Z histórie mesta: Čo skrýva obraz Žofie Bošňákovej?

Portrét Žofie Bošňákovej

Za ideál ženy bola považovala zbožná, samozrejme cnostná a pracovitá žena, ktorá bola za každých okolností pokornou a poslušnou družkou. Veľké plus mala, ak bola k tomu všetkému majetná.

„Kým v stredoveku bola ženským ideálom svätica žijúca panenským životom, renesančná žena už mohla mať vzor aj v antických hrdinkách. Nároky, ktoré museli spĺňať ‚ideálne ženy‘, sa menili v závislosti od jej stavu, spoločenského postavenia či dokonca od politickej situácie. V novoveku už ženy začali v neprítomnosti manžela preberať povinnosti pri vedení a spravovaní majetku a podobne,“ vysvetľuje Veronika Ďurejová, historička Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťK Trenčínu smerujú stovky veriacich. Na tradičnú púť na Skalke vypravia mimoriadne spoje

„V prípade portrétu sa vždy autor snažil poukázať na tú ktorú význačnú vlastnosť. Ak žena spravovala majetok, bola vzdelaná a vedela písať ,mohli sa na portréte objaviť predmety, ktoré na tieto činnosti odkazujú – napr. listina, kniha, brko, kalamár a ďalšie,“ upozorňuje Ďurejová.

Dôležitými prvkami nielen na ženských, ale aj mužských portrétoch boli šperky, doplnky a samotné oblečenie, ktoré malo potvrdzovať spoločenské postavenie a rodinné bohatstvo.

Mohlo by vás zaujímať

RozhovorMedvede už pred nami neutekajú. Ľudia sa ozbrojujú a boja chodiť do lesa, vraví poľovník Kaššák

„Pekným príkladom je Portrét Žofie Bošniakovej, kde na jej zbožnosť odkazujú modlitebná kniha a ruženec, ktoré drží v ruke. Prst má založený v knihe, akoby ju iba narýchlo zavrela, kým bude zvečnená na portréte. Drobným detailom je aj náušnica v tvare kríža. Oblečenie je jednoduché aj napriek Žofiinmu postaveniu, čo tiež vypovedá o jej povahe.“

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťCez víkend nás čakajú výrazné dopravné obmedzenia

Žofia Bošniaková sa narodila v uhorskej rodine šľachticov. V sedemnástich rokoch sa vydala za baróna Michala Serényiho. Manželstvo dlho nevydržalo, Michal krátko po svadbe zomrel. Vydala sa druhýkrát, tento raz si vzala za muža Františka Vešeléniho, z ktorého sa neskôr stal palatín. Za mužom sa presťahovala do Tepličky nad Váhom. Porodila mu dve deti, synov Adama a Ladislava. Celý život obetovala dobrým skutkom, preto ju po smrti uctievali ako svätú.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťFOTO: Dvere oravskej lekárky vyrážajú dych

Pochovali ju v kaplnke na hrade Strečno, v 18. storočí preniesli jej neporušené pozostatky do Tepličky nad Váhom. Až do roku 2009 sa hovorilo o zázraku. 1. apríla 2009 Žofiine pozostatky niekto podpálil. Aktuálne sa v kostole nachádzajú obhorené kosti, no roku 2012 na Strečnianskom hrade pribudli aj umelecky reštaurované pozostatky jej tela.

Zdroj: muzeumtn.sk/Veronika Ďurejová