Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Summitu NATO sa podarilo vyhnúť eskalácii vojny na Ukrajine, uviedol Szijjártó

Na summite Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse zvíťazil zmysel pre zodpovednosť. Podarilo sa totiž predísť riziku eskalácie vojny na Ukrajine tým, že Ukrajina nedostala pozvanie do NATO, a ani konkrétny harmonogram budúceho vstupu. Uviedol to v stredu pre agentúru MTI maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

"Podarilo sa nám urobiť rozhodnutie, ktoré nenesie so sebou riziko eskalácie vojny. Členské štáty dali jasne najavo, že Ukrajina môže byť pozvaná do NATO iba vtedy, ak splní všetky podmienky a ak spojenci budú mať o splnení týchto podmienok jednotný názor," povedal šéf maďarskej diplomacie v záverečný deň summitu.

Vláda Ukrajiny podľa jeho slov musí pokračovať v príprave ročných národných plánov a v rámci nich sú potrebné aj politické reformy, napríklad v oblasti práv menšín, pretože NATO nie je len obrannou alianciou, ale aj hodnotovou.

"Tieto ročné národné plány budú priebežne vyhodnocovať ministri zahraničných vecí, takže pritom budeme aj my, a samozrejme budeme venovať osobitnú pozornosť rešpektovaniu práv menšín," zdôraznil Szijjártó.

Severoatlantická aliancia na summite vo Vilniuse v utorok potvrdila, že Ukrajina sa v budúcnosti stane jej členom. Zároveň sa jej súčasní členovia dohodli na odstránení požiadavky plnenia akčného plánu zo strany Ukrajiny, čo urýchli jej vstup do NATO – "keď sa na tom spojenci dohodnú a Ukrajina splní podmienky".

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu pri príchode na summit NATO žiadal bezpečnostné záruky pre Ukrajinu a uviedol, že o ne bude bojovať, píše agentúra DPA. "Dnes máme na programe tri priority. Prvá je podpora balíka pre našu armádu na bojisku. Druhá je, verím, že pozvánka do NATO... Po tretie budeme dnes rokovať o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu na jej ceste do NATO," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram.

(tasr)

Minúta  |  

Dlhodobý plán G7 pre pomoc Ukrajine ukazuje Rusku, že čas mu nehrá do karát

Plán na zaistenie dlhodobej vojenskej podpory Ukrajiny od krajín skupiny G7 ukáže v stredu Rusku, že čas nie je na jeho strane. Vyhlásila to poradkyňa Bieleho domu pre európske záležitosti Amanda Sloatová, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Biely dom oznámil, že americký prezident Joe Biden a lídri ostatných krajín G7 – Británie, Francúzska, Japonska, Kanady, Nemecka a Talianska – oznámia spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o 14.10 SELČ "medzinárodný rámec pre dlhodobú bezpečnosť Ukrajiny".

"Je to signál dlhodobého záväzku na vybudovanie silnej obrannej... sily pre Ukrajinu. Táto multilaterálna deklarácia vyšle významný signál Rusku, že čas nie je na jeho strane," uviedla Sloatová.

Lídri G7 chcú podľa nej "pomôcť Ukrajine vybudovať armádu, ktorá sa dokáže brániť a odstrašiť tiež budúce útoky". Plán bude klásť dôraz na dlhodobé investície do obrannej i ekonomickej sféry.

Tento plán G7 má Ukrajine poskytnúť uistenie, že nezostane sama po tom, čo lídri Severoatlantickej aliancie dali na prebiehajúcom samite vo Vilniuse najavo, že jej vstup do NATO ešte stále čelí značným prekážkam. "Ukrajina stále musí prijať ďalšie demokratické reformy a reformy bezpečnostného sektora," uviedla Sloatová.

Zelenskyj v stredu pri príchode na samit NATO vyzval na bezpečnostné záruky pre Ukrajinu a uviedol, že o ne bude bojovať, píše agentúra DPA. "Dnes máme na programe tri priority. Prvá je podpora balíka pre našu armádu na bojisku. Druhá je, verím, že pozvánka do NATO... Po tretie budeme dnes rokovať o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu na jej ceste do NATO," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram.

(tasr)

Minúta  |  

Prijatie Ukrajiny do NATO je už hotová vec, zdôraznil Tajani

Taliansky vicepremiér a minister zahraničných vecí Antonio Tajani v stredu zdôraznil, že vstup Ukrajiny do NATO je už vlastne jasný, hoci sa nesplnili nádeje Kyjeva, že na prebiehajúcom summite Severoatlantickej aliancie v litovskom Vilniuse dostane aj konkrétny časový rozvrh prijatia. Informovala o tom tlačová agentúra ANSA.

"Rozhodnutie prijať Ukrajinu do NATO už bolo skutočnosti prijaté. Otázkou je, kedy," povedal Tajani pre taliansku rozhlasovú stanicu Rtl z Vilniusu. "Určite nie počas vojny (proti Rusku), pretože by hrozilo jej vyostrenie. Pomáhame Kyjevu brániť ukrajinskú nezávislosť a územie," vysvetľoval.

"Mier nemôže nastať, kým ruskí vojaci neodídu z Ukrajiny. Je ťažké pochopiť, čo Rusko zamýšľa urobiť. Chceme, aby Ukrajinci dokázali znovu dobyť významnú časť svojho územia," dodal.

Lídri členských krajín NATO v utorok potvrdili, že Ukrajina sa v budúcnosti stane členom Aliancie. Zároveň sa jej súčasní členovia dohodli na odstránení požiadavky plnenia akčného plánu zo strany Ukrajiny, čo urýchli jej vstup do NATO – "keď sa na tom spojenci dohodnú a Ukrajina splní podmienky".

(tasr)

Minúta  |  

Štátna volebná komisia zaregistrovala kandidátky všetkých 25 subjektov

Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán zaregistrovala na svojom stredajšom zasadnutí 25 kandidátnych listín od politických subjektov kandidujúcich v septembrových parlamentných voľbách. Oznámil to predseda komisie Ladislav Orosz.

Komisia v stredu preverovala podané kandidátne listiny, zaregistrovala ich a vyžrebovala im čísla. Počet kandidátok sa ešte môže znížiť, pokiaľ nejaký subjekt z volieb odstúpi. Kandidátky zverejnia na webe ministerstva vnútra.

Subjekty museli uhradiť volebnú kauciu vo výške 17.000 eur. Po podaní kandidátky nie je možné ju dopĺňať o ďalších kandidátov a ani meniť ich poradie. Kandidovať za poslanca Národnej rady (NR) SR môže občan SR, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕši 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenska.

Politický subjekt môže najneskôr 48 hodín pred voľbami vziať späť celú svoju kandidátku. Takisto sa môže aj kandidát najneskôr 48 hodín pred začatím sa volieb svojej kandidatúry vzdať alebo ho môže strana odvolať.

Predčasné parlamentné voľby sa budú konať v sobotu 30. septembra. Volebná kampaň sa začala 9. júna, končí sa 48-hodinovým volebným moratóriom. Politické subjekty môžu na kampaň minúť najviac tri milióny eur vrátane dane z pridanej hodnoty. Musia mať transparentný účet.

(tasr)

Minúta  |  

Vieme, kde sa v Trenčíne schladíte počas horúčav

TRENČÍN – Zmierňovať následky tropických horúčav pomáhajú v Trenčíne pitné fontánky, rozprašovače vodnej hmly, ale aj letné kúpalisko, rieka Váh či rozsiahly lesopark Brezina. Informovala o tom trenčianska hovorkyňa Erika Ságová.

V Trenčíne sú podľa nej štyri pitné fontánky, všetky v centre mesta. Dve sú na Mierovom, jedna na Štúrovom námestí a jedna v átriu pod mestskou vežou.

[link url = https://standard.sk/389330/festival-pohoda-ako-priklad-rozdelovania-spolocnosti]

„V horúcich dňoch ľudí osviežia rozprašovače vodnej hmly. V centre mesta sú tri fontány. Pitná fontánka je aj na detskom ihrisku Karpatská, kde je i studňa, ktorá zásobuje vodnú hernú trasu pre deti. Vodné prvky postupne pribúdajú na detských ihriskách v rámci ich revitalizácie," doplnila hovorkyňa.

Ako dodala, cez Trenčín tečie rieka Váh, ktorú viacerí splavujú na rôznych plavidlách. Popri Váhu sú vybudované pláže. Na Ostrove je kúpalisko so štyrmi bazénmi, toboganmi a atrakciami, otvorené je denne do 20:00.

„Máme rozľahlý lesopark Brezina, ktorý poskytuje príjemný tieň, ale aj množstvo oddychových i adrenalínových možností. Ľudia môžu relaxovať v Čerešňovom sade, športovať či liezť v lanovom parku. Deti majú v obľube ihrisko Kiosk," pripomenula Ságová.

[link url = https://standard.sk/388849/policia-ziada-o-pomoc-pri-stotozneni-mrtveho-muza-nepoznali-ste-ho]

Na zmenu klímy podľa nej myslí radnica aj pri plánovanej revitalizácii Hviezdoslavovej, Jaselskej, Vajanského a Sládkovičovej ulice, ktorá sa začne na jar budúceho roka. V širšom centre mesta bude viac zelene vrátane asi 75 nových stromov a nové vodné prvky – fontánky, mini bazény, rozprašovače vodnej hmly.

(tasr)

Pitná voda pred KIC Trenčín. Foto: Trenčiansky Štandard
Fontánka s pitnou vodou na Mierovom námestí. Foto: Trenčiansky Štandard
Rozprašovače vodnej hmly na Brezine. Foto: Trenčiansky Štandard
Minúta  |  

OĽaNO žiada koniec Ivana Šimka vo funkcii pre výroky o polícii

Hnutie OĽaNO žiada koniec Ivana Šimka vo funkcii ministra vnútra. Namieta na jeho výroky na sociálnej sieti o tom, že polícia patrí pod kontrolu politiky. Líder hnutia Igor Matovič a exminister vnútra Roman Mikulec o tom informovali na stredajšom tlačovom brífingu.

"Nemôžeme si dovoliť, aby opäť prišla doba politizácie, aby tu niekto otvorene hovoril o tom, že nie, priatelia, žiadne rozviazané ruky tu ľudia s pištoľami a putami mať nesmú, patria pod kontrolu politiky. Toto je neprijateľné," vyhlásil Mikulec parafrázujúc Šimkove vyjadrenia. Ich vysvetlenie žiadal od ministra už minulý týždeň.

Šimko svoje výroky vysvetlil tak, že nerozumie sloganu o rozviazaných rukách polície, podľa neho neplatí absolútne. "Platí to vo vzťahu k vyšetrovaniu. Vo vzťahu k vyšetrovaniu som s tým nikdy nemal problém, nebudem mať problém, nikdy som sa nezaujímal o živé spisy," načrtol v stredu pred rokovaním vlády. Ako dodal, nikto, ani minister či policajný prezident, nemôže mať úplne rozviazané ruky, keďže sú viazaní ústavou alebo zákonmi.

S prezidentkou Zuzanou Čaputovou podľa Šimka o téme zatiaľ nehovorili. K budúcnosti policajného prezidenta Štefana Hamrana vo funkcii, ktorý mal voči výrokom takisto výhrady, povedal, že je na ňom, ako sa rozhodne. V prípade jeho odchodu je "pripravený na všetko".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.