TRENČÍN - Minule sme si povedali, ako sa kedysi ľudia pozerali na ženský ideál. No čo ten mužský?
Mužský ideál sa úzko spájal s politickou situáciou. „Napríklad počas osmanských vojen bol ideálom šľachtica bojovník a vlastenec. Na portrétoch sú šľachtici zobrazení s mečom a palcátom v ruke, prípadne môžeme nájsť na stole položenú helmu, mapu alebo iný odkaz na vojenskú angažovanosť,“ píše historička Veronika Ďurejová na blogu Trenčianskeho múzea.
Viera bola silnou súčasťou vtedajšieho života nielen u žien, ale aj u mužov. „Obrana vlasti pred turkami sa chápala aj ako obrana kresťanstva pred pohanmi. Mnoho barónskych titulov udelených v 16. storočí bolo práve za vojenské zásluhy,“ vysvetľuje Ďurejová.
Gašpar Ilešházi, ktorého portrét môžete nájsť v obrazovej galérii Ilešháziovcov v paláci Zápoľských na Trenčianskom hrade, je na portréte zachytený s palcátom v ruke. Palcát bola úderná ručná zbraň, ktorá sa používala do 17. storočia. Bol znakom moci, alebo vojenskej hodnosti, plnil funkciu tzv. „železného dopisu“, ktorý držiteľovi zaručoval voľný priechod a nedotknuteľnosť. Napriek tomu sa Gašpar Ilešházi preslávil skôr vďaka zveľaďovaniu majetkov a výstavbou kaštieľa v Dubnici nad Váhom, ako vojenskou kariérou. Dokonca napísal dielo s názvom Vidarium varii generis flosculorum in usum inventitus honestae, senectutis venerandae plantatum, etc., na čo môže na portréte odkazovať malá kniha položená na stole vedľa Gašparovej ľavice.
Gašpar Ilešházi vo svojích listoch, ale aj v úradných dokumentoch často používal slovenčinu.
Spolu s manželkou, Helenou Turzovou sú pochovaní v krypte pod farským kostolom v Trenčíne, kde sa nachádza aj renesančný epitaf spodobujúci Gašpara Ilešháziho, tak isto s palcátom v ruke.
Rod Ilešháziovcov žil na Trenčianskom hrade najdlhšie zo všetkých rodov, ktoré hrad spravovali alebo vlastnili. Sedem generácií Ilešháziovcov panovalo hradu až neuveriteľných 241 rokov.