Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vláda premiéra Mitsotakisa má zelenú, chce uzákoniť manželstvá pre homosexuálov

Grécky parlament vyjadril v sobotu dôveru vláde premiéra Kyriakosa Mitsotakisa, ktorá tak môže započať svoje druhé funkčné obdobie. TASR správu prevzala od agentúry AP.

Parlament vyjadril dôveru vláde dva týždne po voľbách, pričom novú vládu podporilo 158 z 300 poslancov. Hlasovanie tak dopadlo podľa očakávaní, keďže Mitsotakisova strana Nová demokracia má v parlamente väčšinu.

Nová demokracia vyhrala koncom júna voľby so ziskom 40,56 percenta hlasov a v parlamente tak získala 158 kresiel. Druhá skončila vo voľbách ľavicová strana SYRIZA, ktorú podporilo necelých 18 percent voličov. Tretie skončilo so ziskom necelých 12 percent hlasov Panhelénske socialistické hnutie (PASOK). Celkovo sa do parlamentu dostalo osem strán.

Obavy z toho, že zloženie parlamentu môže vyústiť v nezhody a časté konfrontácie sa počas trojdennej debaty nepotvrdili. Samotný Mitsotakis privítal, že neprichádzalo k slovným útokom.

Mitsotakis vo svojich príhovoroch, ktoré predniesol na začiatku a na konci rozpravy, uviedol, že sa bude výrazne orientovať na obranu, pričom predstavil rozsiahly program jej modernizáciu. Ten zahŕňa napríklad nákup amerických viacúčelových stíhačiek F-35.

Grécky premiér poukázal tiež na svoju tvrdú politiku voči migrácii a postavil sa na čelo boja proti klimatickým zmenách. Zároveň prisľúbil, že predstaví legislatívu na uzákonenie manželstiev rovnakého pohlavia a tiež modernizáciu zdravotníctva a súdnictva.

Predstavitelia opozície počas rozpravy poukázali na viaceré nedostatky novej vlády. Líder socialistov Nikos Andrulakis spomenul napríklad škandál s odpočúvaním.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ obvinil Turecko z porušenia podmienok dohody o výmene zajatcov s Kyjevom

Kremeľ v sobotu obvinil Turecko z porušenia podmienok dohody, v rámci ktorej boli vlani v septembri zo zajatia prepustení aj piati bývalí velitelia obrancov mariupolských oceliarní Azovstaľ. Informovala o tom spravodajská televízna stanica Sky News.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v sobotu vrátil z návštevy Turecka a na letisku sa zvítal s piatimi bývalými veliteľmi obrancov Azovstaľu, ktorí sa od vlaňajšieho prepustenia z ruského zajatia zdržiavali na tureckom území.

V súlade s dohodou, ktorú sprostredkovali Saudská Arábia a Turecko mali totiž zostať v Turecku pod ochranou tamojších úradov až do konca vojny na Ukrajine. Za akých okolností a prečo sa napokon vrátili z Turecka do vlasti už v sobotu, nebolo bezprostredne jasné.

Ukrajinská prezidentská kancelária bližšie podrobnosti neposkytla. Uviedla len to, že sa vrátili na Ukrajinu "po rokovaniach s tureckou stranou".

Kremeľ reagoval na odchod pätice ukrajinských veliteľov z Turecka s rozhorčením. Podľa hovorcu Dmitrija Peskova Turecko "porušilo" podmienky dohody, v rámci ktorej boli títo muži prepustení z ruského zajatia.

Po Zelenského návrate z Turecka bola zverejnená séria fotografií, na ktorých sa prezident objíma s piatimi bývalými veliteľmi obrancov Azovstaľu: Denysom Prokopenkom, Sviatoslavom Palamarom, Serhijom Volynským, Olehom Chomenkom a Denysom Šlehom. Na jednej z fotografií, ktorú Zelenskyj doplnil komentárom "Doma", prezident pózuje s týmito vojakmi na palube lietadla.

Ide o troch bývalých veliteľov tzv. pluku Azov a brigád dvoch iných zložiek ukrajinskej armády (ukrajinskej Národnej gardy a námornej pechoty), ktoré zohrali kľúčovú úlohu pri obrane juhoukrajinského mesta Mariupol, respektíve tamojších oceliarní Azovstaľ, ktoré sa stali poslednou baštou ukrajinských obrancov.

Bitka o Mariupol sa začala hneď po ruskom vpáde na Ukrajinu a Rusom sa mesto podarilo dobyť po ťažkých bojoch až po takmer troch mesiacoch.

(tasr, sak)

Minúta  |  

Poľsko presúva na hranice s Bieloruskom tisíc vojakov

Poľsko presúva na svoje východné hranice približne tisíc vojakov. Deje sa tak v čase obáv z možnej prítomnosti žoldnierov z ruskej Vagnerovej skupiny na území susedného Bieloruska, informuje agentúra Reuters.

Okrem obáv z vagnerovcov môže poľskú vládu motivovať k posilňovaniu bezpečnosti hraníc aj skutočnosť, že v posledných týždňoch opäť vzrástol počet migrantov, ktorí sa snažia dostať do Poľska cez bieloruské územie.

Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak uviedol, že presun vojakov sa začal v priebehu soboty. Podľa neho ide o "demonštráciu našej pripravenosti reagovať na pokusy o destabilizáciu v blízkosti hranice našej krajiny".

Spoločne s vojakmi sa podľa Blaszczaka k hraniciam presúva aj takmer dvesto kusov vojenskej techniky. Poľsko už 2. júla avizovalo, že v záujme posilnenia bezpečnosti pošle na hranice s Bieloruskom päťsto policajtov.

Zakladateľ Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin pokúsil koncom júna zorganizovať ozbrojenú vzburu voči veleniu ruskej armády. Ukončenie vzbury pomohol vyjednať bieloruský líder Alexander Lukašenko a v rámci uzavretej dohody dostal Prigožin a jeho žoldnieri možnosť presunúť sa do Bieloruska.

To vyvolalo znepokojenie v krajinách na východnom krídle NATO, ktoré sa obávajú, že by presun vagnerovcov na bieloruské územie mohol zvýšiť nestabilitu v regióne.

V týždňoch po Prigožinovej vzbure sa objavovali správy o tom, že pre vagnerovcov sa už buduje vojenský tábor v Bielorusku. Poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski však vo štvrtok vyhlásil, že miestne spravodajské služby zatiaľ nemajú nijaký dôkaz o tom, že by sa vagnerovci už skutočne presunuli do Bieloruska.

Lukašenko vo štvrtok tvrdil, že Jevgenij Prigožin sa nachádza v ruskom Petrohrade, zatiaľ čo jeho žoldnieri zostávajú vo svojich pôvodných táboroch, v ktorých boli ešte pred júnovou vzburou.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko: Dvadsaťdva policajtov utrpelo zranenia počas nepokojov na eritrejskom festivale

Nemecká polícia informovala, že najmenej 22 jej policajtov utrpelo zranenia a desiatky ľudí zadržali počas nepokojov na eritrejskom kultúrnom podujatí v meste Giessen. Skupiny Eritrejčanov protestujúcich proti eritrejskému autokratickému prezidentovi Isaiasovi Afwerkimu sa pokúsili silou dostať na festival, pričom hádzali fľaše a dymovnice. Podujatie organizovala skupina, ktorá je údajne blízka Afwerkiho vláde.

V meste, ktoré sa nachádza zhruba 50 kilometrov od Frankfurtu nad Mohanom, je nasadených zhruba tisíc policajtov, vodné delo aj vrtuľníky. Hovorca polície Christopher Pfaff vyzval verejnosť, aby sa vyhla centru mesta, kým operácia trvá.

Úrady sa pokúšali zakázať festival po tom, čo podobné nepokoje spojené s politickými rozdielmi panujúcimi v eritrejskej komunite vznikli aj minulý rok. Súd však toto rozhodnutie zvrátil.

(sita)

Minúta  |  

Zelenskyj sa vrátil z Turecka aj s piatimi veliteľmi obrancov Azovstaľu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v sobotu vrátil z návštevy Turecka spoločne s piatimi bývalými veliteľmi ukrajinských vojakov, ktorí bránili mariupolské oceliarne Azovstaľ pred útokmi ruských inváznych vojsk. Informovala o tom televízna stanica Sky News.

Zelenskyj už krátko pred svojim návratom do vlasti avizoval, že spoločne s ním príde aj skupina ukrajinských vojakov, ktorí sa dostali do ruského zajatia.

Po Zelenského návrate bola zverejnená séria fotografií, na ktorých sa prezident objíma s piatimi bývalými veliteľmi obrancov Azovstaľu: Denysom Prokopenkom, Sviatoslavom Palamarom, Serhijom Volynským, Olehom Chomenkom a Denysom Šlehom. Na jednej z fotografií Zelenskyj pózuje s vojakmi na palube lietadla.

Ide o piatich veliteľov tzv. pluku Azov a iných zložiek ukrajinskej armády (ukrajinskej Národnej gardy a námornej pechoty), ktoré zohrali kľúčovú úlohu pri obrane juhoukrajinského mesta Mariupol, respektíve tamojších oceliarní Azovstaľ, kde sa zabarikádovali poslední ukrajinskí obrancovia.

Bitka o Mariupol sa začala hneď po ruskom vpáde na Ukrajinu z vlaňajšieho 24. februára a Rusom sa mesto podarilo dobyť po ťažkých bojoch až po takmer troch mesiacoch.

Piati velitelia pluku Azov sa z ruského zajatia dostali v rámci výmeny zajatcov medzi Ukrajinou a Ruskom vlani v septembri. V súlade s dohodou, ktorú sprostredkovali Saudská Arábia a Turecko, boli po prepustení prevezení do Turecka, kde mali zostať pod ochranou tamojších úradov až do konca vojny na Ukrajine. Prečo sa napokon vrátili z Turecka so Zelenským, nebolo bezprostredne jasné.

Po príchode do Turecka sa piati velitelia vlani na jeseň zvítali so svojimi príbuznými a dostali Rad Zlatej hviezdy a titul Hrdinu Ukrajiny, ktoré im udelil prezident Zelenskyj.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina sľubuje, že kazetovú muníciu použije len na oslobodenie svojho územia

Ukrajina použije kazetovú muníciu na oslobodzovanie vlastného územia spod ruskej okupácie, avšak nenasadí ju na území Ruska. Povedal to v sobotu ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov. Zároveň privítal rozhodnutie Spojených štátov zaslať Kyjevu takúto muníciu, píše TASR podľa agentúry Reuters.

USA v piatok oznámili, že Ukrajine pošlú kazetovú muníciu, ktorá je v mnohých častiach sveta zakázaná. Americký prezident Joe Biden to označil za "ťažké rozhodnutie", Ukrajina však podľa jeho slov takúto muníciu potrebuje.

Reznikov povedal, že táto munícia pomôže zachrániť životy ukrajinských vojakov. Dodal, že Ukrajina si bude jej použitie prísne evidovať a informácie v tomto smere zdieľať so svojimi partnermi.

"Náš postoj je jednoduchý - musíme oslobodiť naše dočasne okupované územia a zachrániť životy našich ľudí," uviedol na Twitteri. "Ukrajina použije túto muníciu len na de-okupáciu našich medzinárodne uznaných území. Táto munícia sa nebude používať na oficiálne uznanom území Ruska," dodal.

Reznikov tiež uviedol, že ukrajinská armáda nebude používať kazetovú muníciu v zaľudnených oblastiach, no nasadzovať ju bude len "na prerazenie obranných línií nepriateľa".

Používanie kazetovej munície zakazuje vyše 120 krajín. Medzinárodný Dohovor o kazetovej munícii, ktorý zakazuje jej výrobu, skladovanie, použitie a transfer kazetovej munície, však nepodpísali Rusko, Ukrajina ani samotné USA.

Obvykle sa z týchto zbraní uvoľní obrovské množstvo malých bômb, ktoré dokážu zabíjať na ploche niekoľkých hektárov, čo ohrozuje životy civilistov. Ak nevybuchnú, zostávajú hrozbou aj na celé desaťročia, približuje Reuters.

Španielsko, ktoré je signatárom zmieneného dohovoru, sa v sobotu vyslovilo proti rozhodnutiu USA. Španielska ministerka obrany Margarita Roblesová uviedla, že hoci má Madrid 'pevný záväzok' voči Ukrajine, je tiež zásadový aj v tom, že "určité zbrane a bomby sa nemôžu dodávať za žiadnych okolností".

Británia je tiež signatárom zmieneného dohovoru a taktiež sa vyjadrila nesúhlasne voči používaniu tejto munície. Britský premiér Rishi Sunak v sobotu od jej nasadenia "odrádzal". Dodal pritom, že Británia bude naďalej Ukrajinu podporovať iným spôsobom, ako napríklad poskytovaním tankov a zbraní dlhého doletu.

Samotné Rusko v bojoch na Ukrajine takúto muníciu používa. Rozhodnutie USA zaslať ju Ukrajine však v sobotu kritizovalo ako "akt zúfalstva". Zároveň uviedlo, že nebude mať nijaký vplyv na jeho "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.