TRENČÍN – Od portrétov sa očakáva, že poskytnú jednak podobu a tiež určitým spôsobom odhalia charakter a osobnosť spodobenej osoby, jej spoločenské postavenie alebo verejnú funkciu. Vďaka symbolom vieme aj stáročia neskôr čo to zistiť o osobe zachytenej na portréte. O symboloch na portréte Františka Ilešháziho nám porozprávala Veronika Ďurejová, historička Trenčianskeho múzea v Trenčíne.
František Ilešházi sa nechal portrétovať s jednou rukou položenou na meči, druhú ruku má položenú na rukaviciach na stole, vedľa detailne prepracovaných skrinkových hodín.
Hodiny symbolizujú neustály odpočet pozemského času, akési Memento Mori. Memento mori je latinské príslovie, ktoré znamená Pamätaj, že zomrieš. Používalo sa aj vo variante Memento mortis – Pamätaj na smrť. Bolo inšpiráciou pre mnohé umelecké diela, ktoré mali divákovi pripomínať jeho smrteľnosť.
Mnoho symbolov dokážeme rozlúštiť intuitívne, iné sa spájajú s mentalitou daného obdobia, spoločenskými a náboženskými konvenciami a normami. Pomocou rôznych lexikónov a slovníkov symbolov ich vieme interpretovať.
Niekedy však predmety, ktoré chceme symbolicky interpretovať, sú len luxusným tovarom, ktorý mal dokladovať status a postavenie portrétovaného, prípadne zručnosť a predstavivosť maliara.
František Ilešházi bol významný protiturecký bojovník. Zomrel v r. 1663 v bitke proti Turkom pri Parkáni. V bitke padlo veľa uhorských bojovníkov, zachránilo sa vraj iba 390 vojakov. František bol veliteľom trenčianskej insurekcie. Insurekcia bola v trenčianskej stolici vyhlásená na základe vojnového stavu 16. júla 1663. Každý zeman musel vstúpiť do vojska ako jazdec, poddaní boli pešiakmi. Za každých dvadsať domov na dedinách musel byť postavený a vyzbrojený jeden pešiak. Stolica zhromaždila takmer tisíc ozbrojencov.
Napriek tomu, že sa proti Turkom bojovalo, prebiehal s nimi čulý obchod. Kupovali sa rôzne luxusné predmety, najmä látky. Turecký vplyv sa prejavil aj na pánskej dobovej móde a účesoch v Uhorsku. Aj František je na portréte zachytený s účesom, ktorý vznikol podľa tureckého vzoru.
Autorka textu: Veronika Ďurejová