Idú voľby a patrí sa, aby nám politici povedali, čo na nás chystajú. Registrované partnerstvá sú jasné, voliči však potrebujú počuť odpoveď aj pri registrovaných dôverníkoch.
Spomínam to preto, lebo nebyť odvolania vlády a stiahnutia vládneho návrhu v parlamente ministerkou Dubovcovou, tak by zrejme registrovaní dôverníci prešli.
Neprestanem žasnúť nad situáciami, v ktorých Boh ukazuje, že nie je odkázaný na nás kresťanov a keď mlčíme a nerobíme, čo máme, použije si, koho chce. Napríklad liberála Galka na otvorenie schôdze parlamentu, ktorá odmietla Istanbulský dohovor alebo progresívnu pani ministerku Dubovcovú, ktorej sa registrovaní dôverníci málili. A niekedy, keď robíme, čo máme, nám pridá liberálnych poslancov z SDKÚ na schválenie zákona o informovanosti žien pred potratom. To vo mne upevňuje nádej aj bázeň.
Určite niektoré problémy spoločného života stáli za riešenie, napríklad tie ohľadom správy dedičstva, len ostáva otázne, prečo štátnym predstaviteľom nikdy nenapadlo riešiť problémy so správou dedičstva pri manželoch, ktorí sa desaťročia s týmto problémom boria.
Začalo a skončilo sa to mediálne veľmi zle. Bývalý minister spravodlivosti Karas (SME, Denník N) a následne aj vtedajší premiér Heger svojimi vyhláseniami o osobnej podpore registrovaných partnerstiev spôsobili, že sa návrh zákona o fiduciárnych vyhláseniach (ďalej aj „registrovaní dôverníci“ alebo „návrh“) stal symbolom ustupovania a LGBTI propagandy. Nesú zodpovednosť za všetkých, ktorí na základe ich príkladu prijali tento škodlivý názor.
Veriaci a kňazi však boli presviedčaní presne opačným druhom argumentu, ktorý na prvé počutie znie dobre. Prijatím registrovaných dôverníkov po rozsudku Fedotova proti Rusku zabránime prijatiu registrovaných partnerstiev. Bývalý minister Karas v rozhovore v snahe ironizovať uviedol, že sa na tú slovenskú a medzinárodnú judikatúru „teší“, ak sa fiduciárni dôverníci neschvália.
Odpovede na súdny aktivizmus v oblasti registrovaných partnerstiev sú dve. Porazenecká vyťahuje bielu zástavu s prosbou o figový list. Ten nám po ďalšom rozhodnutí Buhuceanu a ostatní proti Rumunsku však načisto spriehľadnel. Ak si niekto myslí, že po tomto rozhodnutí to „uhrá“ na dôverníkov, potom mu buď chýba správny odhad progredujúcej judikatúry medzinárodných súdov, alebo cielene zavádza kňazov, kresťanov a aj voličov. V tomto rozhodnutí sudcovia Wojtycek a Harutyunyan argumentovali podobne ako obhajcovia registrovaných dôverníkov, že hoci Rumunsko nemá registrované partnerstvá, čiastočne uznáva páry rovnakého pohlavia v rôznych zákonoch, a teda istý režim uznania zákonom majú. Nepomohlo to a skončili v spoločnom minoritnom stanovisku!
Možno ešte slovenský Ústavný súd by bol ochotný povedať, že registrovaní dôverníci napĺňajú požiadavky rozhodnutia Fedotova, ale myslí si niekto, že homosexuálna loby potom nepôjde na Európsky súd pre ľudské práva plný sudcov zo Sorosových organizácií? To je iracionálna predstava.
Na Slovensku sa dá efektívne oklamať väčšina a dosiahnuť uznanie registrovaných partnerstiev len postupne na viac krokov. Schodík po schodíku. A tak možno po schválení tohto „prefíkaného“ návrhu podporeného „konzervatívcami a kresťanmi“ príde možno o rok, o dva ako blesk z čistého neba ďalšia správa. Napríklad, že treba len „drobnučkou“ jednovetovou novelou na základe impulzu z ESĽP upraviť to, že fiduciárne vyhlásenie musí byť vzájomné a výlučné. Rozdiel medzi registrovanými partnermi a registrovanými dôverníkmi je totiž najmä vo vzájomnosti a výlučnosti jedného partnera. Bez schválenia registrovaných dôverníkov by takáto novela, či možno ešte rýchlejšie „riešenie“ napríklad prílepkový pozmeňujúci návrh, nemohla byť prijatá.
Nekonšpirujem. Stratégiu salámového plánu naznačil trefne Peter Pellegrini, predseda Hlasu, v rozhovore so Šimečkom, predsedom PS (od 38. minúty), keď ho vyškolil, že práve ich bývalá nominantka Dubovcová zabránila prijatiu fiduciárnych dôverníkov, pričom fiduciárni dôverníci mohli byť prvým krokom a poučoval ho, že na Slovensku sa musí na tieto veci ísť postupne.
Tvárenie sa, že rozsudok Fedotova „rešpektujeme“ je cesta do pekla a vedie krok za krokom k registrovaným partnerstvám, pretože ak teda „rešpektujeme“, ako potom budeme vyzývať na odpor voči tejto aktivistickej judikatúre, ak príde k rozsudku priamo proti Slovenskej republike?
Oproti porazeneckej ceste je cestou aj odpor a boj za hodnoty, hoci s neistým výsledkom. Máme však dve reálne zbrane, ktoré sa dajú použiť. Vytvorenie kreatívnej menšiny odporujúcich štátov bez registrovaných partnerstiev, ktoré pohrozia vystúpením alebo vystúpia z Rady Európy, a sebavedomý parlament, odmietajúci zásahy do svojej kompetencie a bez ktorého zákony prijaté nikdy nebudú, a teda ani ten o registrovaných partnerstvách. Štáty sú stále podľa dohovoru „vysoké zmluvné strany“, a nie pajáci. A záväzok prijať registrované partnerstvá v dohovore nepodpísali. Túto voľbu však budeme mať iba vtedy, ak v parlamente a vo vláde budeme mať našich sebavedomých zástupcov, ktorí majú v hlave jasno a srdce na svojom mieste.
Pochopte už konečne, že láska si žiada, aby ste neignorovali, keď si človek ubližuje, ale hovorili pravdu. Nie sme nespravodliví a necítime žiadny „historický dlh“, keď benefitmi nepodporujeme homosexuálne správanie, ktoré má štatisticky škodlivejšie zdravotné dôsledky. Pozrite sa na kratší vek dožitia. Je to presne naopak! Je nespravodlivé, škodlivé a zlé podporovať v ľuďoch naivnú predstavu o tom, že homosexuálne správanie je pozitívny variant správania sa bez škodlivých dôsledkov, a preto registrované partnerstvá nepodporujeme. Slovensko malo pri návrhu o registrovaných dôverníkoch extrémne šťastie.
Neviem či si politici vôbec uvedomovali, aké dôsledky by prijatie vládneho návrhu malo na deti a na prednosť zverenia detí blízkym príbuzným. Prosím, položte kandidujúcim politikom zopár otázok, ktoré možno aj vám ozrejmia, čo nám hrozilo:
Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.