Preskočiť na obsah
  |  

Dobrá správa: Kruhový objazd by mal byť hotový do konca augusta

STRÁŽSKE – Kruhový objazd na križovatke ciest I/18 a I/74 v Strážskom (okr. Michalovce), ktorý spája mesto s Michalovcami, Humenným a Vranovom nad Topľou, by mal byť hotový do konca augusta tohto roku. Po kontrolnom dni o tom informoval štátny tajomník ministerstva dopravy Jaroslav Kmeť.

V minulosti sa na zložitej a frekventovanej križovatke stálo viacero dopravných nehôd. Zároveň sa na nej vytvárali v dopravnej špičke veľké kolóny. Preto bola výstavba kruhového objazdu dôležitá z dôvodu zvýšenia bezpečnosti a plynulosti dopravy v meste. „Aj dnes som pokračoval na kontrole stavieb Slovenskej správy ciest na východe Slovenska. Mojou prvou návštevou bola výstavba križovatky I/18 a I/74 v Strážskom.

Zhotoviteľ začal s realizáciou preložky verejného osvetlenia a preložky kanalizácie. Po odsúhlasení obchádzkových trás a po vydaní úplnej uzávierky začal s realizáciou prác na hlavnom stavebnom objekte, kde vybudoval stredový kruh vrátane prstenca, deliace ostrovčeky a osadil chodníkové obrubníky. Pre obyvateľov Strážskeho a Zemplína prinášam dobrú správu. Kruhový objazd by mal byť hotový do konca tohto augusta,“ informoval Kmeť.

Štátny tajomník pokračoval v kontrole aj na modernizácií úseku triedy I/79 Veľaty – Slovenské Nové Mesto. „Dôvodom rekonštrukcie bol zlý technický stav vozovky. Zhotoviteľ zrealizoval rozšírenie krajníc až po asfaltovú podkladovú vrstvu a začal aj s prácami na rekonštrukcii jedného z dvoch mostných objektov. Modernizácia úseku zvýši bezpečnosť a zlepší komfort dopravy. Predpokladaný termín ukončenia prác je november 2024,“ dodal Kmeť.

 V Strážskom začínali s výstavbou okružnej križovatky vo februári tohto roku. Dielo pre Slovenskú správu ciest za 874-tisíc eur bez DPH realizuje spoločnosť Eurovia SK. Nový kruhový objazd bude mať vonkajší priemer 38 metrov a vnútorný priemer 24 metrov.

Šírka stredového ostrovčeka bude dva metre a jazdný pruh na okruhu bude široký šesť metrov. Šírka pruhov na vjazde a výjazde z kruhového objazdu bude v jednotlivých vetvách od 3,5 do 4,5 metra. Dve spojovacie vetvy, tzv. bypassy, budú mať šírku jazdného pruhu. Všetky vetvy sa budú plynulo napájať na už existujúce cestné komunikácie.

(sita)

  |  

Ministerstvo obrany obstará za financie z fondu USA 160 ľahkých viacúčelových vozidiel 4x4

Ministerstvo obrany SR obstará za financie z fondu USA 160 ľahkých taktických viacúčelových vozidiel (JLTV) 4x4. Cena kontraktu predstavuje takmer 190 miliónov dolárov, približne 172,9 milióna eur. Zámer v stredu schválila vláda.

"Vozidlá budú dodávané v dvoch variantoch v priebehu roku 2025," približuje materiál. Vybavené majú byť interoperabilnými komunikačnými a informačnými systémami, ktoré Ozbrojené sily SR aktuálne požadujú a zavádzajú aj v ďalších druhoch novej techniky.

Súčasťou kontraktu má byť aj logistická podpora vo forme náhradných dielov, poľného servisu, výcviku a dokumentácie. Vozidlá dodáva spoločnosť Oshkosh. Rezort uhradí v procese obstarania 20 percent DPH.

Podľa ministra obrany Martina Sklenára obstaranie vozidiel 4x4 prostredníctvom fondu USA v praxi znamená, že Ozbrojené sily SR získajú novú spôsobilosť bez toho, aby za to Slovensko platilo. Návrh vlády USA podľa neho plne zodpovedá ich požiadavkám.

"Tieto vozidlá 4x4 sú platformou poskytujúcou mimoriadnu mobilitu spolu s balistickou ochranou pre ľahšie jednotky a podporné spôsobilosti. Takúto kombináciu súčasná technika Ozbrojených síl SR neposkytuje,“ priblížil Sklenár. Ako poznamenal, dôležitosť tejto spôsobilosti pre moderné vedenie boja sa denne preukazuje aj na ukrajinskom bojisku.

Ozbrojené sily SR plánujú vozidlá využívať napríklad pre potreby manévrových jednotiek pozemných síl, jednotky Síl pre špeciálne operácie, Prápor obrany a ochrany 81. krídla Sliač či vybrané jednotky bojového zabezpečenia brigády spoločnej podpory OS SR.

Z fondu FMF (Foreign Military Financing - zahraničné vojenské financovanie) vyčlenili Spojené štáty pre Slovensko celkovo 200 miliónov dolárov. Zvyšné prostriedky plánuje rezort využiť na kúpu ručných zbraní a protidronové systémy.

(tasr)

  |  

Summitu NATO sa podarilo vyhnúť eskalácii vojny na Ukrajine, uviedol Szijjártó

Na summite Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse zvíťazil zmysel pre zodpovednosť. Podarilo sa totiž predísť riziku eskalácie vojny na Ukrajine tým, že Ukrajina nedostala pozvanie do NATO, a ani konkrétny harmonogram budúceho vstupu. Uviedol to v stredu pre agentúru MTI maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

"Podarilo sa nám urobiť rozhodnutie, ktoré nenesie so sebou riziko eskalácie vojny. Členské štáty dali jasne najavo, že Ukrajina môže byť pozvaná do NATO iba vtedy, ak splní všetky podmienky a ak spojenci budú mať o splnení týchto podmienok jednotný názor," povedal šéf maďarskej diplomacie v záverečný deň summitu.

Vláda Ukrajiny podľa jeho slov musí pokračovať v príprave ročných národných plánov a v rámci nich sú potrebné aj politické reformy, napríklad v oblasti práv menšín, pretože NATO nie je len obrannou alianciou, ale aj hodnotovou.

"Tieto ročné národné plány budú priebežne vyhodnocovať ministri zahraničných vecí, takže pritom budeme aj my, a samozrejme budeme venovať osobitnú pozornosť rešpektovaniu práv menšín," zdôraznil Szijjártó.

Severoatlantická aliancia na summite vo Vilniuse v utorok potvrdila, že Ukrajina sa v budúcnosti stane jej členom. Zároveň sa jej súčasní členovia dohodli na odstránení požiadavky plnenia akčného plánu zo strany Ukrajiny, čo urýchli jej vstup do NATO – "keď sa na tom spojenci dohodnú a Ukrajina splní podmienky".

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu pri príchode na summit NATO žiadal bezpečnostné záruky pre Ukrajinu a uviedol, že o ne bude bojovať, píše agentúra DPA. "Dnes máme na programe tri priority. Prvá je podpora balíka pre našu armádu na bojisku. Druhá je, verím, že pozvánka do NATO... Po tretie budeme dnes rokovať o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu na jej ceste do NATO," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram.

(tasr)

  |  

Dlhodobý plán G7 pre pomoc Ukrajine ukazuje Rusku, že čas mu nehrá do karát

Plán na zaistenie dlhodobej vojenskej podpory Ukrajiny od krajín skupiny G7 ukáže v stredu Rusku, že čas nie je na jeho strane. Vyhlásila to poradkyňa Bieleho domu pre európske záležitosti Amanda Sloatová, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Biely dom oznámil, že americký prezident Joe Biden a lídri ostatných krajín G7 – Británie, Francúzska, Japonska, Kanady, Nemecka a Talianska – oznámia spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o 14.10 SELČ "medzinárodný rámec pre dlhodobú bezpečnosť Ukrajiny".

"Je to signál dlhodobého záväzku na vybudovanie silnej obrannej... sily pre Ukrajinu. Táto multilaterálna deklarácia vyšle významný signál Rusku, že čas nie je na jeho strane," uviedla Sloatová.

Lídri G7 chcú podľa nej "pomôcť Ukrajine vybudovať armádu, ktorá sa dokáže brániť a odstrašiť tiež budúce útoky". Plán bude klásť dôraz na dlhodobé investície do obrannej i ekonomickej sféry.

Tento plán G7 má Ukrajine poskytnúť uistenie, že nezostane sama po tom, čo lídri Severoatlantickej aliancie dali na prebiehajúcom samite vo Vilniuse najavo, že jej vstup do NATO ešte stále čelí značným prekážkam. "Ukrajina stále musí prijať ďalšie demokratické reformy a reformy bezpečnostného sektora," uviedla Sloatová.

Zelenskyj v stredu pri príchode na samit NATO vyzval na bezpečnostné záruky pre Ukrajinu a uviedol, že o ne bude bojovať, píše agentúra DPA. "Dnes máme na programe tri priority. Prvá je podpora balíka pre našu armádu na bojisku. Druhá je, verím, že pozvánka do NATO... Po tretie budeme dnes rokovať o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu na jej ceste do NATO," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram.

(tasr)

  |  

Prijatie Ukrajiny do NATO je už hotová vec, zdôraznil Tajani

Taliansky vicepremiér a minister zahraničných vecí Antonio Tajani v stredu zdôraznil, že vstup Ukrajiny do NATO je už vlastne jasný, hoci sa nesplnili nádeje Kyjeva, že na prebiehajúcom summite Severoatlantickej aliancie v litovskom Vilniuse dostane aj konkrétny časový rozvrh prijatia. Informovala o tom tlačová agentúra ANSA.

"Rozhodnutie prijať Ukrajinu do NATO už bolo skutočnosti prijaté. Otázkou je, kedy," povedal Tajani pre taliansku rozhlasovú stanicu Rtl z Vilniusu. "Určite nie počas vojny (proti Rusku), pretože by hrozilo jej vyostrenie. Pomáhame Kyjevu brániť ukrajinskú nezávislosť a územie," vysvetľoval.

"Mier nemôže nastať, kým ruskí vojaci neodídu z Ukrajiny. Je ťažké pochopiť, čo Rusko zamýšľa urobiť. Chceme, aby Ukrajinci dokázali znovu dobyť významnú časť svojho územia," dodal.

Lídri členských krajín NATO v utorok potvrdili, že Ukrajina sa v budúcnosti stane členom Aliancie. Zároveň sa jej súčasní členovia dohodli na odstránení požiadavky plnenia akčného plánu zo strany Ukrajiny, čo urýchli jej vstup do NATO – "keď sa na tom spojenci dohodnú a Ukrajina splní podmienky".

(tasr)

  |  

Štátna volebná komisia zaregistrovala kandidátky všetkých 25 subjektov

Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán zaregistrovala na svojom stredajšom zasadnutí 25 kandidátnych listín od politických subjektov kandidujúcich v septembrových parlamentných voľbách. Oznámil to predseda komisie Ladislav Orosz.

Komisia v stredu preverovala podané kandidátne listiny, zaregistrovala ich a vyžrebovala im čísla. Počet kandidátok sa ešte môže znížiť, pokiaľ nejaký subjekt z volieb odstúpi. Kandidátky zverejnia na webe ministerstva vnútra.

Subjekty museli uhradiť volebnú kauciu vo výške 17.000 eur. Po podaní kandidátky nie je možné ju dopĺňať o ďalších kandidátov a ani meniť ich poradie. Kandidovať za poslanca Národnej rady (NR) SR môže občan SR, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕši 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenska.

Politický subjekt môže najneskôr 48 hodín pred voľbami vziať späť celú svoju kandidátku. Takisto sa môže aj kandidát najneskôr 48 hodín pred začatím sa volieb svojej kandidatúry vzdať alebo ho môže strana odvolať.

Predčasné parlamentné voľby sa budú konať v sobotu 30. septembra. Volebná kampaň sa začala 9. júna, končí sa 48-hodinovým volebným moratóriom. Politické subjekty môžu na kampaň minúť najviac tri milióny eur vrátane dane z pridanej hodnoty. Musia mať transparentný účet.

(tasr)