Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Francúzsko sa bojí ďalších protestov. V Deň dobytia Bastily nasadí do ulíc 130-tisíc policajtov

Francúzsko je pripravené nasadiť do ulíc počas štátneho sviatku Dňa dobytia Bastily, ktorý pripadá na 14. júla, až 130-tisíc príslušníkov polície. Rozhodlo sa tak pre obavy z obnovenia násilných protestov, ktoré prebiehali po tom, ako polícia pri dopravnej kontrole zastrelila 17-ročného mladíka.

Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin oznámil, že vo štvrtok a v piatok večer bude v uliciach fyzicky nasadených 45-tisíc policajtov. Okrem toho budú pripravené aj špeciálne jednotky, vrtuľníky, drony a obrnené vozidlá.

Autobusové a električkové spojenie bude vo všetkých mestských aglomeráciách premávať len do 22.00 h SELČ. Prímestské vlaky a parížske metro budú v prevádzke v štandardnom režime.

Protesty a násilnosti vypukli v celom Francúzsku po tom, ako policajt 27. júna pri kontrole vozidla na parížskom predmestí Nanterre zastrelil 17-ročného mladíka alžírskeho pôvodu. Táto udalosť znovu oživila rasové napätie v krajine, ako aj dlhoročnú kritiku prístupu francúzskej polície k príslušníkom menšín.

Francúzska vláda preto pred blížiacim sa štátnym sviatkom zakázala predaj, prepravu a použitie ohňostrojov a pyrotechniky. Niekoľko miest z bezpečnostných dôvodov zrušilo aj každoročné tradičné ohňostroje.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron tiež neprednesie svoj zvyčajný prejav v televízii.

(tasr)

Minúta  |  

Kunderova irónia a genialita urobili z jeho diel klasiku našich čias, pripomína Macron

Irónia a genialita česko-francúzskeho esejistu a prozaika Milana Kunderu urobili z jeho diel klasiku dnešnej doby. V reakcii na spisovateľovo úmrtie to v stredu na sociálnej sieti Twitter napísal francúzsky prezident Emmanuel Macron, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Kunderu označil za slobodného ducha, ktorý našiel útočisko vo Francúzsku a vo svojich spisoch obsiahol univerzálne horizonty. "Jeho irónia a genialita urobili z jeho diel klasiku našich čias. Úprimnú sústrasť jeho manželke a blízkym a tiež jeho čitateľom," napísal Macron.

Podľa francúzskej ministerky kultúry Rimy Abdul-Malakovej si Kundera vybral život vo Francúzsku, aby nikdy nestratil slobodu. "Pomáhal nám objaviť, kto sme, nájsť cestu v absurdite sveta," uviedla. Dodala, že spolu s ním odchádza jeden z najväčších hlasov európskej literatúry.

O smrti významného románopisca informovali okrem svetových tlačových agentúr aj televízie BBC a CNN či americký denník The New York Times. Významný priestor mu venovali najmä francúzske médiá. Denník Le Figaro ho označil za literárneho velikána.

Česko-francúzsky spisovateľ Milan Kundera zomrel v utorok vo veku 94 rokov. Bol najprekladanejším autorom českého pôvodu, preslávil sa najmä románmi Žart, Nesmrteľnosť či Neznesiteľná ľahkosť bytia. Od roku 1975 žil s manželkou vo francúzskom exile a od roku 1981 mal francúzske občianstvo.

(tasr)

Minúta  |  

Erdogan pracuje so Zelenským a Putinom na záchrane obilnej dohody

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredu oznámil, že spolupracuje s prezidentmi Ukrajiny a Ruska na predĺžení obilnej dohody, ktorej platnosť sa má skončiť 17. júla. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Dohoda Kyjevu garantuje vývoz obilia a ďalších potravinových komodít cez Čierne more aj v čase prebiehajúcej ruskej invázie. Platnosť dohody sa skončí na budúci pondelok, ak Rusko nebude súhlasiť s jej predĺžením, pričom podľa AFP v poslednej dobe dôrazne naznačuje, že tak neurobí.

"Pán (Volodymyr) Zelenskyj je za pokračovanie tejto iniciatívy a pán (Vladimir) Putin má v tomto smere niekoľko návrhov," poznamenal Erdogan na konci dvojdňového summitu NATO v litovskom Vilniuse s odkazom na prezidentov Ukrajiny a Ruska.         

Dodal, že spoločne pracujú na hľadaní riešenia, ktoré by malo zaistiť pokračovanie dohody, pričom sa zohľadňujú aj Putinove návrhy.

Dohodu o dodávkach obilia medzi Moskvou a Kyjevom vlani v júli Turecko a OSN. Blokáda ukrajinských prístavov ruskou armádou by totiž mohla spôsobiť globálnu potravinovú krízu. Rusko a Ukrajina patria medzi najväčších svetových vývozcov poľnohospodárskych produktov, takže je od nich závislých mnoho krajín.

Spomínaná dohoda umožnila Ukrajine vyviezť už vyše 32 miliónov ton obilia a potravín z troch ukrajinských prístavov – Čornomorsk, Odesa a Pivdennyj.

Rusko však s fungovaním obilnej iniciatívy spokojné nie je aj napriek tomu, že ďalšia s ňou prepojená paralelná dohoda mu umožňuje vyvážať aj vlastné potraviny a hnojivá.

Moskva už vopred avizovala, že ak nebudú splnené jej požiadavky, nebude súhlasiť s ďalším predĺžením platnosti obilnej dohody. Rusko doposiaľ k jej predĺženiu napokon vždy pristúpilo, k čomu došlo už trikrát.

Medzi požiadavky, ktorými Kremeľ podmieňuje súhlas s ďalším fungovaním dohody patrí znovuzapojenie ruskej poľnohospodárskej banky Rosseľchozbank do platobnej siete SWIFT, obnovenie dodávok poľnohospodárskych strojov a súčiastok zo zahraničia, zrušenie obmedzení týkajúcich sa poistenia a obnovenie čpavkovodu vedúceho z ruského Togliatti do ukrajinskej Odesy.

(tasr)

Minúta  |  

Vagnerovci odovzdali ruskej armáde 2000 kusov techniky a 2500 ton munície

Rusko v stredu oznámilo, že žoldnieri z Vagnerovej skupiny - po júnovom pokuse o vzburu - odovzdali ruskej armáde viac než 2-tisíc kusov vojenskej techniky vrátane tankov a vyše 2500 ton munície. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Presunutých bolo viac než 2-tisíc kusov vojenskej techniky a zbraní," uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany s tým, že išlo aj o tanky T-90 a T-80, prenosné odpaľovacie zariadenia a protilietadlové a delostrelecké systémy.

Ruská armáda uviedla, že vagnerovci jej odovzdali aj "viac než 2500 ton munície rôzneho typu a zhruba 20-tisíc malých zbraní".

Veľká časť odovzdaných zbraní a techniky ešte nebola použitá v boji. Presunuli ich do lokalít v zázemí, kde sa bude vykonávať ich údržba a oprava.

Kde sa momentálne nachádza vodca vagnerovcov Jevgenij Prigožin, nie je známe, píše AFP. Na základe dohody s Kremľom mohol odísť aj so svojimi žoldniermi do susedného Bieloruska. Bieloruský vodca Alexandr Lukašenko však tento mesiac vyhlásil, že 62-ročný Prigožin sa v jeho krajine nenachádza, ale je stále v Rusku.

Kremeľ tento mesiac oznámil, že prezident Putin a Prigožin sa stretli na niekoľkohodinovej schôdzke v Moskve.

Prigožin mal dlhodobé spory s ruským vojenským vedením, ktoré koncom júna eskalovali do otvorenej vzbury proti veleniu armády. Vagnerovci vtedy obsadili mesto Rostov nad Donom na juhozápade Ruska a vydali sa aj s ťažkou technikou smerom k Moskve. K ruskej metropole sa vtedy priblížili na necelých 200 kilometrov.

(tasr)

Minúta  |  

Na čele Holandska by mohla stáť ministerka narodená v Turecku a kritička migračnej politiky

Holandská ministerka spravodlivosti Dilan Yešilgözová potvrdila, že chce nahradiť odchádzajúceho premiéra Marka Rutteho vo funkcii lídra vládnej Ľudovej strany pre slobodu a demokraciu (VVD) a prípadne aj na čele vlády. S odkazom na stredajšie správy holandských médií o tom informuje spravodajca TASR.

Rutte v pondelok avizoval, že po jesenných parlamentných voľbách odíde z politiky. Predčasné voľby sa v Holandsku budú konať zrejme v polovici novembra po tom, ako sa pre nezhody okolo azylovej politiky rozpadla Ruttem vedená koalícia.

Yešilgözová v rozhovore pre denník Telegraaf potvrdila, že má záujem vymeniť Rutteho na najvyššom straníckom poste a vyjadrila odhodlanie stať sa prípadne aj budúcou holandskou premiérkou.

"Prinášam so sebou more skúseností," povedala s odkazom na mnohé politické funkcie, ktoré zastávala na celoštátnej aj komunálnej úrovni.

Podľa holandskej verejnoprávnej stanice NOS je ministerka preferovanou kandidátkou vedenia VVD, ktoré však svojho nominanta oficiálne oznámi až v najbližších dňoch. V nedávnom prieskume televízie RTL až 68 percent priaznivcov VVD uviedlo, že by ju podporilo ako líderku strany.

Dilan Yešilgözová (46) je ministerkou spravodlivosti od minulého roka, predtým bola štátnou tajomníčkou a poslankyňou holandského parlamentu. Do roku 2017 bola členkou mestskej rady Amsterdamu.         

Narodila sa v tureckej Ankare a do Holandska prišla v roku 1984 spolu so svojou matkou a sestrou. Vtedy tam už žil aj jej otec, kurdský aktivista za ľudské práva, ktorý utiekol z Turecka tri roky predtým.

Ako ministerka spravodlivosti zaujala tvrdý postoj k prisťahovalectvu. Začiatkom júla sa vyjadrila, že holandský azylový systém zneužívajú utečenci, ktorí do krajiny privádzajú aj svojich rodinných príslušníkov.

Minulý týždeň viedla v mene VVD rokovania, ktorých cieľom bolo zamedziť rozpadu vládnej koalície.

Záujem o Rutteho funkciu straníckeho lídra potvrdil aj bývalý europoslanec André Bosman. Viacero ďalších popredných členov VVD však svoju kandidatúru vylúčilo, napríklad populárny bývalý minister obrany Klaas Dijkhoff.

(tasr)

Minúta  |  

Na svete trpí hladom približne 735 miliónov ľudí

Takmer trištvrte miliardy ľudí na svete trpí hladom alebo podvýživou. Vyplýva to zo súhrnnej správy, ktorú v stredu zverejnili viaceré inštitúcie spadajúce pod Organizáciu Spojených národov (OSN). Situáciu podľa nich zhoršila aj pandémia koronavírusu a vojna na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Správu pripravili Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Medzinárodný fond pre rozvoj poľnohospodárstva (IFAD), Detský fond OSN (UNICEF), Svetový potravinový program (WFP) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Vlani podľa nej trpelo rôznymi formami hladu 735 miliónov detí a dospelých. Ide o približne rovnaký počet ako v roku 2021 (739 miliónov), no oveľa viac, ako pred vypuknutím pandémie koronavírusu v roku 2020. V roku 2019 na celom svete hladovalo 613 miliónov ľudí.

Krízu podľa organizácií OSN zhoršila aj vojna na Ukrajine, ktorá napríklad závažným spôsobom narušila produkciu a vývoz ukrajinských obilnín.

OSN si v roku 2015 stanovila cieľ, že do roku 2030 bude svet bez hladu. Podľa zverejnenej správy sa však za súčasnej situácie takýto cieľ už jednoducho nedá naplniť.

Správa odhaduje, že v roku 2030 bude hladom stále trpieť asi 600 miliónov ľudí. Bez covidovej pandémie a vojny na Ukrajine by ich bolo o 119 miliónov menej.

Zo správy tiež vyplýva, že 2,4 miliardy ľudí, teda takmer 30 percent svetovej populácie, nemalo minulý rok trvalý prístup k jedlu. Vyše tri miliardy ľudí (42 percent svetovej populácie) si v roku 2021 nemohlo dovoliť kvalitnú stravu jedlo. Údaje pre rok 2022 zatiaľ nie sú k dispozícii.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.