správy.

(tasr, sak, sita)

  |  

Mladý sýrsky utečenec sa stal starostom nemeckého mesta. Zapísal sa do histórie

Mladý sýrsky utečenec Ryyan Alshebl zložil v piatok večer prísahu a stal sa starostom nemeckého mestečka Ostelsheim. Zapísal sa tak do histórie, uvádza TASR citujúc zo sobotných správ televízie al-Džazíra a agentúry DPA.

Alshebl, ktorý má v súčasnosti 29 rokov, utiekol zo Sýrie pred ôsmimi rokmi. Za starostu ho zvolili v apríli občania tohto malého 2,5-tisícového švábskeho mesta absolútnou väčšinou, a síce 55,4 percentami hlasov. Úradu sa ujal na piatkovej ceremónii na tamojšej radnici.

Združenie mladých starostov v Nemecku informovalo, že nevie o žiadnom inom utečencovi, ktorý by prišiel do Nemecka v roku 2015 a následne zastával takýto post. Podľa miestnych úradov sa o takúto funkciu vo všetkých obciach spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko neuchádzal ani nijaký iný kandidát so sýrskym pôvodom.

Alshebl prišiel do Nemecka ako 21-ročný so skupinou priateľov a podľa nemeckej stanice Deutsche Welle (DW) cestoval aj cez Stredozemné more. Patrí k státisícom utečencov, ktorí prišli do Nemecka zo Sýrie po tom, ako vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová otvorila hranice pre migrantov.

Alshebl sa naučil po nemecky a následne absolvoval stáž na radnici v meste Althengstette neďaleko Ostelheimu, kde dostal prvýkrát možnosť nahliadnuť do fungovania verejnej správy.

"Opýtal som sa (tamojšieho) starostu, či by som tam mohol získať odborný výcvik. Podal som si prihlášku, absolvoval pohovory a prijali ma," povedal Alshebl, ktorý v Sýrii študoval financie a bankovníctvo. "Už počas prvého roka mojej odbornej prípravy som vedel, že to budem robiť, otázkou však bolo kedy," dodal.

Po získaní nemeckého občianstva pracoval Alshebl v mestskom zastupiteľstve v Althengstett, dokým ho nezvolili za starostu Ostelheimu.

(tasr)

  |  

Rezort práce pripravuje ďalšiu 100-eurovú inflačnú pomoc: Pozrite, kedy ju plánuje vyplatiť

PREŠOV – Ministerstvo práce a sociálnych vecí pripravuje ďalší balík jednorazovej 100-eurovej inflačnej pomoci. Takúto dávku chce rezort vyplatiť na každé dieťa a mladého dospelého v profesionálnej náhradnej rodine.

Uviedla to ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Soňa Gaborčáková. Peniaze plánuje ministerstvo vyplácať v septembri. Na sto eur budú mať podľa Gaborčákovej nárok aj tí náhradní rodičia, ktorí nemajú nárok na opakovaný príspevok náhradnému rodičovi, napríklad starí rodičia, ktorí majú rozhodnutím súdu zverené do svojej starostlivosti vnúča.

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny prijímajú do konca júla žiadosti o poskytnutie 100-eurovej inflačnej pomoci pre domácnosti s nízkym príjmom, ktoré nedostali inflačnú pomoc v minulom roku. Od začiatku mája dostali 5,8 tisíca žiadostí o poskytnutie 100-eurovej inflačnej pomoci. „Najviac žiadostí o inflačnú pomoc podali ľudia v okrese Rimavská Sobota, v Košiciach, v Bratislave, Lučenci a v Prešove,“ uviedol v tlačovej správe generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Karol Zimmer.

Úrady práce začali prijímať žiadosti na začiatku mája s cieľom pomôcť v náročnej sociálnej situácii tým ľuďom, ktorí nedostali dotáciu v rámci prvého či druhého balíka. Úrady sú pripravené prostredníctvom tretieho balíka pomôcť ďalším 50-tisíc ľuďom. Žiadosť je potrebné podať na úrad práce do konca júla.

(SITA)