Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vagnerovci odovzdali ruskej armáde 2000 kusov techniky a 2500 ton munície

Rusko v stredu oznámilo, že žoldnieri z Vagnerovej skupiny - po júnovom pokuse o vzburu - odovzdali ruskej armáde viac než 2-tisíc kusov vojenskej techniky vrátane tankov a vyše 2500 ton munície. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Presunutých bolo viac než 2-tisíc kusov vojenskej techniky a zbraní," uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany s tým, že išlo aj o tanky T-90 a T-80, prenosné odpaľovacie zariadenia a protilietadlové a delostrelecké systémy.

Ruská armáda uviedla, že vagnerovci jej odovzdali aj "viac než 2500 ton munície rôzneho typu a zhruba 20-tisíc malých zbraní".

Veľká časť odovzdaných zbraní a techniky ešte nebola použitá v boji. Presunuli ich do lokalít v zázemí, kde sa bude vykonávať ich údržba a oprava.

Kde sa momentálne nachádza vodca vagnerovcov Jevgenij Prigožin, nie je známe, píše AFP. Na základe dohody s Kremľom mohol odísť aj so svojimi žoldniermi do susedného Bieloruska. Bieloruský vodca Alexandr Lukašenko však tento mesiac vyhlásil, že 62-ročný Prigožin sa v jeho krajine nenachádza, ale je stále v Rusku.

Kremeľ tento mesiac oznámil, že prezident Putin a Prigožin sa stretli na niekoľkohodinovej schôdzke v Moskve.

Prigožin mal dlhodobé spory s ruským vojenským vedením, ktoré koncom júna eskalovali do otvorenej vzbury proti veleniu armády. Vagnerovci vtedy obsadili mesto Rostov nad Donom na juhozápade Ruska a vydali sa aj s ťažkou technikou smerom k Moskve. K ruskej metropole sa vtedy priblížili na necelých 200 kilometrov.

(tasr)

Minúta  |  

Na čele Holandska by mohla stáť ministerka narodená v Turecku a kritička migračnej politiky

Holandská ministerka spravodlivosti Dilan Yešilgözová potvrdila, že chce nahradiť odchádzajúceho premiéra Marka Rutteho vo funkcii lídra vládnej Ľudovej strany pre slobodu a demokraciu (VVD) a prípadne aj na čele vlády. S odkazom na stredajšie správy holandských médií o tom informuje spravodajca TASR.

Rutte v pondelok avizoval, že po jesenných parlamentných voľbách odíde z politiky. Predčasné voľby sa v Holandsku budú konať zrejme v polovici novembra po tom, ako sa pre nezhody okolo azylovej politiky rozpadla Ruttem vedená koalícia.

Yešilgözová v rozhovore pre denník Telegraaf potvrdila, že má záujem vymeniť Rutteho na najvyššom straníckom poste a vyjadrila odhodlanie stať sa prípadne aj budúcou holandskou premiérkou.

"Prinášam so sebou more skúseností," povedala s odkazom na mnohé politické funkcie, ktoré zastávala na celoštátnej aj komunálnej úrovni.

Podľa holandskej verejnoprávnej stanice NOS je ministerka preferovanou kandidátkou vedenia VVD, ktoré však svojho nominanta oficiálne oznámi až v najbližších dňoch. V nedávnom prieskume televízie RTL až 68 percent priaznivcov VVD uviedlo, že by ju podporilo ako líderku strany.

Dilan Yešilgözová (46) je ministerkou spravodlivosti od minulého roka, predtým bola štátnou tajomníčkou a poslankyňou holandského parlamentu. Do roku 2017 bola členkou mestskej rady Amsterdamu.         

Narodila sa v tureckej Ankare a do Holandska prišla v roku 1984 spolu so svojou matkou a sestrou. Vtedy tam už žil aj jej otec, kurdský aktivista za ľudské práva, ktorý utiekol z Turecka tri roky predtým.

Ako ministerka spravodlivosti zaujala tvrdý postoj k prisťahovalectvu. Začiatkom júla sa vyjadrila, že holandský azylový systém zneužívajú utečenci, ktorí do krajiny privádzajú aj svojich rodinných príslušníkov.

Minulý týždeň viedla v mene VVD rokovania, ktorých cieľom bolo zamedziť rozpadu vládnej koalície.

Záujem o Rutteho funkciu straníckeho lídra potvrdil aj bývalý europoslanec André Bosman. Viacero ďalších popredných členov VVD však svoju kandidatúru vylúčilo, napríklad populárny bývalý minister obrany Klaas Dijkhoff.

(tasr)

Minúta  |  

Na svete trpí hladom približne 735 miliónov ľudí

Takmer trištvrte miliardy ľudí na svete trpí hladom alebo podvýživou. Vyplýva to zo súhrnnej správy, ktorú v stredu zverejnili viaceré inštitúcie spadajúce pod Organizáciu Spojených národov (OSN). Situáciu podľa nich zhoršila aj pandémia koronavírusu a vojna na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Správu pripravili Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Medzinárodný fond pre rozvoj poľnohospodárstva (IFAD), Detský fond OSN (UNICEF), Svetový potravinový program (WFP) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Vlani podľa nej trpelo rôznymi formami hladu 735 miliónov detí a dospelých. Ide o približne rovnaký počet ako v roku 2021 (739 miliónov), no oveľa viac, ako pred vypuknutím pandémie koronavírusu v roku 2020. V roku 2019 na celom svete hladovalo 613 miliónov ľudí.

Krízu podľa organizácií OSN zhoršila aj vojna na Ukrajine, ktorá napríklad závažným spôsobom narušila produkciu a vývoz ukrajinských obilnín.

OSN si v roku 2015 stanovila cieľ, že do roku 2030 bude svet bez hladu. Podľa zverejnenej správy sa však za súčasnej situácie takýto cieľ už jednoducho nedá naplniť.

Správa odhaduje, že v roku 2030 bude hladom stále trpieť asi 600 miliónov ľudí. Bez covidovej pandémie a vojny na Ukrajine by ich bolo o 119 miliónov menej.

Zo správy tiež vyplýva, že 2,4 miliardy ľudí, teda takmer 30 percent svetovej populácie, nemalo minulý rok trvalý prístup k jedlu. Vyše tri miliardy ľudí (42 percent svetovej populácie) si v roku 2021 nemohlo dovoliť kvalitnú stravu jedlo. Údaje pre rok 2022 zatiaľ nie sú k dispozícii.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina vie, že budúca západná pomoc súvisí od situácie na bojisku, tvrdí Zelenskyj

Ukrajina si je vedomá toho, že budúca vojenská pomoc Západu bude závisieť od situácie na fronte. Na tlačovej konferencii po skočení dvojdňového summitu Severoatlantickej aliancie (NATO) v litovskom hlavnom meste Vilnius to v stredu uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Západní lídri ho uistili, že "pomôžu a podporia Ukrajinu do takej miery, ako to bude nevyhnutné," povedal Zelenskyj novinárom. "Vy i ja musíme pochopiť, že to závisí od toho, čo sa deje na bojisku," dodal.

Výsledky summitu označil Zelenskyj za dobré, avšak optimálna by bola podľa neho priama pozvánka pre Ukrajinu na vstup do NATO. Ešte pred summitom vyhlásil, že bude absurdné, ak Ukrajina nedostane od NATO jasný harmonogram vstupu.

Ukrajinský prezident na stredajšej tlačovej konferencii tiež informoval, že od partnerov na summite dostal prísľuby o dodávkach ďalšej pomoci.

Zelenskyj zopakoval, že Ukrajina sa nikdy nevzdá ani kúska svojho územia, aj keď by to mala byť "jedna dedina" v ktorej žije "jeden starý človek“. "Nikdy nevymeníme (naše územie) za zmrazený konflikt," povedal Zelenskyj.

(tasr)

Minúta  |  

Chameneí tvrdí, že Západ dotlačil Ukrajincov do vojny v záujme zbrojárov

Iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí v stredu vyhlásil, že západné štáty dotlačili obyvateľov Ukrajiny do vojny, aby im mohli predávať zbrane a plniť tak vrecká americkým zbrojárskym spoločnostiam. Ajatolláh to tvrdil počas stredajšieho stretnutia s vysokopostavenými duchovnými a študentmi náboženských seminárov, píše agentúra AFP.

Chameneí je faktickou hlavou štátu, ktorý podľa západných spojencov dodáva Rusku samovražedné bojové drony, masívne nasadzované pri útokoch na ukrajinskú civilnú infraštruktúru.

Západ sa údajne podľa Chameneího riadil „dravými a koloniálnymi motívmi, aby donútil Ukrajincov bojovať a zabíjať, aby tak slúžili záujmom západných spoločností vyrábajúcich a predávajúcich zbrane," uviedol vo svojom príhovore Chameneí.

Spojené štáty uvádzajú, že Irán okrem hromadných dodávok bojových dronov pomáha Moskve aj pri budovaní továrne na ich výrobu.

Irán však takúto vojenskú spoluprácu s Ruskom dlhodobo popiera a oficiálne tvrdí, že vo vojne na Ukrajine nepodporuje žiadnu z bojujúcich strán.

Na Moskvu aj Teherán sú uvalené medzinárodné sankcie, ktoré obmedzujú ich obchodné aktivity. V dôsledku toho Rusko a Irán upevňujú vzájomnú spoluprácu v kľúčových oblastiach, aby pomohli svojim ekonomikám.

(tasr)

Minúta  |  

Hasiči prosia o opatrnosť. Najviac požiarov vzniká počas letných prázdnin

SLOVENSKO – Riziko vzniku požiaru je počas letných prázdnin vyššie. Najčastejšou príčinou je podľa hasičov nedbalosť a neopatrnosť ľudí. Upozorňuje na to Hasičský a záchranný zbor. Informovala o tom hovorkyňa zboru Katarína Križanová.

Vlani hasiči počas letných mesiacov zasahovali dokopy pri 2 199 požiaroch, čo je o 884 viac než v roku 2021. Minuloročné letné požiare zapríčinili zranenie 22 osôb a úmrtie piatich ľudí. „Najviac požiarov sa počas letných prázdnin rozhorelo v prírodnom prostredí," dodali hasiči.

Novinka na letnom kúpalisku, originálny basketbalový kôš

Mohlo by Vás zaujímať Novinka na letnom kúpalisku, originálny basketbalový kôš

Hasičský a záchranný zbor preto vyzýva občanov, aby dodržiavali zákazy a príkazy, ktoré im vyplývajú zo zákona o ochrane pred požiarmi. Zakázané je najmä fajčiť alebo používať otvorený plameň na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru. Občania by taktiež nemali vypaľovať porasty bylín, kríkov alebo stromov či zakladať oheň tam, kde môže dôjsť k vzniku požiaru alebo k jeho rozšíreniu. Zakázané je aj spaľovať horľavé látky na voľnom priestranstve v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru.

Festival Pohoda ako príklad rozdeľovania spoločnosti?

Mohlo by Vás zaujímať Festival Pohoda ako príklad rozdeľovania spoločnosti?

„Pre porušenie tohto zákona môže občan dostať pokutu do výšky 331 eur. Ak sa previní právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, pokuta sa môže vyšplhať na 16 596 eur," spresnili.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.