Cestovanie budúcnosti? Ako vyzerá jazda taxíkom bez vodiča

V auguste umožnila spoločnosť Waymo v San Franciscu verejnosti platené jazdy vo svojich autách bez vodiča. Denník New York Times vyslal do mesta troch reportérov, aby službu otestovali. Reportáž popisuje ich vlastnú skúsenosť, ktorá môže pôsobiť futuristicky.

„Ahoj, Tripp,“ ozval sa ženský hlas z reproduktorov taxíka bez vodiča, ktorý sa chystal vyzdvihnúť cestujúceho neďaleko farebných viktoriánskych domov známych ako Painted Ladies.

„Tento zážitok môže pôsobiť futuristicky,“ povedal hlas. „Prosím, nedotýkajte sa počas jazdy volantu ani pedálov. V prípade akýchkoľvek otázok nájdete informácie v aplikácii Waymo, napríklad ako udržiavame naše vozidlá bezpečné a čisté.“

Už niekoľko rokov slúžia kopcovité a preplnené ulice San Francisca ako testovacia dráha pre stovky áut bez vodiča, ktoré prevádzkuje Waymo, spoločnosť s autonómnymi vozidlami, ktorú vlastní materská spoločnosť Googlu Alphabet, a Cruise, ktorá patrí spoločnosti General Motors.

V pondelok napriek námietkam predstaviteľov San Francisca, ktorí sa obávajú, že autá nie sú obzvlášť bezpečné, začali vozidlá Waymo fungovať rovnako ako platené taxíky, akurát bez vodiča. Niektorí ľudia si prvýkrát mohli objednať jazdu a zaplatiť cestovné za cestu v aute Waymo bez vodiča. Spoločnosť Cruise už v niektorých častiach mesta prevádzkovala obmedzenú platenú službu.

Denník New York Times vyslal troch reportérov do celého mesta, aby otestovali robotické taxíky spoločnosti Waymo. Začal som na námestí Alamo, kde sa nachádzajú slávne domy Painted Ladies. Yiwen Lu začala svoju jazdu v Marina Green, pozdĺž severného nábrežia San Francisca, a Mike Isaac začal svoju jazdu v blízkosti historickej baziliky Mission Dolores.

Náš cieľ: reštaurácia Beach Chalet, kde sa sanfranciský park Golden Gate stretáva s Tichým oceánom. Spoločnosť Waymo ponúka len obmedzený počet jázd do centra San Francisca, takže sme sa pokúsili zopakovať zážitok, aký by mohol mať turista, ktorý sa preváža po meste v taxíku bez vodiča.

Približne päťkilometrové výlety pozostávali z dvoch častí – „Šofér slečny Daisy“ a jednou časťou bol NASCAR. Dve autá sa starostlivo vyhýbali dopravným zápcham a tretie sa stalo ich súčasťou.

Jazdy robotických taxíkov spoločnosti Waymo sa začali v čase, keď sa v San Franciscu vystupňovalo napätie v súvislosti s autami bez vodiča. Predstavitelia mesta a aktivisti naliehajú na štátnych úradníkov, aby zrušili alebo spomalili plán spoločností Waymo a Cruise začať vyberať poplatky od cestujúcich za jazdy po celom meste, a to nepretržite.

Minulý týždeň sa vozidlo Cruise bez vodiča zrazilo s hasičským autom, ktoré zasahovalo pri nehode. Ďalšie Cruise vozidlo uviazlo v mokrom betóne. Týždeň predtým niekoľko Cruise vozidiel zablokovalo dopravu v mestskej štvrti North Beach. V piatok štátne regulačné orgány požiadali spoločnosť Cruise, aby znížila počet prevádzkovaných vozidiel na polovicu.

Spoločnosť Waymo mala menej problémov hodných titulkov. V máji jedno z ich áut zrazilo a zabilo malého psa. Pred niekoľkými rokmi auto Waymo s ľudským vodičom za volantom zrazilo chodca, ktorého museli previezť do nemocnice. Spoločnosť už niekoľko rokov vyberá cestovné v oblasti Phoenixu a v súčasnosti má flotilu, ktorá sa pohybuje v okolí približne 320 kilometrov v tomto regióne vrátane ciest na letisko a z letiska.

Aplikácia Waymo One vyzerá a funguje rovnako ako aplikácia Uber. Cestujúci zadajú cieľ cesty a získajú odhadovaný čas čakania na jazdu. Po zadaní požiadaviek spoločnosť vyšle jedno auto zo svojej flotily 250 bielych vozidiel Jaguar, ktoré prevádzkuje po celom meste. Autá sú ohromujúco drahé, vybavené špičkovými senzormi a kamerami a ich hodnota dosahuje až 200 000 dolárov.

Každý z nás čakal na jazdu päť až desať minút.

Skúsenosti s Waymo môžu byť pre začiatočníka mätúce. Keď auto zastavilo pri obrubníku vedľa Painted Ladies, siahol som po kľučke dverí. Kľučky však boli v jednej rovine s dverami a nedali sa otvoriť. Musel som stlačiť tlačidlo „odomknúť“ v aplikácii. Keď som to urobil, kľučky sa vysunuli z dverí a ja som mohol vojsť dovnútra.

Moja jazda bola taká plynulá, že nadšenie z novinky začalo vyprchávať a z cesty do budúcnosti sa stala len ďalšia cesta cez mesto. Auto bolo presné a rozvážne, hoci bez flexibility a interakcie, ktorú by ste mali s ľudským vodičom. Zastavovalo pred chodcami a dávalo prednosť záchranným vozidlám.

Podobne ako moja jazda, aj Yiwenovej cesta bola úplne ospalá. Auto bolo sucho presné. Nikdy neprekročilo povolenú rýchlosť, smerovku použilo s dostatočným predstihom pred zmenou jazdného pruhu a ustúpilo chodcom na priechodoch, ktorých by rýchli vodiči mohli ignorovať.

Mikov robotický taxík bol však agresívnejší. Zo štartovacej čiary vyskočil s väčším zrýchlením, než očakával. Miatlo ho, ako auto prefrčalo cez niekoľko husto obývaných štvrtí, kým sa usadilo na ceste na pláž.

Keď sa moje Waymo priblížilo k stavbe blokujúcej pravý jazdný pruh, spomalilo z 50 km/h na 30 km/h a zaplo smerovku, aby sa zaradilo do ľavého jazdného pruhu. O chvíľu neskôr bolo auto na značke Stop, keď sa k nemu blížilo hasičské auto s blikajúcimi svetlami. Waymo zaváhalo. Na dotykovej obrazovke sa zobrazilo krátke vysvetlenie: „Dávam prednosť zásahovému vozidlu.“ Počkalo, kým hasičské auto prejde okolo, a potom prešlo cez križovatku.

Volant sa krútil a otáčal sám od seba. Napadlo mi, čo by sa stalo, keby som sa volantu dotkol, a tak som ho chytil, keď sa Waymo zaradilo z jedného pruhu do druhého. Auto ma ignorovalo a pokračovalo v jazde.

Yiwenovej jazda sa začala komplikáciou: nehodou, do ktorej nebolo zapojené Waymo, vedľa parkoviska v Marina Green. Policajné autá blokovali časť vozovky, takže vozidlo Waymo rýchlo zmenilo trasu. Namiesto po hlavnej ulici auto Waymo vyrazilo na neďalekú obytnú ulicu a nehodu obišlo.

Všetky autá rýchlo reagovali na chodcov. Moje Waymo trpezlivo čakalo na križovatkách a priechodoch, keď ľudia venčili svojich psov, popíjali kávu a jazdili na bicykloch smerom k parku Golden Gate.

Na vrchole kopca Mikovo auto spozorovalo muža, ktorý prechádzal cez cestu na priechode pre chodcov, ale pomaly sa plížilo vpred a čakalo, kým prejde na druhú stranu. Chodec venoval autu – a Mikovi – nahnevaný pohľad.

Autá Waymo ponúkajú viac ako Uber alebo taxík. Dotykové obrazovky na zadných sedadlách sú vybavené tlačidlom na zapnutie hudby. Na výber je niekoľko playlistov vrátane džezu, klasiky, rocku a hip-hopu.

Mike chcel počúvať punkovú skupinu Armed a pokúsil sa nájsť jej hudbu v aplikácii Waymo. Na to si však musel stiahnuť aplikáciu s názvom Google Assistant a požiadať o konkrétnu skladbu cez mikrofón telefónu. Jeho prvý pokus priniesol nesprávnu skupinu a druhý pokus priniesol živú verziu požadovanej skladby.

Namiesto najpriamejšej trasy na pláž po preplnenej ulici prešiel môj Waymo cez Golden Gate Park a išiel po menej preplnenej ulici, čo však cestu predĺžilo o niekoľko minút. Väčšinu cesty sa pohybovalo rýchlosťou 45 km/h – o päť kilometrov nižšou, ako je povolená rýchlosť – a dávalo prednosť ostatným vodičom. Na jednom mieste sedelo niekoľko minút za autom, ktoré čakalo na odbočenie doľava namiesto toho, aby sa zaradilo do pravého pruhu a obišlo toto vozidlo.

Moje Waymo zastavilo na parkovisku o šesť minút neskôr, ako pôvodne predpokladalo. Kĺzalo cez parkovisko k malému prázdnemu priestoru, kde sa na mape  dotykovej obrazovky zobrazoval kruh. Keď do tohto kruhu vbehlo, zastavilo.

„Ste tu,“ ozvalo sa z reproduktorov taxíka. „Uistite sa, že je možné bezpečne vystúpiť.“

Keď som vystúpil z auta, naplnila ho meditatívna elektronická hudba, ktorá ma privítala na začiatku cesty. Mike prišiel krátko po mne.

Yiwenovej auto bolo menej priame. Na začiatku cesty jej oznámilo, že z miesta vysadenia to bude mať do reštaurácie dve minúty chôdze. Auto jej to pripomenulo, keď prichádzalo, a vyzvalo ju, aby použila aplikáciu, ktorá ju bude navigovať pri chôdzi k Beach Chalet.

Jazdy v autách Waymo boli cenovo dostupné, pohybovali sa od 18 do 21 dolárov, teda približne rovnako ako jazdy Uberom. Bude trvať roky, ak nie desaťročia, kým sa spoločnosti Waymo vrátia miliardy dolárov, ktoré investovala do svojej služby. Hoci neexistuje žiadny vodič, každá jazda je podporovaná zamestnancami na pracovisku Waymo, ktorých možno privolať, ak sa vozidlo dostane do problémov.

Ale to je problém spoločnosti Waymo. Pre nás ostatných je ľahké zabudnúť, že za volantom robotických taxíkov nikto nesedí. Jediná pripomienka prichádza, keď sa chcete poďakovať vodičovi pred vystúpením z auta. Pohľad na prázdne predné sedadlo vám pripomenie, že ste úplne sami.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.