Preskočiť na obsah
  |  

VšZP pokračuje v zazmluvňovaní nemocnice Bory

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) pokračuje v zazmluvňovaní nemocnice Bory. Od začiatku augusta v nemocnici zazmluvní plný rozsah zdravotnej starostlivosti vo všetkých ambulanciách. Plný rozsah sa týka aj stacionárov a operačných výkonov, ktoré nemocnica poskytuje v jednodňovej zdravotnej starostlivosti. V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa VšZP Eva Peterová.

Obe strany sa tiež dohodli na sprístupnení termínov vyhradených pre poistencov, ktoré budú dostupné aj cez mobilnú aplikáciu VšZP. Vyhradené termíny budú môcť poistenci využiť vo všetkých ambulanciách. Na konkrétny termín sa bude možné objednať aj prostredníctvom mobilnej aplikácie VšZP. Tieto termíny budú postupne sprístupňované tak, aby sa poistenec mohol cez aplikáciu objednať do ktorejkoľvek ambulancie.

VšZP a nemocnica Bory zároveň štartujú ďalšie kolo rokovaní o rozšírení zmluvy o ústavnú zdravotnú starostlivosť. „Cieľom VšZP je sprístupniť pre svojich poistencov aj tento typ zdravotnej starostlivosti už od septembra," uzavrela hovorkyňa štátnej zdravotnej poisťovne.

(sita)

  |  

Energetická kríza neutícha, priemyselné podniky sú aj naďalej v ohrození, varujú zamestnávatelia

Súčasný stav energetickej krízy je podľa Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) pre domáce podniky neudržateľný, v porovnaní so zahraničnou konkurenciou sa ich výroba predražuje. Mnoho z nich je preto nútených optimalizovať počet pracovných miest, meniť či krátiť pracovný čas, či presťahovať časť svojej výroby preč zo Slovenska. Zamestnávatelia z RÚZ o tom v utorok diskutovali s ministrom hospodárstva Petrom Dovhunom.

Zamestnávatelia v tejto súvislosti upozorňujú, že v dôsledku pretrvávajúcich vysokých cien energií, absencie adekvátnych kompenzačných schém, a v kombinácii so zavádzanou regulačnou záťažou, konkurencieschopnosť slovenských podnikov každým dňom slabne. "Čím dlhšie bude tento stav pretrvávať, tým menej nových investícií bude do našej krajiny prichádzať. Aktuálna situácia zároveň čoraz viac zvyšuje riziko odchodu energeticky náročného priemyslu preč zo Slovenska," zdôraznil prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.

Minister hospodárstva Peter Dovhun uviedol, že jednou z hlavných priorít ministerstva je pripraviť pre novú vládu alternatívy postupnej dekarbonizácie a transformácie Slovenska. V súvislosti s kompenzáciami za zvýšené ceny energií pre firmy spomenul osem kompenzačných schém, medzi nimi aj kompenzáciu pre každého, kto má IČO a merač spotreby plynu a elektriny.

"Ako rezort hospodárstva sme súčasťou rokovaní na európskej úrovni o novom dizajne trhu, ktorý by mal priniesť dodatočné mechanizmy v oblastiach odberu a dodávky elektrickej energie, alebo takzvaný 'Contract for Differences', teda mechanizmus, ktorý môže v čase vyšších cien elektriny zabezpečiť vytváranie fondov, ktoré môžu slúžiť na kompenzácie rozdielu tých cien.

Zatiaľ čo vo Francúzsku či Nórsku platia energeticky náročné podniky podľa RÚZ za elektrinu približne 40 eur za megawatthodinu (MWh), na Slovensku je aktuálna spotová cena na úrovni zhruba 115 eur za MWh. Vstupné náklady európskych aj slovenských fabrík na energie podľa RÚZ tvoria od takmer šesť až po viac než osem percent z ich celkových výrobných nákladov.

Kiraľvarga dodal, že zásadnú transformáciu ekonomiky a výrobných procesov, akú si vyžadujú klimatické ciele EÚ aj SR, nie je možné dosiahnuť bez realistických riešení. "Pre energeticky náročný priemysel nie sú kolísavé zdroje energie, teda veterné či solárne, vhodným riešením a neposkytujú stabilitu dodávok ani cien," povedal.

RÚZ upozornila, že súčasná situácia v oblasti energetiky, bez prijatia konkrétnej stratégie a prípravy akčného plánu ďalšieho posilnenia kapacity zdrojov a prenosovej sústavy, nie je stabilná ani priaznivá pre investície do rozširovania výroby či jej dekarbonizácie.

(tasr)

  |  

Na balkónovej slnečnej elektrárni môže domácnosť ľahko prerobiť, varujú energetici

Energetické spoločnosti znova upozorňujú na takzvané balkónové fotovoltické elektrárne. Spoločnosť Východoslovenská distribučná v ostatnom období registruje viaceré sťažnosti zákazníkov na to, že si namontovali malé zariadenia na výrobu elektriny zo slnka a namiesto úspor nákladov za elektrinu dosiahli presný opak. V prvom rade by si mali domácnosti všetko dobre spočítať. „Nepodľahnite lákavým sloganom predajcov, ktorí vás budú chcieť presvedčiť o rýchlej návratnosti peňazí za ich plug&play zariadenia,“ upozorňujú energetici s tým, že len málo balkónov je orientovaných priamo na juh.

Vo svojej podstate sú balkónové fotovoltické elektrárne primárne určené pre takzvané ostrovné prevádzky. Pre chaty, záhradné domčeky a podobne, kde nie je elektrina. Teda na priamu spotrebu vyrobenej elektriny na konkrétnom odbernom mieste. „Ak sa predsa len rozhodnete pripojiť sa s plug&play výrobným zariadením do distribučnej sústavy, spočítajte si, či vám to stojí za to. Okrem procesných krokov voči našej spoločnosti a nákladov na odbornú inštaláciu nezabudnite aj na nutnosť dohodnúť sa s obchodníkom s elektrinou na výkupe vašich prebytkov,“ dodali východoslovenskí energetici.

Akémukoľvek pripojeniu výrobného zariadenia do distribučnej sústavy musí predchádzať jeho riadne schválenie a stanovenie technických podmienok pripojenia zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy. „To môžete urobiť veľmi jednoducho, podaním žiadosti cez náš portál eVSD. Korektným podaním žiadosti, dodržaním technických pokynov z nášho vyjadrenia, ktoré vám aj so zmluvou zašleme do 10 dní a po splnení ostatných formálnych náležitostí, predídete problémom,“ konštatovali energetici.

Elektromer je už z továrne nastavený tak, aby všetku elektrinu, ktorá ním pretečie, zarátal do spotreby. Teda aj prebytočná elektrina zo zdroja, ktorá sa v domácnosti nespotrebuje, sa zaráta do spotreby. Ak v distribučnej spoločnosti nevedia o pripojení balkónovej slnečnej elektrárne, tá nie je schopná uvedené ovplyvniť a bude domácnosti prebytočná elektrina započítaná ako spotreba na faktúre. „Domácnosť teda dosiahne presne opačný efekt, ako očakávala. Práve tým, že sa pripojenie zlegalizuje, do 5 pracovných dní od splnenia technických podmienok prídeme domácnosti vymeniť elektromer na odbernom mieste za taký, ktorý dokáže rozlíšiť a správne započítať vyrobenú a spotrebovanú elektrinu,“ uviedla Východoslovenská distribučná.

Domácnosti by si mali dať pozor na neodbornú inštaláciu balkónových slnečných elektrární. Neodborná inštalácia takýchto zdrojov so sebou prináša viaceré riziká. „Okrem ohrozenia vášho zdravia, rizika poškodenia vašich elektrospotrebičov, ako aj elektrospotrebičov u susedov je nezanedbateľným aj ohrozenie našich pracovníkov zavlečením spätného napätia pri údržbe vonkajších rozvodov elektriny. Nie je vylúčený ani požiar v paneláku pri nesprávnej manipulácii s takýmto zdrojom,“ uzavrela Východoslovenská distribučná.

(sita)

  |  

Tretina ľudí na Slovensku sa už stretla so šikanou na pracovisku, väčšina to riešila zmenou zamestnania, ukázal prieskum

Šikanovanie na pracovisku nie je na Slovensku ojedinelý úkaz. S nejakou formou šikany sa u nás stretlo takmer 30 percent pracujúcich. Bezmála polovica z nich pritom zažila šikanovanie na vlastnej koži. Ukázali to výsledky prieskumu personálnej agentúry Grafton. Túto situáciu by mala pomôcť zlepšiť aktuálna novela zákona o ochrane whistleblowerov, teda oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Za posledných päť rokov šikanu na pracovisku na vlastnej koži zažilo až 12 percent respondentov, a to predovšetkým zamestnancov z oblasti podnikových služieb, obchodu a marketingu. Najčastejšie, až v 63 percentách, pritom išlo o neustálu kritiku, časté sú však aj urážky a zosmiešňovanie. Tri percentá slovenských zamestnancov zažili v posledných rokoch na pracovisku dokonca fyzické násilie a 6 percent sexuálne násilie. Podľa prieskumu personálnej agentúry Grafton väčšina šikanovaných vyriešila túto frustrujúcu situáciu zmenou zamestnávateľa.

„Zlou správou pre zamestnávateľov pritom je, že väčšina z týchto ľudí, až 40 percent, vyriešila problém so šikanovaním odchodom z práce. Len pätina z nich išla za svojím nadriadeným a len 9 percent nahlásilo problém na HR oddelení. To naznačuje, že s firemnou kultúrou a dôverou vo vedenie to v mnohých firmách nie je celkom v poriadku," hovorí riaditeľ personálnej agentúry Grafton Recruitment a Gi Group Martin Malo. Pozitívnu tendenciu podľa neho vidno v tom, že takmer polovica bývalých obetí by dnes za nadriadeným išla, ak by sa stali svedkami šikany a viac než polovica z nich by sa pokúsila šikanovanému kolegovi pomôcť a podporiť ho pri riešení tohto problému.

Riešenie problému so šikanovaním, ale aj s inými nekalými praktikami vo firmách, vidí odborník Graftonu, no tiež ďalší experti v tzv. whistleblowingu – teda oznamovaní neetickej, nelegitímnej alebo priamo protizákonnej činnosti na pracovisku. Vnútorný systém preverovania takýchto oznámení by u nás mala mať podľa zákona zavedený každá firma s viac ako 50 zamestnancami. Z prieskumu personálnej agentúry Grafton však vyplynulo, že takmer polovica pracujúcich na Slovensku ani netuší, čo pojem whistleblowing znamená, a 31 percent respondentov o ňom síce počulo, ale nepoznajú podrobnosti. Len pätina respondentov sa vyjadrila, že má v práci takýto interný oznamovací systém.

„Podľa výsledkov nášho prieskumu riešilo svoju situáciu so šikanovaním v rámci firmy, teda s nadriadeným alebo HR oddelením, len 29 percent zamestnancov. Obvyklým dôvodom na to, že ľudia hľadajú iné možnosti, je pritom obava zo sankcií a ďalších krokov zo strany zamestnávateľa," tvrdí Malo. V tomto smere by podľa neho mohla pomôcť novela zákona o ochrane oznamovateľov účinná od 1. júla tohto roka, ktorej cieľom je okrem iného aj zlepšenie ochrany pred odvetnou reakciou zamestnávateľa, napríklad pred rôznymi finančnými sankciami, obmedzením kariérneho rastu či dokonca prepustením z práce.

Mnohí pracovníci však vôbec nevedia o tom, že majú právo nahlásiť šikanovanie, a rovnako aj akúkoľvek inú protispoločenskú či protizákonnú činnosť, ktorá sa u nich na pracovisku deje, a kde tak môžu urobiť. Ak nemajú vo firme vnútorný oznamovací systém, môžu sa pritom obrátiť aj na Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorý na Slovensku funguje od septembra 2021. Táto nevedomosť podľa Mala naznačuje, že zákonný rámec nie je to jediné, čo je na zmenu situácie potrebné.

(sita)

  |  

Ministerstvo financií: Výšky pokút za colné priestupky by sa mohli upraviť

Výšky pokút za colné priestupky by sa mohli upraviť. Vyplýva to z predbežnej informácie k návrhu novely colného zákona, ktorý zverejnilo Ministerstvo financií (MF) SR. Predpokladaným termínom začatia pripomienkového konania je september 2023.

"Cieľom uvedeného návrhu zákona je na základe poznatkov z aplikačnej praxe úprava niektorých ustanovení colného zákona, ktoré sa týkajú predovšetkým výkonu colnej kontroly tovaru a výšky súvisiacich nákladov či oslobodenia od cla pri tovare dovážanom charitatívnymi alebo dobročinnými organizáciami," priblížilo MF SR.

Upraviť podľa MF treba aj ustanovenia, ktoré sa týkajú žiadosti o vyplatenie vývoznej náhrady, oznámenia sumy colného dlhu a dňa jej platby a doručovania elektronických správ a elektronických dokumentov cez elektronické systémy zriadené Európskou úniou.

V nadväznosti na odporúčanie Výboru expertov na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (MONEYVAL) je podľa rezortu financií cieľom novely aj úprava výšky pokút za colné priestupky.

MF pripomenulo, že dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa colné právo Únie stalo priamo aplikovateľné a záväzné v Slovenskej republike. Colné predpisy Európskej únie však ponechávajú úpravu niektorých špecifických oblastí na národnú legislatívu jednotlivých členských štátov.

(tasr)

  |  

Policajti zastavili mladého vodiča, v dychu mal takmer tri promile

DUBNICA NAD VÁHOM – Obvineniu z prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky bude čeliť 33-ročný vodič z Dubnice nad Váhom. V dychu mal takmer tri promile alkoholu.

Informovala o tom trenčianska polícia na sociálnej sieti. Vodiča kontrolovali dubnickí policajti v nočných hodinách. Pri dychovej skúške mu namerali najskôr 2,71 promile alkoholu v dychu, opakovaná skúška ukázala až 2,88 promile.


„Vodičovi obmedzili osobnú slobodu a eskortovali ho na policajné oddelenie na vykonanie ďalších úkonov. O výške trestu rozhodne súd, hrozí mu trest odňatia slobody až na jeden rok," uviedla polícia.

(tasr)