Mužský ideál sa úzko spájal s politickou situáciou. „Napríklad počas osmanských vojen bol ideálom šľachtica bojovník a vlastenec. Na portrétoch sú šľachtici zobrazení s mečom a palcátom v ruke, prípadne môžeme nájsť na stole položenú helmu, mapu alebo iný odkaz na vojenskú angažovanosť," píše historička Veronika Ďurejová na blogu Trenčianskeho múzea.
Viera bola silnou súčasťou vtedajšieho života nielen u žien, ale aj u mužov. „Obrana vlasti pred turkami sa chápala aj ako obrana kresťanstva pred pohanmi. Mnoho barónskych titulov udelených v 16. storočí bolo práve za vojenské zásluhy," vysvetľuje Ďurejová.
Gašpar Ilešházi, ktorého portrét môžete nájsť v obrazovej galérii Ilešháziovcov v paláci Zápoľských na Trenčianskom hrade, je na portréte zachytený s palcátom v ruke. Palcát bola úderná ručná zbraň, ktorá sa používala do 17. storočia. Bol znakom moci, alebo vojenskej hodnosti, plnil funkciu tzv. „železného dopisu“, ktorý držiteľovi zaručoval voľný priechod a nedotknuteľnosť. Napriek tomu sa Gašpar Ilešházi preslávil skôr vďaka zveľaďovaniu majetkov a výstavbou kaštieľa v Dubnici nad Váhom, ako vojenskou kariérou. Dokonca napísal dielo s názvom Vidarium varii generis flosculorum in usum inventitus honestae, senectutis venerandae plantatum, etc., na čo môže na portréte odkazovať malá kniha položená na stole vedľa Gašparovej ľavice.
