Preskočiť na obsah
  |  

Wlachovský: Ten, kto uvažuje nad alternatívou voči NATO, zahráva sa so záujmami štátu

Severoatlantická aliancia (NATO) predstavuje pre Slovensko najlepšiu záruku bezpečnosti, uviedol v stredu na záver jej dvojdňovej vrcholnej schôdzky v litovskom hlavnom meste Vilnius šéf slovenskej diplomacie Miroslav Wlachovský, informuje osobitný spravodajca TASR.

„Samit dokázal, že Severoatlantická aliancia predstavuje pre Slovensko najlepšiu záruku bezpečnosti," uviedol Wlachovský a dodal, že ktokoľvek uvažuje o iných alternatívach, zahráva sa so strategickými záujmami štátu.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR zároveň označil dvojdňový samit Aliancie za historický z hľadiska jej rozšírenia o Fínsko a čoskoro i o Švédsko, ako aj z hľadiska zavedenia nového formátu rokovaní s Ukrajinou v podobe Rady NATO – Ukrajina.

Minister obrany SR Martin Sklenár vyzdvihol, že na samite sa dohodli nové moderné obranné plány, ktoré pomáhajú brániť východné krídlo a „každý štvorcový centimeter" NATO.

„Spojenci sú jednotní v tom, že budú reagovať na akýkoľvek útok, ktorý by sa odohral proti ktorejkoľvek krajine," zdôraznil.

Ako pokračoval, vzhľadom na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu mnohé krajiny investujú do svojej obrany oveľa viac, než je dosiaľ deklarovaná ambícia dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP).

Sklenár v súvislosti so samitom ocenil jednotu všetkých členských krajín voči aktuálnemu dianiu vo svete. Poukázal tiež na odhodlanosť členov navzájom si pomáhať, čo podľa neho vidno nielen pri poskytovaní pomoci Ukrajine, ale aj v podpore krajín vo východnom krídle NATO.

(tasr)

  |  

Europarlament žiada, aby sa Únia po covide lepšie pripravila na zdravotné krízy

Európsky parlament schválil v stredu plán lepšej pripravenosti na budúce zdravotné krízy. Po preskúmaní reakcie na pandémiu covidu žiada posilnenie Európskej zdravotnej únie a zvýšenie odolnosti národných zdravotníckych systémov, uvádza sa v tlačovej správe europarlamentu.

Osobitný výbor EP pre pandémiu ochorenia COVID-19 (COVI) vypracoval analýzu dopadov pandémie, v ktorej zhodnotil účinnosť opatrení EÚ a členských štátov a pripravil odporúčania na riešenie zistených nedostatkov, informuje spravodajca TASR.

Výbor hodnotil nielen vplyv na systémy zdravotnej starostlivosti a očkovaciu kampaň, ale aj širší sociálno-ekonomický dosah, vplyv na právny štát a demokraciu a medzinárodnú reakciu na pandémiu.

EP v stredu túto správu schválili – za bolo 385 poslancov, 193 bolo proti a 63 sa zdržalo hlasovania.

Medzi kľúčové návrhy, ktoré vypracoval výbor COVI, patrí posilnenie strategickej autonómie EÚ v oblasti liekov, transparentnosť spoločného obstarávania a silnejší parlamentný dohľad nad právnymi predpismi týkajúcimi sa núdzových situácií, a to na úrovni celej EÚ i v jednotlivých členských krajinách.

V ďalšej fáze by mala Európska komisia na základe návrhov poslancov pripraviť konkrétne opatrenia.

„Ukázalo sa, že Európa potrebuje nielen nástroje na vypracovanie dlhodobých politík..., ale musí byť tiež pripravená konať rýchlo, účinne a v záujme každého Európana," uviedla predsedníčka výboru COVI, belgická poslankyňa Kathleen Van Bremptová.

(tasr)

  |  

Po Solivarskej ulici bude obmedzená premávka aj v centre Prešova

PREŠOV – Prešovčania sa po uzavretí Solivarskej ulice budú musieť pripraviť aj na dopravné obmedzenia v centre mesta. Pre výkopové práce bude zajtra (13. júla) čiastočne uzatvorená Slovenská ulica.

Pôjde o uzáveru úseku v dĺžke približne 50 metrov. „Dôvodom čiastočnej uzávierky je realizácia výkopových prác pre uloženie telekomunikačnej prípojky,“ informuje Lenka Šitárová z tlačového oddelenia mesta Prešov, ktorá zároveň prosí vodičov o zvýšenú opatrnosť pri predchádzaní týmto úsekom a o rešpektovanie dočasného dopravného značenia. Uzávierka sa bude týkať iba daného jedného dňa.

  |  

Turecko neratifikuje vstup Švédska do NATO skôr než v októbri, upresnil Erdogan

Turecko neratifikuje vstup Švédska do NATO skôr než v októbri, vyhlásil v stredu turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý sa zúčastňuje na samite Aliancie vo Vilniuse. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.

"Máme dvojmesačné parlamentné prázdniny," zdôvodnil Erdogan. Ako pokračoval, po októbrovom návrate do parlamentných lavíc budú musieť poslanci "prerokovať množstvo ďalších legislatívnych návrhov".

Podľa stanice Sky News zopakoval, že Švédsko musí medzitým postupovať rázne voči terorizmu, ako to Turecku sľúbilo v písomnej dohode.

V pondelok, deň pred začiatkom samitu NATO, Erdogan nečakane podmienil podporu vstupu Švédska do NATO opätovným otvorením rokovaní o vstupe Turecka do Európskej únie. Predstavitelia viacerých krajín to odmietli ako dve nesúvisiace veci.

Po následnom rokovaní medzi Erdoganom, generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom a švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom šéf Aliancie oznámil, že Erdogan "súhlasil s čo najskorším predložením prístupového protokolu Švédska" tureckému parlamentu. Vraj tiež prisľúbil, že "bude s parlamentom úzko spolupracovať s cieľom dosiahnuť ratifikáciu".

(tasr)

  |  

Orava na nohách. Po obci im behá medveď

ZÁZRIVÁ – V obci Zázrivá spozorovali medveďa. Dnes o tom informovala obecná stránka v príspevku na sociálnej sieti.

Medveďa spozorovali v časti Malá Petrová. Podľa obce sa medveď už niekoľko dní vo večerných hodinách pohybuje v blízkosti domov.

Obec ďalej vyzýva občanov a návštevníkov, aby boli počas pohybu v prírode obozretní a do prírody chodili v skupinách.

  |  

Stoltenberg: NATO musí po vojne dať Ukrajine dôveryhodné bezpečnostné návrhy

Severoatlantická aliancia musí Ukrajine predložiť "dôveryhodné" návrhy bezpečnostného usporiadania po tom, čo sa skončí prebiehajúca vojna Ruska na Ukrajine, s cieľom odstrašiť Rusko od budúcej agresie. Na tlačovej konferencii na samite NATO vo Vilniuse to v stredu vyhlásil generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg, informuje TASR.

Zopakoval, že NATO na tomto samite vyslalo Ukrajine dosiaľ najsilnejšie signály, pričom pripomenul odstránenie povinnosti plnenia akčného plánu predtým, než dostane pozvánku do Aliancie. Poukázal aj na viacročný plán pomoci Ukrajine vrátane zabezpečenia interoperability ukrajinskej armády s NATO a vytvorenie Rady NATO – Ukrajina.

Na otázku reportéra o možnom vyslaní mierovej misie NATO na Ukrajinu Stoltenberg odpovedal, že v súčasnosti je podstatné, aby sa vojna skončila "spravodlivo a trvácne". Preto je v tejto chvíli dôležité, aby pokračovala vojenská podpora Ukrajiny, keďže vojna sa podľa neho stala "opotrebovávacou".

"Rokovania o vyriešení konfliktu budú na programe až vtedy, keď bude Ukrajina pripravená na rokovania. Nie je to tak, že by NATO malo rokovať za Ukrajinu," odpovedal Stoltenberg na otázku, či nejasný časový plán vstupu Ukrajiny do NATO nie je určený ako predmet budúceho mierového vyjednávania s Ruskom. To ešte v utorok s nevôľou naznačoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ten taktiež vystúpil na tlačovej konferencii, pričom privítal predĺženie Stoltenbergovho mandátu o ďalší rok. Ocenil, že Ukrajina nebude musieť plniť akčný plán na ceste do NATO, čo má tento proces urýchliť. "Vďaka ti, Jens, za tieto dôležité kroky," povedal Stoltenbergovi.

V súvislosti s interoperabilitou ukrajinskej armády s NATO pripomenul, že ukrajinskí vojaci už teraz dokazujú, že vedia obsluhovať západné zbrane. Poukázal tiež na to, že Ukrajina aj počas vojny vykonáva reformy vrátane tých, ktoré sú potrebné na vstup do EÚ, a prispieva ku kolektívnej bezpečnosti Západu.

Výsledky samitu označil za dobré, avšak optimálna by bola podľa neho priama pozvánka pre Ukrajinu na vstup do NATO. Ešte pred samitom vyhlásil, že bude absurdné, ak Ukrajina nedostane od NATO jasný harmonogram vstupu.

Ukrajinský prezident na tlačovej konferencii tiež informoval, že od partnerov na samite dostal prísľuby o dodávkach ďalšej pomoci.

(tasr)