Záchrana veľkomiest alebo nástroj kontroly obyvateľov? Aká je idea 15-minútových miest

Slovné spojenie pätnásťminútové mesto evokuje futuristickú predstavu osídlenia z budúcnosti. Pomenúva však koncept pre súčasné mestá, ktorý stojí na myšlienke, že obyvatelia majú všetky nevyhnutné služby na dosah do pätnástich minút chôdze alebo jazdy na bicykli.

Myšlienka francúzsko-kolumbijského profesora Carlosa Morena získala popularitu najmä pre svoje environmentálne zameranie. Mať potrebné služby a zariadenia na dosah štvrť hodiny pešej chôdze by z miest vytesnilo stále pribúdajúce automobily.

Definície sa odlišujú, myšlienka oslovila mestá po celom svete

Definícia 15-minútových miest sa naprieč zdrojmi líši. V zásade ide o koncept plánovania sídiel s cieľom priniesť vzdelanie, obchody, zdravotnú starostlivosť či zeleň na dosah stanoveného časového limitu pre presun. Vízia zahŕňa okrem redukcie počtu áut aj zlepšenie kvality života obyvateľov či vytvorenie inkluzívnych komunít.

Idea pätnásťminútového mesta nezostala na papieri a v posledných rokoch sa k nej prihlásilo veľké množstvo veľkomiest naprieč celý svetom. Viaceré z nich spolupracujú v rámci organizácie C40.

Celosvetová sieť miest združená v boji proti klimatickej kríze vyzvala počas pandémie koronavírusu sídla naprieč zemeguľou, aby svoju infraštruktúru upravili v súlade s konceptom 15-minútových miest.

Prvý pohľad na myšlienku mesta, v ktorom všetky potreby dokáže človek uspokojiť bez nutnosti použiť dopravný prostriedok, navodzuje dobrý dojem. Netreba si však naivne myslieť, že vďaka myšlienke sorbonského profesora a výzve organizácie zastrešujúcej stovku miest začnú v metropolách prekvitať komunity či miznúť autá.

Okolo idey sa vynára množstvo otáznikov

Otáznym sa stáva napríklad zabezpečenie zdravotnej starostlivosti v krajinách, ktoré trpia nedostatkom zdravotníckeho personálu už pri súčasnom stave. Ďalšie nejasnosti sa vynárajú pri inkluzívnych komunitách a spôsobe, akým by príslušné autority zabezpečili dostatočnú diverzitu v susedstvách.

V prípade výstavby nových osídlení nepredstavuje realizácia konceptu komplikáciu, pretože sa s ňou dá počítať od začiatku. Iná situácia panuje v prípade už existujúcich sídiel, pri ktorých takáto výrazná prestavba predstavuje neľahkú výzvu.

Aj preto konanie miest spočíva skôr v čiastkových krokoch než nereálnych komplexných cieľoch hnaných ideologickým optimizmom. Napríklad nigérijský Laos počas pandémie premenil zatvorené školy na potravinové obchody, kolumbijská Bogota zasa posilnila sieť cyklotrás.

Pred štyrmi rokmi sa k vytvoreniu 20-minútových miest do roku 2040 zaviazal Singapur. Dvadsaťminútové susedstvá či rozšírenie cyklodráh zahŕňa plán austrálskeho Melbournu pre roky 2017 až 2050.

Iná situácia vládne v Číne, kde viaceré mestá úspešne implementovali tento koncept a dokumenty o dennom živote spokojných obyvateľov kolujú internetom. Pochvaľujú si dostupnosť širokého sortimentu reštaurácií, rozsiahlu sieť zdieľaných bicyklov či existenciu parkov pre venčenie psov.

Aj holandský Utrecht sa môže pýšiť výnimočným výsledkom. Všetci jeho obyvatelia majú nevyhnutné služby na dosah 15-minútovej jazdy bicyklom. Možno pripomenúť, že popularita bicyklov v Holandsku neprestáva rásť a v krajine s počtom obyvateľov presahujúcim 17 miliónov sa nachádza viac ako 23 miliónov bicyklov.

Od konzervatívneho pohľadu ku konšpiračným teóriám

Koncept si našiel aj svojich kritikov. Skepsa konzervatívne orientovanej časti západnej spoločnosti vo viacerých prípadoch prerastá do extrémnej podoby, z ktorej už tradične prosperujú konšpiračné teórie. Oprávnené obavy pritom obsahuje len malé množstvo z nich.

Rokmi overené podozrenie, že národné vlády majú záujem kontrolovať širokú verejnosť, si našlo miesto aj v koncepte pätnásťminútových miest. Po boku vakcín či 5G siete sa má stať prostriedkom obmedzovania slobody. Skloňuje sa pojem „klimatický lockdown“.

Hlbší pohľad na ideu však prináša aj oprávnené obavy. Do hry vstupujú sledovacie kamery. Tie si nezískali sympatie iba v autoritatívnej Číne. Svoje miesto nachádzajú pri inštitucionalizácii environmentálneho aktivizmu vo vyspelých krajinách Západu.

Dopravné filtre zabezpečia pokutovanie za používanie auta

Konkrétne ide o systém „dopravných filtrov” v anglickom Oxforde v hodnote 6,5 milióna libier. Tie majú zabezpečiť, aby sa chôdza či jazda na bicykli stali preferovanými spôsobmi dopravy a autá na cestách ubúdali.

Kamery sledujúce poznávacie značky vozidiel budú rozlišovať medzi autami s povolením a vozidlami bez povolenia na prejazd „bránami”. Automobil bez príslušného oprávnenia dostane pokutu sedemdesiat libier. Sledovaniu sa vyhnú autobusy, skútre, motorky, dodávky či taxíky.

Vodiči majú k dispozícii možnosť zakúpiť si povolenie na neobmedzený počet prejazdov počas sto dní v roku. Jedna osoba však môže mať iba jedno takéto povolenie a v jednej domácnosti ich počet nemôže presiahnuť tri.

Pri všetkom nadhľade a dôvere vo vládne zložky moci, takýto systém pripomína neslávne známe pandemické lockdowny. Oxford bude orwelovský model testovať najmenej šesť mesiacov. V hre sa nachádza možnosť, že sa riešenie dopravných filtrov po uplynutí skúšobnej doby stane permanentným.

Dobrá myšlienka s potenciálom, ktorá sa ocitla v nesprávnych rukách

Pätnásťminútové mestá predstavujú dobrú myšlienku, ktorá má potenciál vyriešiť problémy vnesené do spoločnosti postupnou urbanizáciou. Mnohé služby by sa postupne stali dostupnejšími a rovnomerne rozšírenými. Pre mnohých ľudí by odpadla nutnosť vlastniť auto a znášať nemalé náklady na jeho prevádzku.

Výsady v podobe ľahko dostupného sociálneho vybavenia či dostatočné množstvo chôdze ako súčasť každodenného života by posilnili nielen fyzické, ale i duševné zdravie populácie. Obomi len nedávno otriasla pandémia koronavírusu a poukázala na ich labilitu.

Netreba zabúdať ani na fakt, že existuje obrovské množstvo sídiel, ktoré prakticky fungujú v medziach konceptu pätnásťminútových miest bez výraznejšej snahy, pretože to jednoducho predstavuje prirodzený spôsob života pre obyvateľov v danom regióne.

Na strane druhej, spôsoby, akými chcú environmentálne orientované autority presadiť svoje ideály nápadne pripomínajú pekinský model sledovania obyvateľov a postupného obmedzovania slobody pohybu a pobytu.

Javí sa ako možné, že sa 15-minútové mestá či dopravné filtre stanú európskym Skynetom. A krajne ľavicový ideál komunizmu môže vystriedať rovnako orientovaná myšlienka boja proti klimatickej kríze s orwelovskými prvkami.