Preskočiť na obsah
  |  

Vysoký ruský predstaviteľ sa vyhráža útokom na poľské územie. Chce využiť jednotky vagnerovcov

Predseda obranného výboru ruskej Štátnej dumy Andrej Kartapolov vyhlásil, že Moskva by mohla použiť žoldnierov z Vagnerovej skupiny nachádzajúcich sa v Bielorusku na inváziu do pásu územia v poľsko-litovskom pohraničí. Referuje o tom web news.sky.com.

Podľa Kartapolova sú vagnerovci pripravení zaútočiť na Suwalský koridor „v priebehu niekoľkých hodín“. Približne 90-kilometrový pás zeme sa nachádza na území Poľska, členského štátu NATO, a predstavuje jediné pozemné spojenie troch bývalých sovietskych pobaltských republík - Litvy, Lotyšska a Estónska - so Západom.

Ak by Rusko vniklo do Suwalského koridoru, poskytlo by mu to pozemné spojenie medzi ruskou Kaliningradskou oblasťou a spojencom Bieloruskom. „Vagnerovci išli do Bieloruska cvičiť bieloruské ozbrojené sily,“ povedal Kartapolov pre ruskú štátnu televíziu a dodal: „Existuje také miesto ako Suwalský koridor. Ak by sa niečo stalo, tento Suwalský koridor veľmi potrebujeme... Úderná jednotka je pripravená dobyť tento koridor v priebehu niekoľkých hodín.“

Mapka: Novosti

Suwalský koridor predstavuje prvý kontaktný bod medzi silami Ruska a NATO a západní vojenskí plánovači varovali, že by mohol byť jedným z prvých cieľov Moskvy, ak by sa niekedy rozhodla eskalovať vojnu do konfrontácie so Západom. Princíp NATO síce spočíva v tom, že akýkoľvek útok na jej územie by mal vyvolať odozvu zvyšku Aliancie, no nie je jasné, či by sa lídri rozhodli nechať zatiahnuť do tretej svetovej vojny pre riedko obývaný koridor.

(sita)

  |  

Slovensko môže prísť o dva milióny eur pre neodvedené odvody za ťažbu zlata

Strana SaS sa obáva, že Slovensko môže prísť takmer o dva milióny eur. Spoločnosť Slovenská banská, ktorá má platiť štátu odvody za ťažbu, si podľa SaS vyložila banskú legislatívu po svojom, pričom neťažila zlato, ale takzvané polymetalické rudy, za čo platila podstatne nižšie úhrady. Po kontrole, ktorú iniciovalo bývalé vedenie rezortu hospodárstva, jej bola vyrubená úhrada za posledných päť rokov vo výške 1,7 milióna eur. Dodatočný odvod pre štát, ktorý ma ťažobná spoločnosť štátu platiť, možno nebude uhradený, uviedla strana v pondelok.

„Začali sme pracovať na tom, aby sa štátu odvádzala korektná suma za vyťažené zlato. Zlato sa v Banskej Štiavnici a okolí ťaží stovky rokov, pričom je majetkom štátu, preto sa odvádza štátu nejaká suma. Je dôležité aby táto suma bola korektne nastavená, pretože za Roberta Fica táto ťažobná spoločnosť odvádzala za jedno kilo zlata 16 eur, pričom jeho trhová cena je okolo 60 000 eur. Táto spoločnosť pritom vyťaží ročne niekoľko sto kilogramov zlata,“ uviedol predseda SaS Richard Sulík.

Za vyťažené zlato je úhrada vo výške piatich percent, za polymetalické rudy 0,1 %. „Slovenské predpisy boli nastavené vždy správne. Žiaľ, spoločnosť Slovenská banská si ich vysvetľovala po svojom a úhrady v tejto výške 20 rokov odmietala platiť,“ dodal Sulík.

Keďže bolo rozhodnutie o vyrubenej pokute napadnuté na súde, pokuta udelená ešte nebola, no nová vláda v tejto záležitosti podľa podpredsedu SaS Karola Galeka už koná. „Minulý týždeň prijala úpravu nariadenia o úhradách za vyťažené nerasty, v ktorom nám dala za pravdu. Nielen nariadenie, ale aj OECD jasne definujú, čo je ruda zlata, a teda každý nerast, z ktorého je možné ekonomicky získať zlato bez ohľadu na jeho obsah. Drobná úprava legislatívy zabezpečí, že spoločnosť Slovenská banská bude musieť od budúceho roka platiť za zlatú rudu úhradu päť percent. O minulosti rozhodne súd,“ dodal Galek.

Riaditeľ spoločnosti Slovenská banská Ivan Bača pre TASR uviedol, že v danej veci je vedený aktívny súdny spor a preto vyjadrenia strany SaS nebude komentovať. "Náš názor je jednoznačný - spoločnosť si plní všetky zákonné povinnosti v súlade s platnou legislatívou," uzavrel Bača.

(tasr)

  |  

Polícia upozorňuje na nový podvod

SLOVENSKO – Polícia vo svojom príspevku na sociálnej sieti informovala o prijatí viacerých trestných oznámení o podvodnom konaní, ktorých spoločným znakom je dobíjanie si kreditu cez internet.

Podľa informácií polície sa tak deje nasledujúcim spôsobom:

  • poškodený vyhľadá cez internetový prehliadač dobitie kreditu (zadá svojho mobilného operátora)
  • zvolí prvú stránku z vyhľadaných, kde zadá všetky údaje potrebné k dobitiu kreditu (pozor, koncovka domény je mobilnyoperator.pay)
  • následne je presmerovaný na internetbanking, kde zadá údaje z platobnej karty
  • postupne, aj s odstupom niekoľkých dní, sú poškodenému z účtu stiahnuté finančné prostriedky

Polícia ďalej upozorňuje, že slovenské internetové stránky majú koncovku sk a pri vyhľadávaní na webe nemáme automaticky klikať na prvú položku.

(Polícia SR)

  |  

Zamestnávatelia a odborári sa na výške minimálnej mzdy na rok 2024 nedohodli

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) SR a Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR sa mali do soboty 15. júla dohodnúť na výške minimálnej mzdy na rok 2024. K dohode medzi odborármi a zamestnávateľmi však nedošlo.

Možnosť rokovať o minimálnej mzde ešte majú sociálni partneri v tripartite do konca augusta. V pondelok to pre TASR povedali hovorkyňa AZZZ SR Mirian Filová a hovorkyňa KOZ SR Martina Nemethová.

"V termíne do 15. júla sociálni partneri nedospeli k dohode, no podľa zákona o minimálnej mzde majú možnosť rokovať na tripartitnej úrovni do konca augusta, a tak pravdepodobne využijú ešte tento zákonom definovaný priestor a možnosť," uviedla Nemethová.

KOZ žiadala, aby bol výpočet minimálnej mzdy na úrovni 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. AZZZ však upozornila na to, že pri navrhovaní minimálnej mzdy je potrebné brať do úvahy reálne možnosti všetkých zamestnávateľov tak, aby bola minimálna mzda zvládnuteľná pre firmy aj na východnom Slovensku.

"Firma podnikajúca na východnom Slovensku, prípadne v menej rozvinutých okresoch môže prirodzene znášať zvyšovanie nákladov v súvislosti s minimálnou mzdou oveľa horšie ako firma na západnom Slovensku, ktorá si vyššie náklady dokáže premietnuť do vyšších cien. Úplne iná situácia je na západe, kde je nižšia miera nezamestnanosti, kde je aj viac pracovných ponúk, ako niekde v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti, kde firmy vnímajú každé jedno opatrenie zvyšujúce im náklady oveľa citlivejšie," uviedla Filová.

Ak sa počas rokovania tripartity nerozhodne v prospech žiadnej zo strán, minimálna mzda bude výsledkom automatu. Automat určuje minimálnu mzdu ako 57 % priemernej mzdy spred dvoch rokov.

(tasr)

  |  

Krajiny EÚ a CELAC rozdeľujú odlišné názory na vojnu na Ukrajine

Rozdielne názory na vojnu na Ukrajine zrejme ovplyvnia aj závery dvojdňového samitu EÚ a Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC), ktorý sa začína v pondelok popoludní v Bruseli. Napísal to v pondelok spravodajský server Politico.

Pred samitom EÚ a CELAC vyplynuli sporné názory vo viacerých oblastiach vrátane obchodných vzťahov, ale podľa Politica boli najvážnejšie nezhody ohľadne prístupu k útočnej vojne, ktorú Rusko vedie voči Ukrajine, informuje spravodajca TASR.

Vlády krajín Južnej Ameriky boli doteraz skôr zdržanlivé pri odsudzovaní ruskej agresie. EÚ sa na druhej strane kritickým postojom voči Moskve netají a od začiatku ruskej invázie pripravila už desať kôl sankcií voči Rusku.

Svetové médiá si v tomto smere všímajú najmä postoj prezidenta Brazílie Luiza Inácia Lula da Silvu a jeho "romantizovanú víziu Ruska" ako bojovníka proti údajne imperialistickému zoskupeniu NATO.

Server Politico upozornil, že tento rozpor, ktorý sa diplomati oboch strán snažili vyriešiť ešte pred bruselskými rokovaniami, zrejme povedie k "oslabeniu" záverov samitu týkajúcich sa vojny na Ukrajine. Pôvodný návrh záverov dôrazne odsudzoval ruskú agresívnu vojnu proti Ukrajine, kým v najnovšej verzii lídri stretnutia EÚ a CELAC iba "vyjadrujú obavy z prebiehajúcej vojny".

Ďalšie predsamitové nezhody sa týkali aj ekonomických vzťahov. EÚ by chcela zaznamenať výraznejší pokrok pri uzatváraní obchodnej dohody s krajinami Mercosuru, obchodného zoskupenia zahŕňajúceho Brazíliu, Argentínu, Uruguaj a Paraguaj.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, ktorá sa rovnako zúčastní na samite, označila takúto obchodnú dohodu za najdôležitejší možný výsledok bruselských rokovaní.

Bola to EÚ, ktorá na nátlak niektorých krajín a poslancov Európskeho parlamentu pozastavila v minulosti podpis veľkej obchodnej dohody s Mercosurom, kým štáty tohto zoskupenia neprijmú rozsiahle záväzky na ochranu dažďových pralesov či práv domorodého obyvateľstva. Juhoamerickí diplomati v tejto súvislosti obvinili EÚ z pokrytectva, keďže pri uzatváraní obchodných dohôd s inými krajinami či regiónmi takéto prísne požiadavky nemala.

V rámci pripravovanej obchodnej dohody EÚ navrhuje aj to, aby juhoamerické štáty nevyvážali svoje suroviny na spracovanie napríklad do Číny, ale aby k ich spracovaniu dochádzalo priamo v krajinách pôvodu.

(tasr)

  |  

Po Rakúsku vyzvalo aj Nemecko Moskvu na predĺženie čiernomorskej obilnej dohody

Nemecko vyzvalo v pondelok Rusko na návrat k čiernomorskej obilnej dohode, pretože má kľúčový význam pre potravinovú bezpečnosť vo svete. Moskva o tejto dohode krátko predtým vyhlásila, že sa "de facto skončila". TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

"Pokračujeme vo výzvach Rusku, aby umožnilo ďalšie predĺženie obilnej dohody," povedala novinárom hovorkyňa nemeckej vlády Christiane Hoffmannová. Ako dodala, "ťarchu tohto konfliktu by na svojich chrbtoch nemali nosiť najchudobnejší na tejto planéte".

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov oznámil pozastavenie obilnej dohody počas konferenčného hovoru s novinármi. Dodal, že Rusko sa k implementovaniu dohody vráti "hneď, ako budú splnené jeho požiadavky týkajúce sa Čierneho mora".

(tasr)