Hoci sa kontroly zo 7. októbra uskutočnili v skromnej forme aktualizovaných pravidiel vývozu, ich cieľom je v podstate zlikvidovať celý čínsky ekosystém vyspelých technológií. „Nová politika obsiahnutá v 7. októbri je: Nielenže nedovolíme Číne ďalej technologicky napredovať, ale aktívne zvrátime ich súčasný stav techniky," hovorí Allen. C. J. Muse, hlavný analytik pre polovodiče v spoločnosti Evercore ISI, to vyjadril takto: „Keby ste mi o týchto pravidlách povedali pred piatimi rokmi, povedal by som vám, že je to vojnový akt – museli by sme byť vo vojne."
Ak budú kontroly úspešné, mohli by Čínu znevýhodniť na celú generáciu; ak zlyhajú, môžu sa veľkolepo obrátiť proti nej a urýchliť budúcnosť, ktorej sa Spojené štáty zúfalo snažia vyhnúť. Výsledok pravdepodobne ovplyvní americko-čínsku súťaž a budúcnosť globálneho poriadku na ďalšie desaťročia. „Od roku 2022 budú v histórii odznievať dva dátumy," hovorí Allen. „Prvý je 24. február, keď Rusko napadlo Ukrajinu, a druhý je 7. október."
Napriek nesmiernej zložitosti ich konštrukcie sú polovodiče v istom zmysle celkom jednoduché: malé kúsky kremíka s vyrezanými obvodmi. Obvody sa zapínajú a vypínajú na základe činnosti spínačov nazývaných tranzistory. Keď je obvod zapnutý, vytvára jednotku; keď je vypnutý, vytvára nulu. Prvé čipy, vynájdené koncom 50. rokov minulého storočia, obsahovali len niekoľko tranzistorov. Dnes má primárny polovodič v novom smartfóne 10 až 20 miliárd tranzistorov, každý s veľkosťou vírusu, ktoré sú ako torta vytesané do štruktúry kremíka.
Rýchlosť pokroku za posledných šesť desaťročí je známa z Moorovho zákona, podľa ktorého sa počet tranzistorov, ktoré sa zmestia na čip, každé dva roky približne zdvojnásobil. Chris Miller, autor knihy Vojna čipov (Chip War) a docent medzinárodných dejín na Fletcher School na Tufts University, rád poznamenáva, že keby sa lietadlá zlepšovali rovnakým tempom ako čipy, lietali by teraz niekoľkonásobnou rýchlosťou svetla. Žiadna technológia v dejinách ľudskej civilizácie sa nikdy nevyrovnala dych berúcemu vzostupu výpočtovej sily.
Závody na výrobu polovodičov, známe ako fabriky, sú najdrahšími továrňami na svete, ktoré vykonávajú najzložitejšiu výrobu, aká sa kedy dosiahla, v takom rozsahu, aký sa nikdy predtým nedosiahol pri žiadnom inom zariadení. Širšie odvetvie výroby čipov je pritom sieťou vzájomnej závislosti, ktorá sa rozprestiera po celej planéte vo vysoko špecializovaných regiónoch a spoločnostiach, pričom jeho výkony sú možné vďaka mimoriadne dlhým a zložitým dodávateľským reťazcom – inými slovami, je to plagát globalizácie. „Je ťažké si predstaviť, ako by bolo možné dosiahnuť tieto schopnosti bez prístupu k najinteligentnejším mozgom na svete, ktoré by spolupracovali," hovorí Miller. A predsa je to tá istá prepojenosť, ktorá robí toto odvetvie zraniteľným voči reguláciám, aké presadzuje Bidenova administratíva.
Len malá hŕstka spoločností môže konkurovať na špičkovej úrovni, kde prelomové objavy stoja miliardy dolárov a desaťročia výskumu. Výsledkom je odvetvie, ktoré je štruktúrované ako rad škrtiacich bodov. Najznámejším príkladom je extrémne ultrafialový (EUV) litografický stroj holandského výrobného konglomerátu ASML, ktorý sa používa na vytlačenie vrstiev čipu. V roku 1997 spoločnosť ASML najala Josa Benschopa, mladého inžiniera s doktorátom z fyziky, aby stál na čele vytvorenia nového systému, ktorý by pomohol zákazníkom spoločnosti ASML v polovodičovom priemysle tlačiť menšie, rýchlejšie a hustejšie čipy ako kedykoľvek predtým. Trvalo štyri roky, kým sa dosiahol dôkaz koncepcie potrebný na to, aby sa vôbec zdôvodnilo poverenie malého tímu touto úlohou, a potom ďalších päť rokov, kým tím zostrojil prototyp stroja. V decembri 2010 sa vo výskumnom zariadení v Južnej Kórei konečne uskutočnila prvá úspešná skúšobná prevádzka aktualizovaného prototypu TWINSCAN NXE:3100. Trvalo by ešte takmer desať rokov, kým by sa prvé výrobky s technológiou EUV dostali na trh.
Najnovšia verzia stroja dokáže vytvárať štruktúry s veľkosťou 10 nanometrov; na porovnanie, ľudská červená krvinka má priemer približne 7 000 nanometrov. Využíva laser na vytvorenie plazmy 40-krát horúcejšej ako povrch Slnka, ktorá vyžaruje extrémne ultrafialové svetlo – neviditeľné pre ľudské oko – a to sa láme na kremíkovom čipe pomocou série zrkadiel. Laser pochádza od nemeckej spoločnosti a má 457 329 súčiastok; celé EUV má viac ako 100 000 súčiastok podobnej zložitosti.
EUV je len jedna časť procesu: Špičková fabrika môže zahŕňať viac ako 500 strojov a 1 000 krokov. Technológia EUV je však takmer zázračný ľudský výdobytok, ktorý dokáže pracovať v ťažko predstaviteľnom rozsahu a presnosti. „Skutočne verím, že náš stroj je najzložitejšia vec, akú kedy ľudstvo vyrobilo," hovorí Benschop, ktorý je teraz viceprezidentom spoločnosti ASML pre technológie. Dnes, viac ako desať rokov od prvej skúšobnej prevádzky TWINSCAN, sa žiadnej inej spoločnosti nepodarilo zopakovať úspech spoločnosti ASML.
Bidenova administratíva sa usiluje zablokovať Číne budúcnosť čipovej technológie tým, že tlačí na prirodzené škrtiace body odvetvia. Dôsledky budú oveľa väčšie ako len obmedzovanie čínskeho vojenského pokroku, pretože ohrozujú aj hospodársky rast a vedecké prvenstvo krajiny. „Povedali sme, že existujú kľúčové technologické oblasti, v ktorých by Čína nemala napredovať," hovorí Emily Kilcreaseová, vedúca pracovníčka Centra pre novú americkú bezpečnosť a bývalá americká obchodná úradníčka. „A práve tieto oblasti budú poháňať budúci hospodársky rast a rozvoj." V súčasnosti sa vedecký pokrok často dosahuje pomocou simulácií a analýz obrovského množstva údajov, a nie prostredníctvom pokusov a omylov. Simulácie sa používajú na objavovanie nových liekov na záchranu života, na modelovanie budúcich klimatických zmien a na skúmanie správania sa zrážajúcich sa galaxií – ako aj fyziky hypersonických rakiet a jadrových výbuchov.
„Človek s najlepším superpočítačom môže robiť najlepšiu vedu," povedal mi Jack Dongarra, zakladajúci riaditeľ Laboratória inovatívnych výpočtov na Univerzite v Tennessee. Dongarra vedie program s názvom TOP500, ktorý každé dva roky ponúka rebríček najrýchlejších superpočítačov na svete. V júni sa Čína umiestnila na 134. mieste, zatiaľ čo USA na 150. Obrázok však nie je úplný: Dongarra naznačil, že Čína sa chce vyhnúť nežiaducej pozornosti. Zvesti o nových superpočítačoch unikajú vo vedeckých prácach a oznámeniach o výskume, čo pozorovateľom umožňuje odhadnúť skutočný stav súťaže – a veľkosť predpokladaného náskoku Číny. „Je to zarážajúce, pretože v roku 2001 Čína nemala na zozname žiadne počítače," hovorí Dongarra. „Teraz sa rozrástla do takej miery, že v ňom dominuje."
Pod silou Číny sa však skrýva zásadná zraniteľnosť: Takmer všetky čipy, ktoré poháňajú najpokročilejšie projekty a inštitúcie v krajine, sú neúprosne spojené s americkou technológiou. „Celý priemysel môže fungovať len s americkými vstupmi," hovorí Miller. „V každom zariadení, ktoré sa vzdialene približuje k špičke, sú americké nástroje, americký návrhový softvér a americké duševné vlastníctvo v celom procese." Napriek desaťročiam úsilia čínskej vlády a desiatkam miliárd dolárov vynaložených na „domáce inovácie" zostáva tento problém naďalej akútny. V roku 2020 čínski domáci výrobcovia čipov dodávali len 15,9 percenta celkového dopytu v krajine. Ešte v apríli minula Čína na dovoz polovodičov viac peňazí ako na ropu.
Amerika naplno uchopila svoju moc nad globálnym trhom s polovodičmi v roku 2019, keď Trumpova administratíva zaradila spoločnosť Huawei, významného čínskeho výrobcu telekomunikačných zariadení, na zoznam subjektov. Hoci zaradenie na zoznam bolo zdanlivo trestom za trestný čin – spoločnosť Huawei bola prichytená pri predaji materiálov podliehajúcich sankciám do Iránu – strategické výhody sa stali okamžite zrejmými. Bez prístupu k americkým polovodičom, softvéru a ďalším základným dodávkam zostala spoločnosť Huawei, najväčší výrobca telekomunikačného vybavenia na svete, v boji o prežitie. „Sankcie voči Huawei okamžite zatiahli oponu," hovorí Matt Sheehan, pracovník Carnegie Endowment for International Peace, ktorý sa zaoberá čínskym technologickým ekosystémom. „Čínske technologické giganty fungujú na čipoch, ktoré sa vyrábajú v Amerike alebo majú hlboké americké komponenty."
Zákony o kontrole vývozu sa dlho vnímali ako zaprášené, tajomné zázemie, vzdialené od skutočného výkonu americkej moci. Po spoločnosti Huawei však Spojené štáty zistili, že ich prvenstvo v dodávateľskom reťazci polovodičov je bohatý zdroj nevyužitého vplyvu. Tri firmy, všetky so sídlom v USA, ovládajú trh so softvérom na navrhovanie čipov, ktorý sa používa na usporiadanie miliárd tranzistorov, ktoré sa zmestia na nový čip. Trh s modernými nástrojmi na výrobu čipov je podobne koncentrovaný, pričom niekoľko spoločností si môže nárokovať na účinný monopol na základné stroje alebo procesy – a takmer všetky tieto spoločnosti sú americké alebo závislé od amerických komponentov. Dodávateľský reťazec na každom kroku prechádza cez USA, zmluvných spojencov USA alebo Taiwan, pričom všetci pôsobia v ekosystéme, ktorému dominujú USA. „Narazili sme na to," hovorí Sheehan. „Začali sme tieto zbrane používať skôr, ako sme skutočne vedeli, ako ich používať."
V máji 2020 Trumpova administratíva ešte viac utiahla skrutky, tentoraz tým, že na spoločnosť Huawei uvalila predtým nejasné ustanovenie zákona o kontrole vývozu nazývané pravidlo o priamych zahraničných výrobkoch. Podľa pravidla F.D.P.R. podliehajú americkému kontrolnému systému výrobky vyrobené v zahraničí, ak boli vyrobené s použitím americkej technológie alebo softvéru. Ide o rozsiahle uplatnenie extrateritoriálnej právomoci: aj keď je výrobok vyrobený a odoslaný mimo Spojených štátov, ani raz neprekročí hranice krajiny a v konečnom produkte neobsahuje žiadne súčasti alebo technológiu amerického pôvodu, stále sa môže považovať za americký tovar.
Pre spoločnosť Huawei znamenalo uplatnenie zákona F.D.P.R., že spoločnosť bola prakticky odrezaná od polovodičov. „Toto pravidlo podriadilo americkému právu všetky polovodiče na planéte, pretože každá zlievareň na planéte aspoň čiastočne používa americké nástroje," hovorí Kevin Wolf, bývalý asistent obchodného tajomníka pre správu exportu v B.I.S. „Ak máte vo svojej továrni jeden americký nástroj a 100 neamerických nástrojov, je to škvrna na každej doštičke, ktorá prechádza cez linku."
Podľa spoločnosti Canalys, ktorá sa zaoberá analýzou trhu, bola spoločnosť Huawei v roku 2020 najväčším predajcom smartfónov na svete s 18-percentným podielom na trhu, čím prekonala aj spoločnosti Apple a Samsung. V roku 2021 sa tržby spoločnosti Huawei prepadli takmer o tretinu a spoločnosť v snahe udržať sa nad vodou predala jednu zo svojich značiek smartfónov. Do roku 2022 jej podiel klesol na 2 percentá.
Pravidlá zo 7. októbra predstavovali súhrn všetkého, čo sa americkí politici naučili o polovodičoch, dodávateľských reťazcoch a americkej moci. Opatrenia boli oznámené ako „dočasné konečné pravidlo", čo znamená, že nadobudli účinnosť okamžite – ide o priamu reakciu na vnímanú slabinu v kontrole spoločnosti Huawei. „Pred nadobudnutím účinnosti pravidiel pre Huawei prišlo veľa upozornení a oni strávili čas vytváraním zásob," hovorí Peter Harrell, bývalý vrchný riaditeľ pre medzinárodnú ekonomiku v Rade pre národnú bezpečnosť, ktorý sa podieľal na príprave pravidiel zo 7. októbra. „To bola taktická lekcia – že potrebujete moment prekvapenia." Ešte dôležitejšie je, že Spojené štáty sa naučili, že obmedzenie jednej spoločnosti, nech je akokoľvek veľká, jednoducho vytvára priestor pre nástup nových konkurentov. Bol by potrebný komplexnejší prístup. „Trumpova administratíva išla po firmách," hovorí Allen, expert CSIS. „Bidenova administratíva ide po priemyselných odvetviach."
Pravidlá zasiahli do dodávateľského reťazca polovodičov hlbšie, než akékoľvek predchádzajúce opatrenie. Čína bola odrezaná nielen od dovozu najmodernejších čipov, ale aj od získavania vstupov na vývoj vlastných pokročilých polovodičov a superpočítačov, a dokonca aj od komponentov, technológií a softvéru pochádzajúcich z USA, ktoré by sa mohli použiť na výrobu zariadení na výrobu polovodičov, aby si prípadne mohla postaviť vlastné továrne na výrobu vlastných čipov. „Bola to stratégia ‚všetko z vyššie uvedeného'," hovorí Wolf, bývalý úradník B.I.S. Niektoré prvky boli úplne nové, ako napríklad obmedzenie činnosti všetkých „amerických osôb" – spoločností a občanov, ako aj držiteľov zelených kariet a osôb s trvalým pobytom. Po 7. októbri sa americké osoby už nesmú zapájať do žiadnej činnosti, ktorá podporuje výrobu moderných polovodičov v Číne, či už údržbou alebo opravou zariadení v čínskej továrni, poskytovaním poradenstva alebo dokonca schvaľovaním dodávok čínskemu výrobcovi polovodičov.
Rozhodnutie konať jednostranne bol diplomatický hazard. Hoci Spojené štáty kontrolujú niekoľko kľúčových bodov v globálnom dodávateľskom reťazci, iné krajiny – najmä Taiwan, Japonsko a Holandsko – majú dominantné postavenie v podobne dôležitých sektoroch výrobného procesu. Ak by tieto krajiny pokračovali v predaji do Číny ako doteraz, kontroly zo 7. októbra by sa stali takmer zbytočné. Koncom januára však Bidenova administratíva dosiahla dohodu s Japonskom a Holandskom, na základe ktorej zavedú podobné kontroly polovodičov alebo zariadení na výrobu polovodičov.
Taiwan podpísal dohodu už niekoľko mesiacov predtým, hneď ako boli kontroly oznámené. Tento ostrov je gigantom vo výrobe čipov: ročne sa tu vyrobia takmer dve tretiny svetových polovodičov a viac ako 90 percent tých najmodernejších. Veľkú časť tejto produkcie má na svedomí jediná firma, TSMC, najhodnotnejšia verejná spoločnosť v celej Ázii a najpokročilejší výrobca polovodičov na svete. Spoločnosť TSMC predstavuje približne tretinu celkového svetového trhu so zmluvnou výrobou čipov. (Na porovnanie, OPEC kontroluje približne 40 percent svetového trhu s ropou).
Taiwan je vďaka svojej ústrednej úlohe v celosvetovej výrobe čipov pre Spojené štáty nenahraditeľný. Ak by Čína obsadila výrobné závody na ostrove alebo ich vyradila z prevádzky počas invázie, dôsledky pre svetové hospodárstvo by boli katastrofálne. Taiwanské čipy sa niekedy nazývajú „kremíkovým štítom" – sú najmohutnejším odstrašujúcim prostriedkom ostrova proti čínskemu útoku a najlepšou zárukou americkej pomoci v prípade čínskej invázie.
Partnerstvo medzi USA a Taiwanom je však nerovnomerné. Hoci je Taiwan vo výrobe čipov bezkonkurenčný, podľa tržieb zaberá menej ako 10 percent svetového trhu. Väčšinu tržieb – 40 percent v roku 2022 – získavajú americké firmy, ktoré vyvážajú výrobu čipov na Taiwan, podobne ako americkí návrhári oblečenia profitujú z predaja výrobkov, ktoré sa v skutočnosti šijú v zahraničí. Zo strategického hľadiska považujú americkí politici závislosť USA od Taiwanu za neprijateľné riziko. Presadzujú, aby spoločnosť TSMC vybudovala viac tovární v USA, čo je súčasťou širšej stratégie umiestnenia väčšieho množstva výroby polovodičov bližšie k americkému pobrežiu.
Taiwan nemá inú možnosť, ako sa podriadiť, pretože sa obáva, že si znepriatelí svojho najmocnejšieho spojenca a najväčšieho dodávateľa zbraní, ale každým krokom, ktorý oslabuje prvenstvo ostrova, sa stáva zraniteľnejším. V najhoršom prípade môže taiwanské čipové zovretie vyvolať len ďalšiu deštrukciu: Niektorí americkí komentátori a vojnoví hráči navrhli, že ak Čína skutočne zaútočí, USA by mali zničiť továrne TSMC, aby sa nedostali pod kontrolu Číny.
Jeden z problémov pri snahe kontrolovať globálny tok polovodičov je, že sú veľmi malé, ľahké a cenné. „Pašeráci takéto veci milujú," hovorí Allen. Čína však potrebuje čipy vo veľkých množstvách na napájanie obrovských dátových centier a zariadení, v ktorých sa nachádzajú najmodernejšie počítače – a to robí ich obstarávanie extrémne náročné. „Sú to veľké budovy a tie sa nehýbu," hovorí Miller. „Je to jedinečne vhodné na to, aby tomu rozumeli americké spravodajské služby." Štruktúra trhu bude predstavovať prekážku pre každého, kto sa bude snažiť obísť nariadenia: Počet spoločností schopných vyrábať špičkové čipy je veľmi obmedzený a počet kupujúcich, ktorí od nich v minulosti nakupovali, je tiež malý.
Existujú však aj medzery v systéme presadzovania, ktoré čínske spoločnosti už skúmajú. V marci bola na zoznam subjektov pridaná spoločnosť Inspur Group, čínsky konglomerát pôsobiaci v oblasti cloud computingu a výroby serverov. Podľa denníka The Wall Street Journal však najmenej jedna z dcérskych spoločností tejto spoločnosti nebola do zoznamu zaradená, čo umožnilo americkým podnikom nerušene predávať dcérskej spoločnosti.
Čipy sa cez Čínu presúvajú aj okľukou. Minulý mesiac agentúra Reuters informovala o prekvitajúcom ilegálnom obchode so špičkovými čipmi v Šen-čene, pričom viacerí maloobchodníci sa chválili schopnosťou dodávať A100, výkonný čip vyrobený americkou spoločnosťou Nvidia. Schopnosť americkej vlády odhaliť a zabrániť takýmto predajom z ruky do ruky je obmedzená: B.I.S. má v Číne len troch agentov. Existencia podzemného trhu však bola v skutočnosti prvým signálom účinnosti kontrol. Podľa maloobchodníkov, s ktorými sa rozprávala agentúra Reuters, boli čipy dostupné len v malých množstvách, možno zo zásob dodaných do Číny pred nadobudnutím účinnosti zákazu. „Dokazuje to, že kontroly fungujú," povedal mi jeden z vedúcich predstaviteľov odvetvia, ktorý si želal zostať v anonymite, aby mohol otvorene posúdiť americkú politiku. „Nerobili by to, keby čipy voľne prúdili."
Boj o kontroly môže slúžiť ako určitý druh civilizačného testu. Na Západe bude zodpovednosť za dodržiavanie pravidiel spočívať najmä na súkromných spoločnostiach. „Priemysel je našou hlavnou obrannou líniou," hovorí Thea Rozman Kendlerová, asistentka tajomníka pre správu exportu v B.I.S. „My vo vláde môžeme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme vyhlásili jasné, stručné a účinné pravidlá, ale za ich dodržiavanie a uplatňovanie je zodpovedný priemysel." Aby boli kontroly úspešné, americký priemysel sa bude musieť zapojiť do činností, ktoré sú prinajmenšom v krátkodobom horizonte samosabotážne, pretože odrezávajú časť lukratívneho čínskeho trhu. Spoločnosti budú mať dostatok dôvodov na to, aby pôsobili čo najbližšie k hranici zákonnosti, a ich čínski partneri budú mať všetky dôvody na to, aby tento systém obchádzali a poskytovali im informácie potrebné na schválenie predaja.
Pre Čínu predstavujú preteky o technologickú sebestačnosť možno väčšiu výzvu, než akej krajina doteraz čelila. Práve tie vlastnosti, ktoré umožnili čínsky úspech – železná politická vôľa, nekonečné peniaze a mobilizácia celej spoločnosti okolo kľúčových cieľov – sa pravdepodobne ukážu ako jej Achillova päta. Za posledných niekoľko rokov, keď snaha o rozvoj domáceho polovodičového priemyslu nadobudla novú naliehavosť, zlyhalo najmenej šesť projektov na výrobu čipov v hodnote niekoľkých miliárd dolárov a niekoľko vedúcich pracovníkov bolo vyšetrovaných pre korupciu. Do polovodičového priemyslu sa medzitým nahrnuli desaťtisíce spoločností, z ktorých niektoré majú len malé alebo žiadne odborné znalosti v oblasti čipov a hľadajú len ľahké štátne peniaze.
„Politickí lídri alebo riadiaci pracovníci si môžu myslieť, že ak na tento problém vrhneme dostatok peňazí a inžinierov, vyriešime ho," hovorí Jason Matheny, bývalý zástupca riaditeľa Úradu Bieleho domu pre vedeckú a technologickú politiku. Ale obrovská zložitosť vedy a celosvetovo sa rozprestierajúce dodávateľské reťazce sa dajú len ťažko napodobniť. „V určitom bode," hovorí Matheny, „kopírujete celú ľudskú civilizáciu."
Ak však nejaká krajina dokáže prekonať takúto výzvu, bude to pravdepodobne Čína. Kontroly vývozu zo 7. októbra síce v dohľadnej budúcnosti ochromia schopnosť Číny vyrábať pokročilé čipy, ale nakoniec môžu podporiť dlhodobý rast. Keď mali čínske spoločnosti prístup k špičkovým západným čipom a dodávateľom, domáci výrobcovia mali problém nájsť si prácu. Teraz musia čínske spoločnosti inovovať spoločne, inak zaniknú. „Odstránili sme možnosť výberu," hovorí Kilcrease. „Predtým si mohli vybrať medzi národnou odolnosťou a obchodnými motiváciami, a teraz túto možnosť nemajú." Ak sa veľká časť čínskeho ročného dovozu čipov v hodnote 400 miliárd dolárov obráti dovnútra, domáce čipové spoločnosti možno konečne získajú prostriedky a motiváciu, aby ich dobehli.
Spoločnosť Huawei sa môže opäť ukázať ako príklad. Zisky spoločnosti v roku 2022, ktoré boli poznačené americkými sankciami a prísnymi pandemickými kontrolami Číny, klesli v porovnaní s predchádzajúcim rokom o neuveriteľných 70 percent. Objavujú sa však náznaky života: Napriek poklesu zisku tržby mierne vzrástli a operačný systém HarmonyOS, ktorý spoločnosť vyvinula po tom, ako jej bolo odňaté používanie systému Android, bol nainštalovaný na viac ako 330 miliónoch zariadení väčšinou v Číne. Spoločnosť Huawei zostáva jedným z najväčších svetových investorov do výskumu a vývoja, pričom jej minuloročný rozpočet predstavoval približne 24 miliárd dolárov a výskumný tím mal viac ako 100 000 zamestnancov.
Dôraz na inovácie je nevyhnutný. Spoločnosť Huawei, ktorá je zbavená amerických čipov a technológií, bola nútená prepracovať a znovu vyrobiť všetky svoje staršie produkty, aby zabezpečila, že nebudú obsahovať žiadne americké komponenty. Spoločnosť za sebou ťahá celý domáci dodávateľský reťazec, posiela svojich vlastných inžinierov, aby pomohli vyškoliť a zdokonaliť čínskych dodávateľov, ktorým sa kedysi vyhýbala v prospech zahraničných alternatív. Nedávno spoločnosť Huawei vyhlásila, že dosiahla významný pokrok v oblasti softvéru na navrhovanie elektroniky, ktorý sa používa na výrobu moderných polovodičov, a to v takom rozsahu, že hoci je stále o niekoľko generácií pozadu za USA, je v tomto smere ďalej ako ktorákoľvek iná čínska spoločnosť. Ak sa spoločnosti Huawei podarí uspieť, mohla by sa z amerických sankcií dostať silnejšia a odolnejšia ako kedykoľvek predtým.
Kontroly nezastavia Čínu natrvalo. Dokonca aj v najlepšom prípade ide o zdržiavaciu taktiku, ktorá má USA a ich spojencom poskytnúť priestor na rozšírenie ich náskoku v kľúčových technológiách. Otázkou je, koľko času môže B.I.S. Západu získať. „Toto nie je ten typ biznisu, kde je úspechom nerobiť chyby," povedal Matt Axelrod, asistent ministra pre presadzovanie exportu. „Naším cieľom je zastaviť Čínu čo najviac."
Stretol som sa s Axelrodom a Rozman Kendlerovou, šéfkou exportnej administratívy, v budove ministerstva obchodu, v kancelárii s výhľadom na Ellipse v centre Washingtonu, D. C. Prechádzka takmer po celej dĺžke sídla B. I. S. trvala len niekoľko minút. Aj keď som pripustil, že presadzovanie práva nemusí byť dokonalé, uvažoval som, či je to spravodlivý boj – Úrad pre priemysel a bezpečnosť proti celej váhe čínskej vlády. Ako by mohol B.I.S. vyhrať? Ako by mohol dúfať, že bude postupovať rovnako rýchlo? Ako by mohol B.I.S. vynaložiť toľko peňazí a ako by mu záležalo na čipoch tak ako Číne? Budúcnosť čipov bola pre Čínu otázkou života a smrti.
Nastalo niekoľko sekúnd ticha, kým Rozman Kendlerová tichým hlasom odpovedala. „Pravdepodobne je to život alebo smrť aj pre nás," povedala.
Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.
