Pčolinský na výsluchu: Z kolúznej väzby sa zločineckú skupinu zorganizovať naozaj nedalo

Polícia v kauze Rozuzlenie stíha dvoch bývalých riaditeľov Slovenskej informačnej služby, Michala Aláča a Vladimíra Pčolinského, a zároveň vplyvného muža v pozadí Petra Košča. Plánuje obviniť aj ďalších ich kolegov z bezpečnostných zložiek za údajné zosnovanie organizovanej zločineckej skupiny, ktorá mala pracovať na diskreditácii vyšetrovateľov závažných zločinov.

Cieľom malo byť zmarenie vyšetrovania korupcie vytvorením dojmu systémového zlyhávania trestných konaní manipuláciou výpovedí svedkov.

Košč, Pčolinský a jeho nástupca vo vedení SIS Michal Aláč sa údajne dopúšťali diskreditácie trestných konaní, pričom to vraj robili koordinovaným spôsobom spolu s policajnou inšpekciou, či dokonca s Národným bezpečnostným úradom.  

Pčolinský na výsluchu z 19. augusta, ktorého prepis má Štandard k dispozícii, obvinenia poprel a vyjadril sa k jednotlivým okolnostiam. Aké argumenty použil na svoju obranu?

Neriadil som skupinu z väzby

Pčolinský spochybnil, že by mohol zorganizovať organizovanú zločineckú skupinu z prísnej kolúznej väzby. Skupina bola vraj zosnovaná 14. 4. 2021, keď bol už mesiac vo väzbe. „Z kolúznej väzby sa zločinecká skupina veľmi ťažko riadi, najmä ak jeden z jej členov je niekde v zahraničí na neznámom mieste (Košč) a ďalších buď vôbec nepoznám, alebo som ich jeden raz videl (Ciriak),“ uvádza Pčolinský. 

Podľa obvinenia v rámci policajnej akcie Rozuzlenie mal mať Peter Košč informácie o vyšetrovaniach od bývalého šéfa bratislavských operatívcov Jána Kaľavského, ktoré vraj následne posúval Pčolinskému. Pčolinský vraj inštruoval aj expolicajta Mariána Kučerku, ktorý mu údajne donášal informácie z NAKA.

Podľa obvinenia polície údajne SIS dokonca pomáhala Kaľavskému pri jeho úteku v Bosne a Hercegovine, kde dnes žije. Kaľavského – ktorý sa stal významnou postavou vojny v polícii, keď udával vyšetrovateľov NAKA a svojich kolegov, takzvaných „čurillovcov“ – vraj Pčolinský vôbec nepozná.

Pčolinský spochybnil aj tvrdenie, že sa s ním poznal Michal Aláč. Ten sa vraj nepozná s Koščom. V utajovanej prílohe spisu policajného uznesenia sa podľa neho nachádza informácia, že 26. 3. 2021, teda dva týždne po jeho zadržaní, zaslala SIS vybraným príjemcom spravodajskú informáciu. Týkala sa prepojenia príslušníkov policajného zboru na krajskom riaditeľstve polície, NAKA a policajnej inšpekcie, kde medzi kontaktnými osobami Petra Petrova bol uvedený Ján Kaľavský. „Toto je tiež podľa mňa logický dôsledok toho, že minimálne Michal Aláč…, by asi v prípade, že by bol členom zločineckého zoskupenia spolu s Kaľavským, takúto informáciu nikdy neposielal proti svojmu ,parťákovi´,“ tvrdí Pčolinský.

O šéfke vyšetrovacieho tímu na policajnej inšpekcii Diane Santusovej sa Pčolinský vyjadril, že ju nepozná a nikdy sa s ňou nestretol.

Pčolinský sa ku svojmu vzťahu s údajnou hlavou organizovanej skupiny Petrom Koščom vyjadril, že sa zoznámili v roku 2007, stretnutie trvalo asi 30 sekúnd. Následne sa vraj roky nevideli. „Opäť sme sa stretli v roku 2015, vykali sme si a mali sme debaty o politike, o náboženstve, o bezpečnostných zložkách… Mali sme priateľský vzťah. Som krstným otcom dvoch jeho detí.“

Panikáril Beňa, nie SIS

Podľa svedkov polície, najmä „kajúcnika“ Borisa Beňu, vraj v SIS koncom roka 2020 nastala panika. Zadržaný bol vtedy najprv kriminálnik Ľudovít Makó a krátko nato aj samotný Boris Beňa, námestník vtedajšieho šéfa SIS Pčolinského.

Pčolinský sa údajne obával toho, že ich svedectvá ho môžu poškodiť. Išlo najmä o svedectvo Beňu a Ľudovíta Makóa, ktorí krátko po svojom zatknutí začali spolupracovať s políciou a okrem iného poskytli svedectvo o úplatku pre Pčolinského. To bol údajne motív, prečo Pčolinský s Koščom spustili procesy na spochybňovanie vyšetrovaní NAKA. Podľa uznesenia, ktoré citovali Aktuality.sk, po zadržaní Pčolinského v marci 2021 v SIS začali zbierať informácie, ktoré by viedli k spochybneniu Makóa a Beňu ako kľúčových svedkov.

Podľa Pčolinského po zadržaní Makóa však nepanikárila SIS, ale len Boris Beňa. „Môže to dosvedčiť viacero svedkov, že po zadržaní pána Makóa sa úplne zrútil práve Boris Beňa,“ tvrdí Pčolinský. „Písal mi, že nemôže ráno prísť do roboty, lebo od stresu od zadržania Laja serie vodu, následne pri súčinnostnom stretnutí s riaditeľom NAKA (Branislavom) Zurianom mu začal rozprávať, že ,Braňo, keď ma prídete zobrať vrtuľníkom, tak prosím ťa nezastreľte mi psa´. Ani ja, ani Branislav Zurian sme nechápali, prečo sa Boris Beňa tak opustil.“

Beňu po pár mesiacoch zadržala NAKA. Následne sa priznal k viacerým zločinom, ktoré spáchal spolu s Makóom.

„Deň pred zadržaním Borisa Beňu došiel za mnou (Beňa) úplne zrútený, že má od advokáta Zoltána Perhácsa informáciu, že ho majú zajtra zobrať, ale že Zolo to vybavil tak, že ho nezoberú, ale má sa ráno sám prihlásiť o 7:00 za Jánom Čurillom na Račiansku.“

Podľa Pčolinského tak Beňovi vyzradili, že bude zadržaný. Pčolinský tvrdí, že mu neskôr Makó povedal, že to vybavil on osobne, a nie „Zolo“. Pčolinský tým naznačuje, že únik z polície prišiel priamo cez „spolupracujúceho“ Makóa, ktorý sa od novembra 2020 tešil nebývalým a podozrivým výhodám za spoluprácu s políciou.  

Kto tu koho vlastne sledoval?

Dôležitým svedkom polície proti Pčolinskému je aj sám Ľudovít Makó. Vo svojom svedectve tvrdí, že ho od novembra 2020 sledovala SIS. V tom čase bol prepustený z väzby ako spolupracujúci obvinený. „Sledovanie a operatíva [v SIS, pozn. red.] v tom čase spadali pod Beňu,“ reaguje Pčolinský. „Pritom sa obaja niekoľkokrát stretli. Z utajovanej prílohy (policajného spisu) som sa dozvedel, že Beňa vraj u Makóa zisťoval, čo ten vypovedal na neho a na Milana Lučanského,“ opisuje Pčolinský.

„Keď bol Ľudovít Makó zadržaný, tak Boris Beňa sa úplne zrútil, dokonca mal problém prísť do práce pre hnačku v to ráno a bol taký zrútený, že sa ma viacerí ľudia pýtali, či mu niekto zomrel. Ja som to považoval za nepríjemnú záležitosť v tom zmysle, že nám zavreli legalizanta, ale asi po 2 mesiacoch bol Makó prepustený a Boris Beňa sa s ním začal opäť stretávať,“ tvrdí Pčolinský, podľa ktorého musel Makóa v tajnej službe trpieť ako „službu“ pre vtedajšieho ministra financií Eduarda Hegera, ktorý sa ho nevedel zbaviť na Finančnej správe, a tak sa ho ujala SIS.   

Makó podľa Pčolinského Beňovi vyzradil, že proti nemu musel vypovedať vo veci vydierania podnikateľa Bočkaya (kauza Bopal) a vo veci nelegálneho zhodenia odposluchu na Františka Böhma zo skupiny takáčovcov. Beňa tiež vyzradil Makóovi, že je odpočúvaný políciou pre prípravu údajnej úkladnej vraždy Jána Čurillu. Pčolinskému to vraj povedal sám Makó.

„Ľudovít Makó mi neskôr povedal, že Boris Beňa sa po týchto informáciách zosypal ešte viacej. Vypil 10 rumov a Makó ho musel vyhodiť z Jelenca, [obec pri Nitre, kde Makó žije, pozn. red.], kde sa stretli, a povedal mu, aby sa spamätal a dal sa dokopy.“

Pčolinský sa tak snažil spochybniť aj tvrdenia, že po zadržaní Makóa voči nemu SIS spustila proces získavania informácií. „Makó ma 29. 1. 2021 osobne navštívil, kde mi počas 4-hodinového stretnutia ani slovom nenaznačil, že by v minulosti alebo v budúcnosti čokoľvek voči mne vypovedal a keď som mu oznámil, že chcem s ním ukončiť pracovný pomer (Pčolinský tým potvrdzuje, že Makó bol príslušníkom SIS, pozn. red.), jeho nálada sa zhoršila.“ Pčolinský uvádza, že Makó v tom čase spísal pred prokurátormi záznam, kde explicitne potvrdzuje, že Pčolinský sa ho nikdy nepýtal, či proti nemu vypovedá.

Pčolinský spochybnil aj tvrdenie Beňu o tom, že Pčolinský vraj obvinenému policajtovi Mariánovi Kučerkovi odporučil, aby si nahral prokurátorov špeciálnej prokuratúry. „Beňa v tejto veci vypovedal asi päťkrát. Nikdy sa ani slovom nezmienil o prokurátoroch Repovi a Šúrekovi,“ upozorňuje Pčolinský. Jeho výpoveď ako svedka bola podľa neho účelovo pozmenená tak, aby kriminalizovala Pčolinského a Kučerku.

Ciriaka som videl raz

Kľúčovým svedkom polície je aj Martin Ciriak, ktorý bol vraj podľa uznesenia súčasťou Pčolinského organizovanej skupiny, pričom neskôr začal vypovedať proti nemu.

Ciriak uvádza, že Pčolinský sa snažil zdiskreditovať a znedôveryhodniť Makóa ako svedka, napríklad aj jeho monitorovaním. Cieľom tajných údajne bolo aj spochybnenie dôveryhodnosti svedka Petra Petrova po tom, ako začal s políciou spolupracovať. Tak to tvrdí vyšetrovateľ Ján Čurilla.

Pčolinský sa k Ciriakovi vyjadril, že sa s ním nepozná. Bol s ním v kontakte len raz, keď ho povyšoval za záchranu ľudského života. „No zároveň v tom istom čase som ho zámerne zdržiaval v mojej prítomnosti, aby príslušná sekcia SIS v súlade so súhlasom KS [krajský súd, pozn. red] Bratislava mohla nainštalovať do jeho služobného motorového vozidla ITP [informačno-technické prostriedky, pozn. red.] prostriedok, ktorým sa malo zistiť, či Martin Ciriak nevynáša nepovolaným osobám, najmä osobe Peter Petrov, utajované skutočnosti z SIS,“ tvrdí Pčolinský, ktorý sa pri pomenovaní tejto skutočnosti odvoláva na nález ústavného súdu, podľa ktorého má obhajoba obvineného prednosť pred povinnosťou mlčanlivosti.  

Pčolinský túto skutočnosť ironicky glosoval vetou: „Predpokladám, že vybrať si takúto osobu do zločineckej skupiny, ktorej z dôvodu nedôvery dám nasadiť ITP, by asi nebolo veľmi vhodné.“

Zároveň na výsluchu uviedol, že keď čakal na vyšetrovateľov, do miestnosti vstúpili dve osoby, jedna z nich mu bola povedomá, ale nevedel sa rozpamätať, o koho ide. Dovtedy, kým dotyčného druhý muž neoslovil: „Pán Ciriak, už ideme“. Pčolinský to komentoval vetou: „Je smutné, ak človek nespozná člena údajnej vlastnej zločineckej skupiny.“

Ciriak podľa obvinenia napríklad vypovedá, že v SIS dostal pokyn na spracovanie informácií na osobu Petra Petrova, ktorá by bola podkladom na nasadenie odpočúvacích a sledovacích zariadení (ITP). Policajné obvinenie totiž hovorí, že nasadenie odposluchov na Petrova, kľúčového svedka NAKA, bolo účelové a tajná služba prostredníctvom neho chcela spochybniť vyšetrovania.

„Návrh na nasadenie ITP pre krajský súd sa týka výlučne možnej ekonomickej trestnej činnosti Petra Petrova, u ktorého bol predpoklad, že po zadržaní Ľudovíta Makóa sa stane hlavou ekonomickej mafie na západnom Slovensku a bude sa snažiť obsadiť Makóovo teritórium,“ tvrdí Pčolinský.

Ak by táto správa bola fiktívna, musel by Ciriak ako dôvod odposluchov uviesť veci, s ktorými Petrov nič nemal, napríklad boj proti sektárom alebo podobne, argumentoval exriaditeľ SIS. „Nikdy sa takéto fiktívne žiadosti nevytvárali. Naše žiadosti pre krajský súd sú vyšetrovateľom k dispozícii,“ tvrdí Pčolinský. 

Peter Petrov alias Tiger

Pčolinský popiera, že by za jeho úradovania vo vedení SIS prebiehalo odpočúvanie niekoho z príslušníkov NAKA. Vo výsluchu však uvádza, že na jeseň začali rozpracúvať Petra Petrova, prezývaného Tiger.

Pripomeňme, že práve Petrovove odposluchy, v ktorých sa známemu chválil, že veľké vyšetrovania korupcie sa dejú len vďaka nemu a nepriamo z nich vyplýva možné ovplyvňovanie svedkov v prospech policajných „zadaní“, sa podľa SIS stalo základom pre vyšetrovanie možných nezákonných konaní. 

„Prvým námestníkom pre operatívu bol Beňa, po niekoľkých týždňoch od nasadenia ITP do Tigrovho auta sa tajná služba okrem informácií o možnej ekonomickej trestnej činnosti dozvedela, že tam prebiehajú aj diskusie o aktuálnych trestných konaniach,“ uvádza Pčolinský. Tento „vedľajší produkt“ odposluchov bol podľa neho odstúpený zákonným príjemcom s tým, že existuje hrozba možných manipulácií so svedkami, prípadne vyzrádzanie informácii zo spisov.

Pčolinský dokonca tvrdí, že „kajúcnik“ Peter Petrov vraj pôvodne prišiel prosiť o pomoc do SIS s tvrdením, že sa proti nemu niečo zlé chystá. „Jedinou relevatnou obavou Petrova bolo, že na Slobodníkovej chate sa stretávajú Slobodník [spolupracujúci obvinený a bývalý vrcholový policajt Bernard Slobodník, pozn. red.] a Makó a koordinujú si výpovede proti Petrovovi,“ tvrdí Pčolinský: „Petrov sa obával koordinácie Slobodníka s Makóom, pretože on ich asi potápal v nejakých konaniach a bál sa toho, že oni sa mu pomstia a potopia jeho.“

Keď sa Pčolinský stal šéfom SIS, vraj ho opakovane kontaktoval aj samotný Bernard Slobodník. Mal údajne o seba obavy a tvrdil, že nemá ani advokáta. Pčolinský mu údajne odporučil vtedajšieho advokáta Daniela Lipšica a sprostredkoval kontakt. Lipšic Slobodníka vtedy naozaj začal zastupovať (a Slobodník hneď začal spolupracovať s políciou).   

Ako poškodený som nemal záujem na rozložení skupiny Očistec

Pčolinský tvrdí, že nemal záujem na tom, aby spochybňoval vyšetrovania v kauze Očistec. V tomto prípade totiž Pčolinský chodí vypovedať ako poškodený, keďže figuroval medzi sledovanými osobami. „Jeden z obvinených v kauze Očistec sa o mne v minulosti vyjadril, že mi treba odrezať hlavu a nasrať do krku, aby odtiaľ už nikdy nič nevyrástlo. V Threeme sa o mne vyjadril, že som pre nich nebezpečnejší ako Matovič.“

Pčolinský je totiž poškodenou osobou nielen pri sledovaní Kočnerovým komandom, ale bol odpočúvaný aj v kaviarni Milana Krajniaka, kde boli odposluchy realizované Ľudovítom Makóom, vtedajším šéfom Kriminálneho úradu Finančnej správy. Pčolinský tvrdí, že v roku 2016 bol obeťou nezákonného sledovania zo strany SIS na príkaz Makóovho kamaráta Borisa Beňu. Ten bol donedávna blízky aj Pčolinskému.   

Kariérny postup

Pčolinský zároveň spochybňuje motivácie ľudí, ktorí sa ho snažia diskreditovať. Ešte vo februári 2021 podal na generálnu prokuratúru trestné oznámenie o tom, že nestotožnené osoby z polície pripravujú účelovú diskreditáciu jeho osoby a SIS.

„Neskôr na výsluchu som vyšetrovateľovi inšpekcie na jeho otázku, že aká by bola motivácia týchto ľudí uviedol, že môže ísť o snahu o kariérny postup, mediálnu popularitu, prípadne finančné zvýhodnenie v práci. Všetci vyšetrovatelia, ktorí prišli do styku s mojím prípadom, sa dostali do významných vedúcich pozícií,“ povedal Pčolinský a následne menoval Ľubomíra Danka, súčasného šéfa NAKA, Ján Čurillu, aktuálne riaditeľa odboru NAKA, Rudolfa Patku, riaditeľa odboru NAKA Západ a Miroslava Chudého, ktorý je pravdepodobne zástupcom riaditeľa NAKA.

S výnimkou jedného vyšetrovateľa z jeho kauzy všetci zaznamenali významný kariérny postup.

Motivácia ďalšieho svedka

Pčolinský tiež spochybnil motiváciu ďalšieho svedka polície, Petra Grinča, ktorú považuje minimálne za „diskutabilnú“. Grinč bolúdajne dlhé roky blízkym človekom Borisa Beňu. Práve preto ho Michal Aláč z SIS vyhodil. Grinč následnevraj prišiel za Pčolinským, či by mu nepomohol, ten to však odmietol. Neskôr mu Grinč údajne povedal, že dostal dobrú ponuku na riaditeľa odboru kontroly na Finančnom riaditeľstve. Spomenul však, že Aláčovi vraj nezabudne, že ho „sprosto vyhodil“. Grinč dnes pôsobí ako riaditeľ Kriminálneho úradu Finančnej správy. Ide o funkciu, na ktorej počas vlády Smeru pôsobil Ľudovít Makó.

Podľa utajeného svedka mala SIS rozpracovať vyšetrovateľa Jána Čurillu, čo Pčolinský odmieta. Pčolinský žiada, aby bol svedok konfrontovaný s pracovníkmi SIS, aby sa jeho výpoveď potvrdila alebo vyvrátila. Pčolinský spomína, že aj pri jeho obvinení, že spolu s Beňom prijal úplatok za zastavenie rozpracovania podnikateľa Zoroslava Kollára, dopadla konfrontácia inak ako obvinenie. „13 svedkov potvrdilo, že som dával pokyny na zintenzívnenie sledovania Kollára, opačne konal iba Beňa.“ 

NBÚ a firma Alison

Pčolinský sa vyjadril aj k obvineniu, že vraj šéfovi Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Romanovi Konečnému účelovo dodal spravodajskú informáciu proti dvom manželom a zamestnancom NBÚ, ktorí údajne boli kritickí voči Konečnému a Pčolinskému za to, že kryli predraženú zákazku od firmy Alison. Tú údajne ovláda práve Peter Košč.

Pčolinský tvrdí, že v ich prípade boli nasadené odposluchy pre podozrenie z úniku alebo obchodovania s informáciami. Pčolinský touto úlohou poveril práve námestníka Beňu. Zistili, že manželia sa rozprávajú s nepovolenými osobami o utajovaných skutočnostiach a rozmýšľajú, ako by sa dal zdiskreditovať Konečný. Pčolinský o týchto zisteniach vraj informoval Konečného.