Čo rozprávajú zvony?

Výskum sa začal okolo šiestej hodiny ráno v Evanjelickom kostole na Vajanského ulici a skončil v poobedňajších hodinách v Kostole Svätej Rodiny na sídlisku Juh. Medzitým navštívili Kostol sv. Štefana Uhorského v Orechovom, Rímskokatolícky farský kostol Narodenia Panny Márie na Mariánskom námestí, Kostol Notre Dame na Ulici 1. mája, Kaplnku sv. Anny na Námestí sv. Anny, Gréckokatolícky chrám sv. Cyrila a Metoda a Kostol svätého Damiána v Biskupiciach.

Viete, čo je kampanológia?

Počuli ste slovo kampanológia? Nie? Nič to, nemusíte sa hanbiť. Na Slovensku máme len niekoľko kampanológov. Na našich univerzitách sa táto veda totiž študovať nedá, poznáme len kurzy.

Kampanológia je náuka o zvonoch. Zaoberá sa ich dejinami, výzdobou, akustikou a spôsobom ich výroby.

Kam sa dá s kampanológiou dostať?

Partia mladých zvonárov cestuje po Slovensku a dokumentuje všetky dôležité informácie o zvonoch v rôznych krajoch Slovenska.

Sedemnásťročný Matúš Sedlák je členom záujmovej skupiny „zvonárov“ a už má za sebou návštevu 540 veží. Áno, čítate správne. Navštívil vyše 500 veží v rámci svojej fascinácie zvonmi. „Najďalej som bol v Anglicku a Rumunsku,“ povedal pre Terajšok. S týmto hobby navštívil Česko, Slovinsko, Chorvátsko a Bosnu a Hercegovinu. Dostať povolenia na kontrolu zvonov v týchto krajinách nebol veľký problém. Všetko je to o komunikácii s danou farou.

Na svete neexistujú dva zvony, ktoré znejú rovnako.

„Zvonári“ razia názor, že na svete nejestvujú dva zvony s rovnakým zvukom. Aj keď môžu byť na pohľad dva zvony identické, ich zvuk identický nie je. Michal Jakubec, hlavný iniciátor sobotného kampanologického výskumu, nám povedal, ako sa dostal ku kampanológii.

„V Turnej nešli zvony. Keď som zistil, že to je pokazené – a ja sa venujem elektrikárčine – tak som si povedal, že to začnem riešiť.“ Pri ich oprave si uvedomil, že ho zvuk zvonov začal fascinovať. „Ten zvuk ma strašne priťahoval,“ prezradil. „Keď som videl, že som niečo dokázal, že som aj vedel rozveseliť ľudí… Starým ľuďom chýbalo, že sa nemohlo zvoniť,“ pochopil, že má jeho hobby význam. O zvony sa stará už rok a pol. Jeho plány do budúcna sú jasné. „Chcel by som aj iné veže mať tak na starosti, len to musí povoliť pár kňazov.“

Zhrnutie výskumu

História trenčianskych zvonov je podľa Jakubcových slov bohatá. „Tu sú všelijaké druhy zvonov. Najstarší bude od pána Orfandla v Piaristickom kostole a v kostole na Námestí sv. Anny. Najväčší zvon v Trenčíne váži okolo 1 300 kg a nachádza sa vo Farskom kostole.“

Zvony sa delia podľa veľkosti na veľké, malé, stredné; podľa hrúbky rebra na ľahké rebro, ťažké, stredne ľahké a stredne ťažké. (Zvonové rebro je spodná časť zvonu, do ktorej udiera srdce, pozn. redakcie).

Čo sa týka funkčnosti trenčianskych zvonov, niekoľko rokov nešli zvony v Kaplnke sv. Anny. „Okrem nich sú všetky zvony elektrifikované,“ vysvetlil Jakubec a dodal, že v Trenčíne máme 25 kostolných zvonov na elektrický pohon.

Výroba zvonu

Matúš Sedlák objasnil, ako vznikajú zvony. „Spraví sa jadro. Naň sa nanesie vrstva vosku, tzv. falošný zvon, na ten falošný zvon sa nanesie ďalšia vrstva, jadro s tou druhou vrstvou sa oddelia, falošný zvon sa vyberie.“ To je prvá fáza. Po vybratí falošného zvona vznikne priestor, do ktorého nalejú zvonovinu. „Zvonovina je zlúčenina bronzu a (obyčajného, nie klampiarskeho) cínu v pomere 78% bronzu ku 22% cínu,“ ozrejmil Sedlák.

Zvoniť sa nemôže hocijako. „Každá krajina zvoní ináč, každá má iné zvyky,“ povedal Jakubec.

„Napríklad pred omšami zazvonia dva zvony a na obed jeden. Potom poznáme čínske zvonenia, keď mních len natiahne také drevené kladivo a ním bachne,“ uviedol príklady rôznych druhov zvonenia vo svete.

„Zvonom vadí veľký výkyv, násilné zabrzdenie zvona, zlé elektrifikácie, ktoré nespĺňajú normy,“ prezradil Jakubec. Čo sa týka údržby, Jakubec sa sústreďuje najmä na neudržiavané staré zvony. „Na starých zvonoch je ojo, na ňom je koža a na nej je zavesené srdce. Keď sa koža neimpregnuje alebo nenatiera, môže prasknúť a srdce vyletí von. Alebo môže prasknúť hlavica v dôsledku zanedbanej kontroly zvonov, čo môže byť až životu nebezpečné.“ Zanedbaná údržba môže spôsobiť trvalé poškodenie zvonu.

Jakubec o kampanológii prednáša aj deťom na základných školách. Čo sa ich snaží naučiť? „Že niečo také vôbec existuje.“

Problémy s povoleniami

„Stáva sa, že napriek tomu, že máme povolenie od biskupa, kňaz náš výskum zamietne,“ uviedol Jakubec. „Každý kňaz je správcom svojej farnosti a on povie, či sa to môže robiť.“ Jakubec prezradil priam bizarné dôvody zamietnutia, s ktorými sa stretol. Niektorí kňazi ako dôvod zamietnutia žiadosti uviedli zlý stav schodiska. ,,Alebo sa báli, že im ukradneme zvony. Najľahší mal dvesto kíl,“ dodal s úsmevom.

Ak ste aj vy priaznivcom kampanológie a dodnes ste netušili, že nie ste sám, tu je link na facebookovú skupinu Zvony, zvonenie, zvonárstvo, kampanológia, ktorá združuje ľudí s rovnakým hobby.