Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prijatie Ukrajiny do NATO je už hotová vec, zdôraznil Tajani

Taliansky vicepremiér a minister zahraničných vecí Antonio Tajani v stredu zdôraznil, že vstup Ukrajiny do NATO je už vlastne jasný, hoci sa nesplnili nádeje Kyjeva, že na prebiehajúcom summite Severoatlantickej aliancie v litovskom Vilniuse dostane aj konkrétny časový rozvrh prijatia. Informovala o tom tlačová agentúra ANSA.

"Rozhodnutie prijať Ukrajinu do NATO už bolo skutočnosti prijaté. Otázkou je, kedy," povedal Tajani pre taliansku rozhlasovú stanicu Rtl z Vilniusu. "Určite nie počas vojny (proti Rusku), pretože by hrozilo jej vyostrenie. Pomáhame Kyjevu brániť ukrajinskú nezávislosť a územie," vysvetľoval.

"Mier nemôže nastať, kým ruskí vojaci neodídu z Ukrajiny. Je ťažké pochopiť, čo Rusko zamýšľa urobiť. Chceme, aby Ukrajinci dokázali znovu dobyť významnú časť svojho územia," dodal.

Lídri členských krajín NATO v utorok potvrdili, že Ukrajina sa v budúcnosti stane členom Aliancie. Zároveň sa jej súčasní členovia dohodli na odstránení požiadavky plnenia akčného plánu zo strany Ukrajiny, čo urýchli jej vstup do NATO – "keď sa na tom spojenci dohodnú a Ukrajina splní podmienky".

(tasr)

Minúta  |  

Štátna volebná komisia zaregistrovala kandidátky všetkých 25 subjektov

Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán zaregistrovala na svojom stredajšom zasadnutí 25 kandidátnych listín od politických subjektov kandidujúcich v septembrových parlamentných voľbách. Oznámil to predseda komisie Ladislav Orosz.

Komisia v stredu preverovala podané kandidátne listiny, zaregistrovala ich a vyžrebovala im čísla. Počet kandidátok sa ešte môže znížiť, pokiaľ nejaký subjekt z volieb odstúpi. Kandidátky zverejnia na webe ministerstva vnútra.

Subjekty museli uhradiť volebnú kauciu vo výške 17.000 eur. Po podaní kandidátky nie je možné ju dopĺňať o ďalších kandidátov a ani meniť ich poradie. Kandidovať za poslanca Národnej rady (NR) SR môže občan SR, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕši 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenska.

Politický subjekt môže najneskôr 48 hodín pred voľbami vziať späť celú svoju kandidátku. Takisto sa môže aj kandidát najneskôr 48 hodín pred začatím sa volieb svojej kandidatúry vzdať alebo ho môže strana odvolať.

Predčasné parlamentné voľby sa budú konať v sobotu 30. septembra. Volebná kampaň sa začala 9. júna, končí sa 48-hodinovým volebným moratóriom. Politické subjekty môžu na kampaň minúť najviac tri milióny eur vrátane dane z pridanej hodnoty. Musia mať transparentný účet.

(tasr)

Minúta  |  

Vieme, kde sa v Trenčíne schladíte počas horúčav

TRENČÍN – Zmierňovať následky tropických horúčav pomáhajú v Trenčíne pitné fontánky, rozprašovače vodnej hmly, ale aj letné kúpalisko, rieka Váh či rozsiahly lesopark Brezina. Informovala o tom trenčianska hovorkyňa Erika Ságová.

V Trenčíne sú podľa nej štyri pitné fontánky, všetky v centre mesta. Dve sú na Mierovom, jedna na Štúrovom námestí a jedna v átriu pod mestskou vežou.

[link url = https://standard.sk/389330/festival-pohoda-ako-priklad-rozdelovania-spolocnosti]

„V horúcich dňoch ľudí osviežia rozprašovače vodnej hmly. V centre mesta sú tri fontány. Pitná fontánka je aj na detskom ihrisku Karpatská, kde je i studňa, ktorá zásobuje vodnú hernú trasu pre deti. Vodné prvky postupne pribúdajú na detských ihriskách v rámci ich revitalizácie," doplnila hovorkyňa.

Ako dodala, cez Trenčín tečie rieka Váh, ktorú viacerí splavujú na rôznych plavidlách. Popri Váhu sú vybudované pláže. Na Ostrove je kúpalisko so štyrmi bazénmi, toboganmi a atrakciami, otvorené je denne do 20:00.

„Máme rozľahlý lesopark Brezina, ktorý poskytuje príjemný tieň, ale aj množstvo oddychových i adrenalínových možností. Ľudia môžu relaxovať v Čerešňovom sade, športovať či liezť v lanovom parku. Deti majú v obľube ihrisko Kiosk," pripomenula Ságová.

[link url = https://standard.sk/388849/policia-ziada-o-pomoc-pri-stotozneni-mrtveho-muza-nepoznali-ste-ho]

Na zmenu klímy podľa nej myslí radnica aj pri plánovanej revitalizácii Hviezdoslavovej, Jaselskej, Vajanského a Sládkovičovej ulice, ktorá sa začne na jar budúceho roka. V širšom centre mesta bude viac zelene vrátane asi 75 nových stromov a nové vodné prvky – fontánky, mini bazény, rozprašovače vodnej hmly.

(tasr)

Pitná voda pred KIC Trenčín. Foto: Trenčiansky Štandard
Fontánka s pitnou vodou na Mierovom námestí. Foto: Trenčiansky Štandard
Rozprašovače vodnej hmly na Brezine. Foto: Trenčiansky Štandard
Minúta  |  

OĽaNO žiada koniec Ivana Šimka vo funkcii pre výroky o polícii

Hnutie OĽaNO žiada koniec Ivana Šimka vo funkcii ministra vnútra. Namieta na jeho výroky na sociálnej sieti o tom, že polícia patrí pod kontrolu politiky. Líder hnutia Igor Matovič a exminister vnútra Roman Mikulec o tom informovali na stredajšom tlačovom brífingu.

"Nemôžeme si dovoliť, aby opäť prišla doba politizácie, aby tu niekto otvorene hovoril o tom, že nie, priatelia, žiadne rozviazané ruky tu ľudia s pištoľami a putami mať nesmú, patria pod kontrolu politiky. Toto je neprijateľné," vyhlásil Mikulec parafrázujúc Šimkove vyjadrenia. Ich vysvetlenie žiadal od ministra už minulý týždeň.

Šimko svoje výroky vysvetlil tak, že nerozumie sloganu o rozviazaných rukách polície, podľa neho neplatí absolútne. "Platí to vo vzťahu k vyšetrovaniu. Vo vzťahu k vyšetrovaniu som s tým nikdy nemal problém, nebudem mať problém, nikdy som sa nezaujímal o živé spisy," načrtol v stredu pred rokovaním vlády. Ako dodal, nikto, ani minister či policajný prezident, nemôže mať úplne rozviazané ruky, keďže sú viazaní ústavou alebo zákonmi.

S prezidentkou Zuzanou Čaputovou podľa Šimka o téme zatiaľ nehovorili. K budúcnosti policajného prezidenta Štefana Hamrana vo funkcii, ktorý mal voči výrokom takisto výhrady, povedal, že je na ňom, ako sa rozhodne. V prípade jeho odchodu je "pripravený na všetko".

(tasr)

Minúta  |  

Zomrel najprekladanejší spisovateľ českého pôvodu Milan Kundera

Vo veku 94 rokov zomrel česko-francúzsky spisovateľ Milan Kundera. Bol najprekladanejším autorom českého pôvodu a patril medzi najslávnejších českých rodákov v zahraničí. Na základe stanice ČT24 o tom informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Kundera sa preslávil najmä románmi Žart, Nesmrteľnosť či Neznesiteľná ľahkosť bytia – patria medzi najprekladanejšie české diela vo svete. Napísal aj mnoho esejí o hudbe, literatúre či filozofii. Spočiatku však do literatúry vstupoval ako básnik a dramatik. Opakovane sa o ňom hovorilo ako o možnom kandidátovi na Nobelovu cenu za literatúru.

Rodák z Brna žil od roku 1975 vo francúzskom exile, v roku 1979 ho zbavili československého štátneho občianstva. České občianstvo mu vrátili až v roku 2019. Od 80. rokov minulého storočia písal Kundera svoje diela vo francúzštine. Po zlých skúsenostiach s neautorizovanými prekladmi jeho diel dlho nenechával prekladať svoju tvorbu do češtiny. Prvou prózou preloženou do češtiny sa stala Slávnosť bezvýznamnosti.

K českej kultúre sa však hlásil a zostal v kontakte so svojou pôvodnou vlasťou. V roku 2019 dokonca dostal späť občianstvo. O rok neskôr daroval zbierku svojich kníh Moravskej zemskej knihovni a konečne povolil aj preklady vlastných diel písaných po francúzsky do češtiny.

Preklady Kunderových diel mala na starosti prekladateľka Anna Kareninová. Podľa jej slov mala pri preklade na mysli, ako by to spisovateľ napísal česky, no zároveň sa riadila Kunderovou esejou Preklad jednej vety. V nej uviedol, že preklad je krásny, keď je verný. Okrem toho študovala Kareninová aj celú českú Kunderovu tvorbu, aby čo najvernejšie zachytila spisovateľovo narábanie s jazykom.

Milan Kundera sa narodil v roku 1929. Patril ku generácii, ktorá vstúpila do literárneho života krátko po komunistickom prevrate v roku 1948. Od polovice 50. rokov do začiatku 60. rokov bol prorežimným autorom a členom komunistickej strany.

https://www.youtube.com/watch?v=A_mcuKGUXYY

Po roku 1968 sa ocitol v nemilosti normalizačných orgánov, a preto sa spolu s manželkou rozhodol pre emigráciu. Po roku 1989 sa do vlasti nevrátil a zostal vo Francúzsku. Niektoré udalosti z jeho života nie sú dodnes úplne objasnené, pretože od konca 80. rokov neposkytoval rozhovory a o minulosti mlčal. Komunikovať chcel iba prostredníctvom svojich diel a podľa vzoru Gustava Flauberta chcel „zmiznúť za svojím dielom a zrieknuť sa úlohy verejnej osobnosti“.

Aj dokumentárny film Milan Kundera: Od Žartu k bezvýznamnosti, ktorý sa v kinách objavil na jeseň 2021, vystaval režisér Miloslav Šmídmajer na svedectvách Kunderových priateľov. Hoci sa vo filme objavil aj sám Kundera, išlo len o záznamy francúzskej televízie. (tasr, echo24)

Autor svetového formátu, ktorý ovplyvnil celé generácie. Spomínajú na Kunderu českí politici

"Milan Kundera svojím životným osudom symbolizoval pohnutú históriu Česka v 20. storočí, bol spisovateľom svetového formátu," uviedol český prezident Petr Pavel na sociálnej sieti.

"Svojím životným osudom symbolizoval pohnutú históriu našej krajiny v 20. storočí," dodal Pavel s tým, že Kunderov odkaz bude žiť v jeho dielach naďalej.

Na smrť jedného z najznámejších českých rodákov reagovali mnohí českí politici vrátane premiéra Petra Fialu. "Milan Kundera bol spisovateľ, ktorý svojím dielom dokázal osloviť celé generácie naprieč všetkými kontinentmi a dosiahol tak svetovú slávu," vyzdvihol Fiala.

Podľa českého ministra kultúry Martina Baxu stráca česká aj svetová literatúra smrťou Kunderu jedného z najvýraznejších súčasných spisovateľov. "Jeho premýšľanie o základných hodnotách európskej kultúry, jeho záujem o jedinca, jeho vklad do dejín svetového románu je a zostane neprehliadnuteľný," uviedol šéf rezortu kultúry.

Sústrasť rodine a priaznivcom jeho tvorby vyjadril aj minister zahraničných vecí Jan Lipavský. Pripomenul, že hoci Kundera strávil značnú časť života v exile, bol jedným z najznámejších českých rodákov. Označil ho za spisovateľa, ktorý "dobyl svet".

Pamiatku spisovateľa si v stredu minútou ticha uctil aj Európsky parlament. Pieta sa podľa stanice ČT24 uskutočnila na návrh francúzskeho europoslanca Bernarda Guettu. Kundera podľa jeho slov patril k najväčším osobnostiam literatúry druhej polovice 20. storočia. Stelesňoval jednotu Európy aj boj proti komunistickej diktatúre, dodal Guetta.

(tasr, let)

Minúta  |  

Ukrajina oznámila, že počas druhej noci útokov zostrelila 11 ruských dronov

Ukrajina v stredu oznámila, že počas uplynulej noci zostrelila 11 ruských dronov. Išlo zároveň o druhú noc ruských útokov po sebe na hlavné mesto Kyjev, keď sa lídri Severoatlantickej aliancie (NATO) pripravovali na stredajšie stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na summite vo Vilniuse, pripomína tlačová agentúra AFP.

"Do vlny útokov bolo zapojených celkovo 15 samovražedných dronov. Jedenásť z nich bolo zničených v oblastiach, za ktoré nesú zodpovednosť veliteľstvá pre strednú a východnú časť Ukrajiny," informovali na sociálnych sieťach ukrajinské vzdušné sily.

Vo vyhlásení sa neuvádza, či boli zostrelené aj drony v iných častiach krajiny.

Gubernátor Čerkaskej oblasti v strednej časti Ukrajiny Ihor Taburec oznámil, že dvoch ľudí hospitalizovali s popáleninami, keď dron zasiahol nebytovú budovu a spôsobil požiar. "V Čerkasoch trval poplach vyše tri a polhodiny," dodal Taburec a spomenul metropolu oblasti.

Kyjevská vojenská správa oznámila, že útok dronmi zažil v noci na stredu aj Kyjev, ale nespresnila ich počet. "Všetky nepriateľské ciele vo vzdušnom priestore okolo Kyjeva boli zistené a zničené," uviedla kyjevská vojenská správa v sociálnych médiách. Dodala, že neboli hlásené žiadne obete ani škody. Protiletecký poplach v Kyjeve trval vyše dve hodiny.

Ukrajina v utorok v prvý deň summitu NATO v litovskej metropole Vilnius oznámila, že útoky ruskými dronmi cielili aj na obilninové zariadenia v juhoukrajinskom prístave Odesa.

Ukrajinská armáda v utorok vyhlásila, že počas noci zneškodnila celkovo 26 ruských útočných dronov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.